MOSKVA - Ukrajinské útoky na strategické ciele hlboko v ruskom vnútrozemí podľa amerických médií čoraz citeľnejšie zasahujú ruskú ekonomiku. Okrem problémov s dodávkami pohonných hmôt krajina zápasí aj s poklesom akciového trhu a rastúcou neistotou medzi predstaviteľmi štátu i podnikateľmi.
Útoky mieria na energetickú infraštruktúru
Ukrajina v posledných týždňoch zintenzívnila útoky bezpilotnými lietadlami na ropné zariadenia na ruskom území. Podľa denníka The Washington Post tieto operácie prispeli k prehlbovaniu problémov na ruskom trhu s palivami a zvýšili tlak na tamojšie hospodárstvo.
Situácia sa výrazne prejavila aj na anektovanom Kryme, kde úrady pre výpadky elektriny a prerušenie predaja pohonných hmôt vyhlásili mimoriadny stav. Denník zároveň upozorňuje, že produkcia benzínu v Rusku sa v polovici júna medziročne znížila približne o štvrtinu.
Moskva tvrdí, že situáciu má pod kontrolou
Napriek narastajúcim problémom sa predstavitelia ruskej vlády snažia verejnosť ubezpečovať, že situácia je zvládnuteľná.
Ako pripomenul denník, podpredseda ruskej vlády Alexandr Novak informoval prezidenta Vladimira Putina, že situácia na domácom trhu s pohonnými hmotami síce nie je jednoduchá, no podľa jeho slov zostáva pod kontrolou.
Podobne sa vyjadril aj minister financií Anton Siluanov. Ten odmietol tvrdenia, že by palivová kríza spôsobila výrazné zdraženie benzínu. Na Kryme však podľa amerického denníka ceny pre bežných motoristov stúpli až o 70 percent a následne sa pohonné hmoty prestali predávať úplne.
Ruské akcie zaznamenali najväčší pokles za takmer štyri roky
Nervozitu na finančných trhoch ovplyvňuje aj vývoj v zahraničnej politike. Denník poukazuje na zmenu rétoriky amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý začal verejne pozitívnejšie hovoriť o ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom.
Od začiatku júna preto ruský akciový trh oslabil o viac ako 13 percent. Podľa denníka ide o najvýraznejší prepad od jesene 2022, keď bola ruská armáda počas ukrajinskej protiofenzívy nútená ustúpiť z rozsiahlych oblastí Charkovskej oblasti.
Zdroje hovoria o rastúcej neistote
Americký denník citoval aj bývalého vysokopostaveného predstaviteľa ruského ministerstva financií, ktorý z bezpečnostných dôvodov vystupoval anonymne. „Panuje stav úplnej neistoty. A zdá sa, že neexistuje cesta von,“ uviedol.
Podľa denníka sa obavy prehlbujú aj v súvislosti s ďalšími sankciami, ktorými Spojené štáty pohrozili Rusku. Cena ruskej ropy sa podľa článku opäť pohybuje okolo hranice 50 dolárov za barel, čo výrazne znižuje príjmy štátneho rozpočtu.
Rozpočtový deficit sa podľa médií ďalej prehlbuje
Rozpočtový schodok Ruska ku koncu mája dosiahol približne šesť biliónov rubľov, teda dvojnásobok oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Zároveň prekročil cieľ stanovený na celý rok 2026. „Rozpočet praská vo švíkoch. Deficit je obrovský a nie je odkiaľ brať peniaze,“ citoval denník ďalší anonymný zdroj oboznámený so situáciou.
Objavili sa aj návrhy na využitie úspor obyvateľov
Šéf Komunistickej strany Ruskej federácie Gennadij Zjuganov navrhol zmobilizovať približne 130 biliónov rubľov uložených na bankových účtoch občanov a firiem. Tvrdí, že by to mohlo rozpočtové problémy vyriešiť veľmi rýchlo.
Neistotu medzi podnikateľmi zároveň zvýšili informácie, že ruské ministerstvo financií pripravuje legislatívu, ktorá by štátu umožnila siahnuť na časť prostriedkov uložených v súkromných dôchodkových fondoch. Podľa amerického denníka ide približne o 40 miliárd dolárov.
„Vláda sa už nebude veľmi zdráhať. Mnohí teraz premýšľajú len nad tým, ako si vybrať peniaze a odísť,“ povedal The Washington Post anonymný moskovský podnikateľ.
