Agresivita detí a bezpečnosť škôl: Odborníci žiadajú dostupnejšiu pomoc a jasné pravidlá

Diskusia sa zamerala na vzťah medzi bezpečnosťou a inkluzívnym vzdelávaním, možnosti škôl predchádzať rizikovému správaniu a systémové podmienky, ktoré potrebujú na účinnú ochranu detí aj zamestnancov.

Odborná pomoc musí byť dostupná skôr, než vznikne kríza

Na systémové nedostatky v dostupnosti odbornej pomoci upozornila Miroslava Robinson, vedúca sekcie zariadení poradenstva a prevencie ASŠŠZ. Podľa nej rastú očakávania voči školám a poradenským zariadeniam, no personálne, finančné a organizačné podmienky za nimi často zaostávajú. „Nestačí škole uložiť povinnosť, aby konala. Každá škola musí mať vlastné kapacity, dostupnú a efektívnu odbornú podporu a jasné, záväzné postupy na vyhodnocovanie rizikového správania a ďalších signálov ohrozenia,“ uviedla Robinson. Za dôležité považuje rozlišovanie medzi úmyselným ubližovaním, nezvládnutou emóciou, impulzívnou reakciou a správaním, ktoré môže signalizovať hlbšie ťažkosti dieťaťa. Ochrana bezpečnosti musí byť dôsledná, no zároveň primeraná konkrétnej situácii. To si vyžaduje efektívne odborné posúdenie, ale aj praktický nácvik konkrétnych reakcií učiteľov ako aj prípravu riaditeľov škôl na krízové riadenie a rozhodovanie v situáciách ohrozenia.

Upozornila tiež na nedostatočné kapacity odborných služieb, administratívnu záťaž poradenských zariadení a potrebu prehodnotiť ich financovanie tak, aby zohľadňovalo nielen počet vykázaných výkonov ale najmä zložitosť prípadov, ich časovú náročnosť a multidisciplinárnosť. Osobitnú pozornosť si vyžaduje aj zabezpečenie intenzívnejšej odbornej starostlivosti o deti, ktorých potreby presahujú možnosti školy a riešenia poradniach. Najmä z dôvodu plánovaného ukončenia činnosti liečebno-výchovných sanatórií, čo je na pozadí aktuálnych udalostí minimálne sporné.„Bezpečnosť škôl sa nedá zabezpečiť iba metodickými pokynmi a prenesením zodpovednosti na učiteľov a poradenské zariadenia. Potrebujeme systém, ktorý má kapacitu zachytiť ťažkosti včas, poskytnúť odbornú pomoc a koordinovať ďalší postup,“ zdôraznila Robinson.

Školy potrebujú účinné právomoci aj fungujúci systém podpory

Prezidentka ASŠŠZ Eva Ohraďanová upozornila na chýbajúce nástroje na riešenie závažného ohrozenia. Školy podľa nej nemôžu niesť zodpovednosť za situácie, na riešenie ktorých nemajú dostatočné zákonné právomoci ani dostupnú nadväzujúcu odbornú pomoc. „Ani najzodpovednejší riaditeľ nedokáže vlastným rozhodnutím nahradiť systém, ktorý nefunguje. Bezpečnosť detí a učiteľov nesmie závisieť od toho, aké možnosti má konkrétna škola, ale musí byť garantovaná fungujúcim systémom,“ zdôraznila Ohraďanová.

Bezpečnosť má dva rozmery – ochranu a vytváranie bezpečia

Podľa Daniela Masaroviča sa diskusia o bezpečnosti škôl nemôže obmedziť iba na ochranu pred vonkajšími hrozbami alebo na riešenie závažných incidentov. Rovnako dôležité je prostredie, v ktorom sa deti každodenne učia, vytvárajú vzťahy a rozvíjajú svoju osobnosť. „Škola musí vedieť bezpečie detí a učiteľov nielen chrániť, ale aj každodenne vytvárať. Ak chceme rešpektovať individuálne potreby detí a rozvíjať ich potenciál, nemôžeme sa sústrediť iba na vyučovacie metódy a podporné opatrenia. Musíme sa zaujímať aj o to, ako sa dieťa v škole cíti a čo prežíva,“ uviedol Masarovič. Ochrana bezpečia podľa neho vyžaduje jasné a zrozumiteľné pravidlá správania, dôsledné stanovovanie hraníc a primerané reakcie na konflikty, ponižovanie, šikanovanie či agresivitu. Rozhodujúce pritom nie je iba to, či má škola pravidlá napísané v školskom poriadku, ale najmä to, ako ich uplatňuje v každodennom živote.

