WASHINGTON – Americký prezident Donald Trump už dlhšie avizuje, že do NATO prispieva dlhodobo najviac USA. Prisľúbil ale zmeny, ktorých nedodržanie by spôsobili, že USA už nebudú všetkých ochraňovať. Kľúčové je podľa Washingtonu zvýšiť HDP na obranu v jednotlivých členských štátoch. Tí, ktorí to prisľúbili, no cieľ nenapĺňajú, majú veľký problém.
Zvýšenie HDP na obranu sa týka každého jedného člena NATO. Takéto podmienky si stanovil americký prezident Donald Trump. Spojené štáty vynakladajú do Severoatlantickej Aliancie omnoho viac finančných prostriedkov, ako ostatní členovia.
Dve percentá na obranu už Trumpovi nestačia
Návrhy na zvýšenie HDP na obranu v jednotlivých krajinách už padli, no nie všade sa aj dodržiavajú. Ako informuje POLITICO, už budúci mesiac sa bude konať summit NATO v tureckej Ankare, kde sa bude riešiť otázka prísľubu vynaložiť až 5 percent HDP na obranu do roku 2035. Mnohí budú mať problém s jeho naplnením.
Washington postupne znižuje svoje vojenské zdroje v NATO a Trump tlačí na spojencov, aby vynakladali viac financií a prostriedkov na svoju obranu. Údajne sa všetci členovia NATO mali zaviazať k dosiahnutiu už spomínaného cieľa. Suma sumárum to bude 3,5 percenta HDP na základné vojenské spôsobilosti a ďalších 1,5 percenta HDP na širšie investície do bezpečnosti do roku 2035.
Niektorým krajinám sa cieľ darí napĺňať, v iných prevláda odpor. Vo vzduchu sa navyše objavujú otázky, či takéto plány spĺňajú účtovné pravidlá NATO.
"Pred summitom v Ankare... očakávam, že krajiny predložia jasné, konkrétne a dôveryhodné plány na dosiahnutie tohto cieľa," povedal generálny tajomník NATO Mark Rutte v stredu 17. júna. Okrem toho poznamenal, že niektoré krajiny nesplnili cieľ aliancie v oblasti výdavkov ani na úrovni 2 percent HDP pred rokom 2025. Trump pritom ráta s tým, že všetci spojenci budú teraz súhlasiť a napĺňať jeho stanovený cieľ 5 percent.
Veľká Británia
Briti sa zaviazali napĺňať 5 percent výdavkov do NATO, no zatiaľ sú na úrovni 2,6 percent do roku 2027. Podľa dostupných informácií však nie je na stole žiadny plán rozpočtu, ktorý by rátal s takmer dvojnásobným navýšením.
Premiér Keir Starmer si stanovil presadiť v britskom parlamente súhlas s tromi percentami. Britský minister obrany John Healey ale rezignoval v júni po tom, ako nedokázal nájsť dostatok financií na pripravovaný britský obranný plán. Británia navyše nepomohla USA na Blízkom východe. Starmer však vyhlásil, že počas summitu G7 mal s Trumpom "veľmi produktívne rozhovory".
Španielsko
Madrid sa už minulý rok odmietol zaviazať k napĺňaniu piatich percent HDP do obrany. Na boj proti Rusku by Španieli vedeli vynaložiť vojenské kapacity na úrovni 2,1 HDP. Len tento rok pritom vyčlenili na obranu 34 miliárd eur, čím splnili vynaložené 2 percentá HDP na obranu.
Španieli navyše vynaložili 4 miliardy na telekomunikácie, kybernetickú bezpečnosť či na reakcie pred prírodnými katastrofami. Obávajú sa však, že v budúcnosti pôjdu tieto financie na vojenské výdavky do NATO. Navyše premiér Pedro Sánchez patrí medzi najväčších kritikov Trumpa, takže sa zdá, že s USA nebude môcť vyjednávať.
Taliansko
V Ríme je situácia diametrálne iná. Premiérka Giorgia Meloniová patrí medzi najväčších Trumpových spojencov a to aj napriek tomu, že Taliani neposkytli podporu USA vo vojne proti Iránu. Vzťahy neochladli ani po Trumpovej kritike pápeža. Na summite G7, ktorý sa konal tento týždeň, mu dokonca povedala, že "vždy sme boli priatelia".
Taliani pôjdu na summit NATO v Ankare s návrhom výdavkov na obranu na úrovni 2,8 HDP. Kritici sa ale zhodujú v tom, že priateľské vzťahy vo Washingtone nezavážia a Taliani sa musia pripraviť na trvalé zvyšovanie výdavkov v rámci NATO.
Česká republika
Praha zaznamenala v roku 2025 medziročný pokles výdavkov na obranu. Tento rok sa chce dostať na úroveň 2,1 percenta svojho HDP na obranu, no zdá sa to nedosiahnuteľné. Česi totiž vynaložia najmenej 1,2 miliardy na výstavbu a obnovu diaľnic. Premiér Andrej Babiš dokonca pripustil, že výdavky na obranu pre tento rok zrejme klesnú pod dve percentá HDP.
V Česku ale chystajú novú vojenskú stratégiu, kde by sa malo viac finančných prostriedkov preniesť z iných rezortov. Dve percentá HDP sú teda v pláne na budúci rok. Otázkou ale zostáva, či s tým Donald Trump nebude mať problém. Babiš ale patril k politikom, ktorý podporovali útoky Izraela a USA na Irán.
Maďarsko
V Maďarsku nastali po parlamentných voľbách veľké zmeny. Za minulý rok vynaložila Budapešť na obranu 2,06 percenta HDP. Nová vláda Pétera Magyara ale stojí pred veľkou výzvou. Jeho predchodca Viktor Orbán ešte stihol požiadať EÚ o pôžičku 16 miliárd eur na zbrane. Magyar to chce ale preskúmať.
Po rokoch vysokých deficitov je problém s verejnými financiami, preto sa predpokladá, že Maďari podobne ako Česi, nedosiahnu pre tento rok ani 2 percentá HDP na obranu. Magyarovi nehrá do kariet ani to, že Orbán mal s Trumpom veľmi silné väzby.
Slovinsko
Nato v otvorenom liste skritizovalo nakladanie slovinskej vlády s financiami. Na obranu síce dosiahli 2,01 percenta HDP, ale z veľkej časti išlo o projekty, ktoré nespadajú pod definíciu výdavkov na obranu. Po ich vylúčení sa ukázalo, že Slovinci dali na obranu NATO len 1,6 percenta.
Toto číslo je výsledkom už predchádzajúcej vlády Roberta Goloba, ktorý sa istý čas nebránil myšlienke vyhlásenia referenda o členstve v NATO. Nová vláda Janeza Janšu ale súhlasí s vyššími výdavkami na obranu. Jeho cieľom je obnoviť dôveryhodnosť Slovinska v rámci EÚ aj NATO.
