VARŠAVA – Niekdajší šéf obávanej ruskej žoldnierskej skupiny mal krátko po vzbure proti Moskve hovoriť o operácii, ktorá by mohla rozpútať nebezpečný konflikt v Európe. Jeho bývalý spolupracovník teraz prezradil, že wagnerovci boli údajne pripravení konať. Chýbal im však súhlas, ktorý mal prísť z vyšších miest.
Niekdajší vodca ruskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin mal po neúspešnej vzbure v júni 2023 diskutovať o vytvorení pozemného koridoru do ruskej Kaliningradskej oblasti. Takáto operácia by si vyžadovala vstup na územie Poľska alebo Litvy, teda členských štátov Severoatlantickej aliancie, a mohla by vyvolať priamu vojenskú konfrontáciu s NATO. S tvrdením prišiel Prigožinov bývalý právnik Igor Jelisejev, podľa ktorého sa o tejto možnosti rozprával priamo so svojím niekdajším šéfom. Naznačil pritom, že wagnerovci boli ochotní zámer uskutočniť, ak by dostali povolenie z vyšších miest. Nie je však známe, či išlo o konkrétny vojenský plán, alebo iba o rozhovory, ktoré nikdy neprekročili štádium úvah.
Na Jelisejevovo vyjadrenie upozornila 21. októbra nezávislá ruská Novaja Gazeta Europe. Bývalý právnik zverejnil svoje slová na Telegrame v reakcii na vyjadrenia niekdajšej litovskej ministerky obrany Dovilė Šakalienėovej na Varšavskom bezpečnostnom fóre. Téma sa týkala Kaliningradskej oblasti a jej strategického významu pre Rusko. Jelisejev v tejto súvislosti pripomenul rozhovory, ktoré mal viesť s Prigožinom po vzbure Wagnerovej skupiny. Jeho vyjadrenie vyvolalo pozornosť najmä v Poľsku, pretože vytvorenie takéhoto koridoru by sa mohlo dotknúť práve jeho územia.
„Urobili by sme to, keby nám to zhora dovolili“
„Nie nadarmo sme sa po pochode rozprávali so šéfom o pozemnom koridore do Kaliningradu. Urobili by sme to, keby nám to zhora dovolili,“ napísal Jelisejev. Zmienkou o pochode odkazoval na udalosti z 23. a 24. júna 2023, keď sa Prigožinovi ozbrojenci vzbúrili proti ruskému vojenskému vedeniu a postupovali smerom na Moskvu. Vzbura sa skončila po dohode sprostredkovanej bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Časť Wagnerovej skupiny sa následne presunula do Bieloruska, odkiaľ sa nachádza poľská a litovská hranica v bezprostrednej blízkosti.
Jelisejev však neuviedol, kto ďalší sa na rozhovoroch zúčastnil, aké konkrétne vojenské kroky Prigožin zvažoval ani kto mal udeliť spomínaný súhlas. Nevysvetlil ani to, či existovali rozpracované operačné plány, vyčlenené jednotky alebo pripravené rozkazy. Ako upozornil poľský odborný portál Defence24, jeho vyjadrenie potvrdzuje iba to, že podľa vlastných slov s Prigožinom o koridore diskutoval. Nie je dôkazom, že ruské vedenie takúto operáciu schválilo alebo že sa začala jej realizácia.
Závažnosť Jelisejevových slov však spočíva v samotnom geografickom a politickom kontexte. Kaliningradská oblasť je ruskou exklávou pri Baltskom mori, ktorá nemá spoločnú pozemnú hranicu so zvyškom Ruska. Od Bieloruska ju oddeľuje územie Poľska a Litvy, pričom obe krajiny sú členmi NATO. Ak by sa niekto pokúsil vytvoriť pozemný koridor vojenskou silou, znamenalo by to zásah do územnej celistvosti najmenej jedného členského štátu aliancie. Takýto scenár by preto predstavoval oveľa závažnejšiu situáciu než bežnú pohraničnú provokáciu.
Suwalský priesmyk je strategickým miestom NATO
V centre bezpečnostných úvah sa nachádza takzvaný Suwalský priesmyk, územie pri približne stokilometrovej poľsko-litovskej hranici medzi Bieloruskom a Kaliningradskou oblasťou. Ide o mimoriadne dôležitý priestor, pretože tadiaľ vedie jediné pozemné spojenie Litvy, Lotyšska a Estónska s ostatnými členskými štátmi NATO. Ak by sa tento priestor dostal pod kontrolu nepriateľských síl alebo by bol zablokovaný, výrazne by sa skomplikovalo zásobovanie pobaltských krajín aj presun spojeneckých vojsk. Práve preto sa Suwalský priesmyk už roky objavuje v bezpečnostných analýzach ako jedno z citlivých miest východného krídla aliancie.
Rusko má pritom dlhodobý záujem o spoľahlivé dopravné spojenie s Kaliningradskou oblasťou, kde sa nachádzajú významné vojenské zariadenia vrátane základní Baltskej flotily. Samotný tranzit do tejto oblasti však nie je totožný s vojenským obsadením územia iného štátu. Práve tento rozdiel je pri Jelisejevovom tvrdení zásadný. Hoci bývalý Prigožinov právnik hovoril o vytvorení pozemného koridoru, nevysvetlil, akým spôsobom si ho predstavovali ani akú úlohu mali zohrať wagnerovci.
