MOSKVA - Fínsko, ktoré je relatívne novým členským štátom NATO, zvažuje rozmiestnenie amerických jadrových zbraní na svojom území. To by však zhoršilo už aj tak napäté vzťahy medzi Ruskom a Západom. Kremeľ by to totiž považoval za ďalšiu hrozbu. Z ruského ministerstva zahraničia už zaznievajú výhražné slová.
V dôsledku vojny na Ukrajine Fínsko požiadalo o vstup do NATO. Severoeurópska krajina je od apríla 2023 členom západnej vojenskej aliancie a sľubuje si od toho lepšiu ochranu pred Ruskom. Nový fínsky prezident Alexander Stubb (55) nedávno dokonca pripustil umiestnenie jadrových zbraní na svojom území. Kremeľ na túto úvahu okamžite zareagoval desivou hrozbou.
Podľa ruského ministerstva zahraničných vecí by v prípade, že Spojené štáty skutočne umiestnia svoje jadrové zbrane v severnej Európe, takéto zariadenia považovali za „legitímne ciele“. Agentúra TASS citovala hovorkyňu ministerstva Mariu Zacharovú: „Nemusíte byť vojenským stratégom, aby ste si uvedomili, že takéto zariadenia predstavujú zdroj priamej hrozby a budú nevyhnutne pridané na zoznam legitímnych cieľov v scenári priameho vojenského stretu medzi našou krajinou a NATO.“ Povedala to na tlačovej konferencii v stredu 6. marca. Bezpečnosť krajín, ktoré tieto zbrane prechovávajú, by „nebola nijako posilnená, ale naopak, bola by poškodená“.
Zacharova v komentári k vyjadreniu fínskeho prezidenta Alexandra Stubba tiež uviedla: "Veľkou otázkou je, do akej miery si obyvatelia Fínska uvedomujú riziká, ktorým budú vystavení. Takéto rozhodnutie bude mať významný vplyv na bezpečnosť tejto krajiny a iné otázky týkajúce sa tohto štátu sa môžu skutočne dramaticky zmeniť.“ Spojené štáty zatiaľ verejne nepovedali, či umiestnia svoje jadrové zbrane vo Fínsku.
