KYJEV - Ukrajina sa pred ďalšou zimou dostáva do čoraz nebezpečnejšej situácie. Rusko zvyšuje počet raketových útokov a pripravuje sa na ďalšie rozšírenie výroby balistických rakiet. Západ však Kyjevu posiela výrazne menej munície protivzdušnej obrany než vlani. Problém je o to vážnejší, že zásoby dochádzajú aj samotným európskym spojencom a Spojené štáty ich potrebujú pre vlastné potreby.
Rusko strieľa rýchlejšie, ako prichádzajú nové rakety
„V posledných mesiacoch na nás Rusko za týždeň vypáli viac rakiet, než dostaneme od partnerov za celé mesiace,“ opísal situáciu ukrajinský minister obrany Mychajlo Fedorov.
Podľa zistení Politica sa problém už netýka iba Ukrajiny. Európske krajiny, ktoré jej doteraz odovzdávali rakety do systémov Patriot, sa samy dostávajú k hranici svojich možností.
Osobitne kritický je nedostatok interceptorov PAC-2 a PAC-3, pričom práve Patrioty zostávajú pre Ukrajinu kľúčovou obranou proti ruským balistickým raketám.
„Naozaj sa tu dostávame na hranicu našich možností. Musíme zabezpečiť aj vlastnú obranu,“ povedal pre Politico brigádny generál Jürgen Schrödl, vysokopostavený predstaviteľ nemeckého ministerstva obrany.
Nemecko už Ukrajine poskytlo systémy Patriot aj rakety, Berlín však musí podľa Schrödla prihliadať aj na vlastnú bezpečnosť a záväzky voči NATO.
Niektoré krajiny svoje Patrioty odovzdať nechcú
Berlín spolu s ďalšími severoeurópskymi krajinami preto hľadá zásoby inde.
Pozornosť sa podľa Politica obracia najmä na Poľsko, Španielsko a Grécko, ktoré Patrioty používajú a mohli by časť svojich zásob poskytnúť Ukrajine.
Ani tu to však nie je jednoduché. Štáty ležiace bližšie k Rusku sa zdráhajú odovzdávať ďalšie systémy či muníciu, pretože samy nepovažujú svoju protivzdušnú obranu za dostatočnú.
„Nemyslím si, že je to pre Európu z dlhodobého hľadiska udržateľné,“ upozornil nórsky minister obrany Tore O. Sandvik. Podľa neho bude potrebné, aby sa do pomoci zapojilo viac európskych krajín.
Kyjev dostáva iba tretinu vlaňajšieho množstva
Rozsah problému ukazujú aj ukrajinské čísla. Prezident Volodymyr Zelenskyj minulý týždeň oznámil, že spojenci dodali Ukrajine počas prvého polroka 2026 iba približne tretinu množstva rakiet protivzdušnej obrany, ktoré dostávala v roku 2025.
Agentúra Reuters zároveň upozornila, že Rusko v júli útočilo na Kyjev v priemere každé tri dni. Pri jednom z veľkých útokov minulý týždeň ukrajinská protivzdušná obrana nedokázala zostreliť ani jednu z 24 balistických rakiet a štyroch hypersonických striel Zirkon.
Zelenskyj varoval, že Moskva sa zároveň snaží výrazne zvýšiť výrobu balistických rakiet ešte pred zimou, keď sa očakávajú ďalšie útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.
Poradca ukrajinského prezidenta pre obranné technológie Serhij Beskrestnov odhaduje, že Rusko je schopné vypúšťať približne 100 balistických rakiet mesačne.
„Opotrebovávacia vojna vstúpila do ďalšej fázy,“ skonštatoval.
Irán zamiešal kartami
Ukrajinský problém ešte prehĺbila vojna na Blízkom východe. Patrioty totiž nepotrebuje iba Kyjev. Päť mesiacov trvajúca vojna s Iránom výrazne zasiahla americké aj globálne zásoby moderných rakiet.
Reuters uvádza, že interceptory Patriot pôvodne určené pre Ukrajinu boli presmerované k americkým jednotkám a spojencom Spojených štátov v Perzskom zálive. Globálne zásoby týchto rakiet sa v dôsledku konfliktov na Ukrajine a Blízkom východe výrazne zmenšili.
Donald Trump minulý týždeň priznal, že pri niektorých druhoch americkej munície sú zásoby napäté. Washington podľa neho preto rozširuje výrobné kapacity vrátane nových závodov na rakety Patriot a Tomahawk.
Pre Ukrajinu však nové továrne neriešia bezprostredný problém.
Vlastné Patrioty prídu neskoro
Kyjev sa preto snaží získať americkú licenciu na výrobu interceptorov PAC-3 priamo na Ukrajine.
Ani to však krajinu túto zimu nezachráni. Bývalá ukrajinská veľvyslankyňa v USA Oľha Stefanišynová koncom júla uviedla, že rozbehnutie výroby môže trvať od jedného až do piatich rokov. Kyjev preto skúma aj možnosť dlhodobého nákupu rakiet a výmeny miest vo výrobných poradovníkoch s krajinami, ktoré už svoje objednávky majú.
Ukrajina má zároveň dohodu na získanie interceptorov PAC-2 vyrábaných v Nemecku. Podľa Politica sa však ich dodávky neočakávajú skôr než v budúcom roku.
Situáciu komplikuje aj nejasný postoj Washingtonu. Trump ešte v júli hovoril o možnosti umožniť Ukrajine vyrábať Patrioty, neskôr však cúvol.
„Nedohodli sme sa na tom. Hovoríme o tom, ale je ťažké odovzdať takúto technológiu,“ povedal. Argumentoval pritom aj rizikom spojeným s odovzdaním citlivej americkej vojenskej technológie.
Rokovania napriek tomu pokračujú. Reuters minulý týždeň zistil, že jednou z možností je výroba častí rakiet na Ukrajine a ich finálna montáž v Nemecku. Ani v prípade dohody by však nové rakety nezačali prichádzať skôr ako o rok.
„Bojujeme o každú raketu“
Ukrajina tak musí preklenúť obdobie, keď Rusko útočí čoraz intenzívnejšie, no nová výroba ešte neexistuje a zásoby spojencov sa stenčujú.
„Doslova bojujeme o každú raketu,“ povedal minulý týždeň ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha.
Kyjev preto tlačí na partnerov, aby uvoľnili aspoň časť existujúcich zásob. Politico zároveň upozorňuje, že rozhodujúce budú najbližšie mesiace.
Rusko sa totiž pripravuje na zimu už teraz. A ak sa Západu nepodarí nájsť ďalšie interceptory v existujúcich skladoch, Ukrajina môže vstúpiť do obdobia očakávaných útokov na energetiku s protivzdušnou obranou, ktorá bude musieť rozhodovať doslova o každej vystrelenej rakete.