Strategický význam Suwalského priesmyku zároveň neznamená, že jeho obsadenie by automaticky úplne izolovalo pobaltské štáty od všetkej pomoci. NATO má aj námorné a letecké možnosti presunu síl, hoci ich využitie by v prípade vojenského konfliktu záviselo od konkrétnej bezpečnostnej situácie. Strata pozemného spojenia cez Poľsko by však predstavovala vážny problém pre logistiku a obranu regiónu. Aj preto Poľsko a Litva venujú ochrane svojich hraníc a spolupráci so spojencami mimoriadnu pozornosť.
Wagnerovci už v roku 2023 vyvolali poplach
Jelisejevove slová pripomínajú udalosti z leta 2023, keď sa po Prigožinovej vzbure časť Wagnerovej skupiny presunula do Bieloruska. Vtedajší predseda obranného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapolov verejne hovoril o Suwalskom priesmyku ako o území, ktoré by Rusko mohlo v prípade potreby využiť. Dokonca tvrdil, že pripravené úderné sily by ho dokázali obsadiť v priebehu niekoľkých hodín. Išlo o vyhrážku ruského politika, nie o potvrdenú vojenskú operáciu, no vtedajšiu atmosféru napätia výrazne ovplyvnila.
Koncom júla 2023 vtedajší poľský premiér Mateusz Morawiecki oznámil, že podľa informácií jeho vlády sa viac ako sto wagnerovcov presunulo smerom k bieloruskému mestu Grodno neďaleko Suwalského priesmyku. Varšava upozorňovala na riziko provokácií a možných pokusov žoldnierov preniknúť na poľské územie. Začiatkom augusta následne vtedajší námestník poľského ministra zahraničných vecí Paweł Jabłoński hovoril o pokusoch wagnerovcov infiltrovať Poľsko. Tieto vyjadrenia zvyšovali obavy, že ozbrojenci by mohli byť využití na destabilizačné operácie pri hraniciach NATO.
Informácie o presunoch žoldnierov však neboli jednoznačné. Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko odmietal tvrdenia, že by Wagnerova skupina pripravovala obsadenie Suwalského priesmyku. Bieloruská monitorovacia skupina Belarusian Hajun zároveň uvádzala, že nezaznamenala presun wagnerovcov smerom ku Grodnu, o ktorom hovorila poľská vláda. Tieto rozdielne tvrdenia ukazujú, aké ťažké bolo v tom čase nezávisle overovať pohyb ozbrojených skupín na bieloruskom území.
Aj bez potvrdeného plánu útoku predstavovala prítomnosť Wagnerovej skupiny v Bielorusku významný bezpečnostný problém. Išlo o ozbrojenú organizáciu so skúsenosťami z bojov na Ukrajine a ďalších konfliktov, ktorej ďalšie pôsobenie po vzbure bolo nejasné. Ruské vyhrážky týkajúce sa Suwalského priesmyku preto poľské a litovské úrady nemohli ignorovať. Nové Jelisejevovo tvrdenie naznačuje, že podobné úvahy sa mohli objavovať aj v samotnom Prigožinovom okolí.
Čo vedel bývalý Prigožinov právnik?
Igor Jelisejev podľa dostupných informácií spolupracoval s Prigožinom od roku 2016 až do jeho smrti v auguste 2023. V minulosti tvrdil, že pôsobil ako sprostredkovateľ medzi Wagnerovou skupinou, administratívou ruského prezidenta, Federálnou bezpečnostnou službou a ďalšími štátnymi inštitúciami. O svojej práci pre žoldniersku organizáciu napísal aj knihu Impérium Wagnera, v ktorej sa venoval okrem iného náboru väzňov do bojov na Ukrajine. Jeho tvrdenia o vlastnej úlohe však treba odlišovať od nezávisle potvrdených skutočností.
Bývalý právnik mohol mať vďaka svojmu postaveniu prístup k informáciám z Prigožinovho najbližšieho okolia. To však samo osebe neznamená, že jeho súčasné vyjadrenia poskytujú úplný obraz o udalostiach z roku 2023. V prípade údajného koridoru do Kaliningradu zatiaľ nezverejnil dokumenty ani ďalšie dôkazy, ktoré by umožnili overiť rozsah rozhovorov či prípadné vojenské prípravy. Nie je známe ani to, či sa o tejto možnosti diskutovalo s predstaviteľmi ruskej armády alebo politického vedenia.
Prigožin zahynul 23. augusta 2023 pri havárii súkromného lietadla v ruskej Tverskej oblasti, približne dva mesiace po vzbure proti vojenskému vedeniu krajiny. Jeho smrť následne potvrdili ruské úrady na základe genetických testov. Niekdajší vodca Wagnerovej skupiny sa preto už k Jelisejevovým slovám nemôže vyjadriť. Rovnako nie je známe, či existujú ďalší svedkovia, ktorí by jeho tvrdenie dokázali potvrdiť alebo spresniť.
Najnovšie vyjadrenie bývalého Prigožinovho právnika tak otvára otázku, aké možnosti vedenie Wagnerovej skupiny po neúspešnej vzbure skutočne zvažovalo. Vytvorenie pozemného koridoru do Kaliningradu by v prípade použitia vojenskej sily znamenalo zásah proti územiu NATO s potenciálne vážnymi následkami pre európsku bezpečnosť. Zatiaľ však existuje iba Jelisejevovo svedectvo o rozhovoroch, nie dôkaz o schválenom pláne alebo pripravovanom útoku. Práve tento rozdiel zostáva pri hodnotení jeho slov rozhodujúci.