V tejto súvislosti Masarovič upozornil aj na súvislosť medzi psychologickým bezpečím a agresívnym správaním detí. Za niektorými prejavmi agresivity môže byť dlhodobo nenaplnená potreba prijatia, dôvery a emocionálneho bezpečia. Deti, ktoré nemajú dostatok príležitostí bezpečne vyjadrovať svoje pocity, hovoriť o svojom prežívaní alebo zvládať náročné emócie, môžu na frustráciu, strach či pocit ohrozenia reagovať aj agresivitou.

Agresívne správanie dieťaťa

„Agresívne správanie dieťaťa nemusí byť iba prejavom nerešpektovania pravidiel. Niekedy je aj signálom, že dieťa nedokáže zvládnuť vlastné emócie alebo sa necíti bezpečne. Ak chceme agresivite účinne predchádzať, nestačí iba stanovovať hranice a sankcie. Musíme zároveň vytvárať prostredie, v ktorom sa deti učia rozumieť svojim emóciám, bezpečne ich vyjadrovať a zvládať náročné situácie bez ubližovania druhým,“ zdôraznil Masarovič. Významným nástrojom vytvárania psychologického bezpečia je podľa Masaroviča aj spôsob komunikácie a hodnotenia žiakov. „Jednou z najdôležitejších zmien, ktoré slovenské školstvo potrebuje, je hlboká zmena kultúry spätnej väzby a hodnotenia žiakov. Spätná väzba môže posilňovať dôveru dieťaťa vo vlastné schopnosti, ale môže v ňom vytvárať aj strach zo zlyhania, zosmiešnenia či odmietnutia,“ zdôraznil.

Školy by sa preto mali viac orientovať na rozvojovú spätnú väzbu, ktorá pomáha žiakom rozpoznávať vlastný pokrok, porozumieť chybám a nachádzať možnosti ďalšieho zlepšovania.Bezpečnosť a inklúzia sa musia vzájomne podporovať ASŠŠZ súčasne apeluje, že k bezpečnosti škôl je potrebné pristupovať komplexne. Účinná ochrana pred násilím, prevencia, rešpektovanie individuálnych potrieb detí, psychologické bezpečie a dostupná odborná pomoc nie sú oddelenými úlohami, ale vzájomne prepojenými súčasťami fungujúceho školského systému.

Otázka inkluzívneho vzdelávania

Osobitnú pozornosť si pritom zaslúži aj otázka inkluzívneho vzdelávania. „Inklúzia by nemala byť samoúčelná ani bezpodmienečná. Jej zmyslom je vytváranie takých podmienok, ktoré umožnia každému dieťaťu rozvíjať svoj potenciál, no zároveň rešpektujú potreby, práva a bezpečnosť ostatných žiakov aj zamestnancov školy“, uviedla Ohraďanová. Nie všetky individuálne potreby detí je možné primerane napĺňať v podmienkach bežnej školy. Niektoré deti potrebujú intenzívnejšiu, špecializovanú alebo multidisciplinárnu starostlivosť, ktorú škola ani pri najlepšej snahe nedokáže zabezpečiť. Rovnako nemožno prehliadať situácie, v ktorých správanie jednotlivca dlhodobo a závažne narúša vzdelávanie alebo ohrozuje bezpečnosť ostatných.

Skutočná inklúzia by nemala znamenať začlenenie dieťaťa do bežného kolektívu za každých okolností. Musí byť sprevádzaná odborným posúdením jeho potrieb, dostupnými podpornými službami a možnosťou zabezpečiť mu aj inú, primeranejšiu formu vzdelávania či starostlivosti, ak je to v jeho najlepšom záujme. „Bezpečná škola je miestom, kde sa deti a učitelia cítia prijatí, rešpektovaní a chránení. Právo na inkluzívne vzdelávanie a právo na bezpečné a kvalitné vzdelávanie nesmú stáť proti sebe."