JACKSON - Mysleli si, že odovzdajú hotové eseje bez toho, aby si niekto všimol, že ich napísala umelá inteligencia. Profesor však vymyslel jednoduchý trik. Z 35 študentov ich napokon pristihol až 32.
Umelá inteligencia sa čoraz viac dostáva aj do školských lavíc a na univerzity. Zatiaľ čo pedagógovia hľadajú spôsoby, ako odhaliť študentov, ktorí si nechávajú vypracovať úlohy pomocou AI, samotní študenti skúšajú nástroje, ktoré majú používanie umelej inteligencie zamaskovať. Jeden americký profesor preto zvolil netradičný spôsob, ako zistiť, kto jeho skúšku skutočne vypracoval sám. Príbeh profesora Jasona Gibsona z Alcorn State University priniesol New York Post.
Do zadania vložil nenápadnú pascu, takmer všetci sa nachytali
Gibson učí históriu a pri záverečnej skúške začal mať podozrenie, že niektoré práce jeho študentov nevznikli úplne tradičným spôsobom. Profesor sa rozhodol, že namiesto spoliehania sa na bežné AI detektory pripraví vlastný test. Do zadania eseje o priemyselnej revolúcii vložil nenápadnú inštrukciu, aby študenti do svojho textu zaradili slovo „Madagascar“. Háčik bol v tom, že toto slovo bolo v zadaní napísané bielou farbou, takže ho človek pri bežnom čítaní prakticky nevidel. Umelá inteligencia však takúto inštrukciu dokázala zachytiť a riadiť sa ňou.
Výsledok profesora poriadne prekvapil. Z 35 študentov totiž až 32 odovzdalo práce, v ktorých sa požadované slovo objavilo. A nešlo pritom iba o obyčajné spomenutie Madagaskaru. V niektorých textoch vznikli úplne absurdné vety, ktoré s témou skúšky nijako nesúviseli. Jeden z príkladov mal podľa New York Post opisovať, že „Madagascar“ robil niečo v súvislosti s hriankovačom a basketbalovým zápasom.
Študenti neurobili ani to najjednoduchšie
Profesorovi však na celej situácii neprekážalo iba samotné použitie umelej inteligencie. Ešte väčším problémom bolo, že študenti svoje práce zjavne ani poriadne neprečítali. Ak by si totiž odovzdaný text po vygenerovaní skontrolovali, nezmyselné vloženie slova či celej vety by museli okamžite spozorovať. Práve táto chyba podľa profesora ukázala, do akej miery sa niektorí študenti na AI spoliehajú.
Gibson zároveň upozornil, že tradičné nástroje na odhaľovanie AI nemusia byť v súčasnosti dostatočné. Technológia sa totiž vyvíja a existujú aj nástroje, ktoré dokážu text vytvorený umelou inteligenciou upraviť tak, aby pôsobil viac ako práca človeka.
AI mení pravidlá na univerzitách
Prípad z americkej univerzity tak otvára oveľa širšiu otázku: „Kde sa končí pomoc umelej inteligencie a začína podvádzanie?“ AI môže študentom pomôcť pri vysvetľovaní učiva, hľadaní nápadov či opravovaní textu.
Ak však za nich vytvorí celú záverečnú prácu alebo odpovede na skúške, pedagóg už nemá možnosť zistiť, čo študent skutočne vie. A práve to môže byť v budúcnosti jeden z najväčších problémov vzdelávania.
