LONDÝN – Od detstva žila v presvedčení, že jej biologická matka zomrela krátko po pôrode. Pravdu sa dozvedela až ako dospelá žena. To, čo nasledovalo, zmenilo jej pohľad na vlastnú minulosť aj identitu.
Diana vyrastala s príbehom, ktorý jej opakovali od útleho detstva. Rodina jej tvrdila, že jej biologická matka zomrela krátko po tom, ako ju priviedla na svet. Dlhé roky nemala dôvod o tejto verzii udalostí pochybovať. Všetko sa zmenilo až v dospelosti, keď sa náhodou dozvedela informáciu, ktorá ju šokovala.
Rodinný známy jej totiž prezradil, že jej matka v skutočnosti nezomrela. Diana najprv nedokázala uveriť tomu, čo počula. Čím viac sa však začala zaujímať o svoju minulosť, tým viac nezrovnalostí objavovala. Postupne nadobudla presvedčenie, že celý život žila v klamstve.
Nasledovalo náročné pátranie po vlastnej identite. Začala zhromažďovať dokumenty, kontaktovať príbuzných a využila aj genetické testovanie. Každý nový detail jej pomáhal skladať mozaiku udalostí, ktoré sa odohrali pred desaťročiami.
Najťažšie podľa nej bolo vyrovnať sa s vedomím, že pravdu pred ňou skrývali ľudia, ktorým dôverovala. Priznala, že po odhalení prežívala hnev, smútok aj pocit zrady.
„Mala som pocit, že nepoznám vlastný príbeh. Všetko, čomu som verila, sa zrazu rozpadlo,“ opísala svoje pocity.
Diana dnes hovorí, že hoci bolo hľadanie pravdy bolestivé, neľutuje ho. Práve naopak. Verí, že každý človek má právo poznať svoj pôvod a vedieť, odkiaľ pochádza.
Jej príbeh zároveň upozorňuje na prípady nelegálnych adopcií a oddeľovania detí od biologických rodín, ktoré sa v minulosti odohrávali v rôznych krajinách sveta. Mnohé rodiny dodnes pátrajú po svojich blízkych a snažia sa zistiť, čo sa v skutočnosti stalo.
„Pravda môže bolieť, ale stále je lepšia ako život postavený na lži,“ uzatvára Diana, ktorá aj po rokoch pokračuje v hľadaní odpovedí na otázky o svojej minulosti.
