Pondelok, 14. jún 2021. Meniny má Vasil, zajtra Vít.

Atentát na pápeža Jána Pavla II.: Čin šialenca? Bol za tým Vatikán či KGB? Záhada trvá aj po 40 rokoch!

Ján Pavol II. a Ali Agca v roku 1983
Ján Pavol II. a Ali Agca v roku 1983
Zdroj: TASR/AP Photo/Arturo Mari, L'Osservatore Romano
13.05.2021 16:50

VATIKÁN/PRAHA - Bol atentát na pápeža Jána Pavla II. v roku 1981 činom šialeného extrémistu? Alebo ho zosnovala sovietska tajná služba, ktorej sa nepáčila pápežova podpora vtedajšieho disentu vo východnej Európe? Alebo za útokom stál samotný Vatikán? Či dokonca iránsky duchovný vodca ajatolláh Chomejní? Dôkazmi podložené odpovede na tieto otázky stále neexistujú. Jasno do veci nevnieslo vyšetrovanie kauzy, ani prepustenie tureckého atentátnika Mehmeta Aliho Agcu (63), ktorý strávil takmer 29 rokov v talianskom a tureckom väzení za tento pokus o vraždu a ďalšie zločiny, na slobodu v roku 2010. Agca uviedol v minulosti príliš veľa verzií motívu svojho činu, ktoré potom často odvolával, čím urobil každý svoj ďalší výrok len málo vierohodným. Vo štvrtok 13. mája uplynie 40 rokov od atentátu.


Pred 10 rokmi zabili kráľa teroru: ZÁBERY z tajnej operácie! Bin Ládin mal obrovský majetok

Atentát na pápeža Jána
Zdroj: TASR/AP

V osudný deň, pri generálnej audiencii na Svätopeterskom námestí, išiel pápež ako obvykle v otvorenom automobile davom a rozprával sa s jasajúcimi ľuďmi. Pozdvihol do výšky jedno dieťa a opäť ho vrátil rodičom, keď ho zasiahli guľky vtedy 23-ročného Aliho Agcu. Štyri výstrely do brušnej oblasti, pravej a ľavej ruky si vyžiadali päťhodinový chirurgický zákrok, pri ktorom mu bola odstránená časť poškodeného čreva.

Po niekoľkotýždňovej rekonvalescencii sprevádzanej vysokými teplotami bol pápež prijatý späť na kliniku a znova operovaný. Až po dvoch rokoch lekári potvrdili, že Ján Pavol II. bol pri transfúziách krvi infikovaný cytomegalovírusom, ktorý má podobné príznaky ako mononukleóza. Zároveň uviedli, že pápež sa z tejto infekcie úplne zotavil.

Atentát na pápeža Jána
Zdroj: TASR/AP Photo/Osservatore Romano

Protest proti USA a ZSSR?

U Agcu, ktorý bol zatknutý ihneď po atentáte, našla polícia lístoček, na ktorom stálo, že na pápeža útočil "na protest proti imperialistickej politike ZSSR a USA". Atentátnika v júli 1981 odsúdili na doživotné väzenie, milosť mu v júni 2000 udelil taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi na pápežovu žiadosť.

Ján Pavol II. pripisoval to, že pri atentáte vyviazol síce ťažko ranený, ale živý, Panne Márii Fatimskej. Pápež Agcovi verejne odpustil už tri dni po čine a o dva roky neskôr ho dokonca navštívil v jeho cele.

Väzenie v Turecku

Bývalý člen tureckej pravicovo extrémistickej organizácie Siví vlci odletel po omilostení v roku 2000 do Turecka, kde bol opäť uväznený kvôli vražde ľavicového novinára Abdiho Ipekçiho z roku 1979. Trest smrti za túto vraždu medzitým zmenili na doživotie a neskôr skrátili. V januári 2006 Agcu prepustili, údajne na základe amnestie z roku 2002 a novely trestného zákonníka. Na slobode pobudol len pár dní, než súd zrušil prepúšťacie rozhodnutie. Agcu vzápätí opäť uväznili, na slobodu sa dostal až v januári 2010. Agca, u ktorého lekári v roku 2006 zistili ťažkú ​​poruchu osobnosti a antisociálne správanie, tak strávil v talianskom a tureckom väzení takmer 29 rokov.

Ali Agca v roku 2006
Atentát na pápeža Jána
Zdroj: TASR/AP Photo/Osman Orsal

Konal Agca sám?

Pozadie činu z mája 1981 nebolo nikdy riadne vysvetlené. Tisíce dokumentov, ktoré boli odvtedy nazhromaždené, neumožnili objasniť, či mal Agca jedného alebo viacerých spoločníkov. V júni 1997 tak bolo vyšetrovanie atentátu definitívne zastavené.

Ali Agca v roku 2010
Atentát na pápeža Jána
Zdroj: TASR/AP Photo/Burhan Ozbilici/Pool

"Som Ježiš... som všemocný," vyhlásil napríklad v roku 1985 Agca, ktorý vraj v roku 2007 prestúpil na katolícku vieru. K motívu svojho činu Agca najskôr uvádzal, že konal sám (považoval pápeža za vodcu krížovej výpravy proti islamu). Neskôr tvrdil, že si ho najala bulharská tajná služba (v Bulharsku sa Agca údajne pohyboval s falošným pasom v roku 1980). Tá údajne konala z poverenia sovietskej tajnej služby KGB, ktorá sa obávala rozdúchania protikomunistických revolt kvôli pápežovej podpore disentu vo vtedajších satelitoch ZSSR. Nakoniec Agca túto verziu poprel. Neskôr sa objavili indície aj o účasti východonemeckej tajnej služby Stasi na atentáte, ktoré sa ale tiež nepotvrdili.

Vyšetrovanie v 80. rokoch ukázalo, že Agca bol v kontakte aj s bulharským občanom Sergejom Antonovom. Toho ale v roku 1986 pre nedostatok dôkazov oslobodili spod obžaloby (zomrel v roku 2007), oslobodení boli z rovnakého dôvodu aj ďalší dvaja Bulhari. Aj sám pápež Ján Pavol II. počas návštevy Sofie v roku 2002 bulharskú stopu k atentátu vyvracal. Vo svojej knihe Pamäť a identita ale pápež napísal, že Agca nekonal z vlastného popudu.

Bol za tým Vatikán či iránsky duchovný vodca?

V roku 2005 z väzenia Agca vyhlásil, že "bez pomoci niektorých kňazov a kardinálov by útok nikdy nemohol uskutočniť". A v novembri 2010 (už po svojom prepustení) Agca v rozhovore pre tureckú televíziu povedal, že za atentátom stál Vatikán. "Naplánovali a zorganizovali to. Objednávka streľby na pápeža prišla od vatikánskeho tajomníka, kardinála Agostina Casaroliho," uviedol s tým, že cieľom Vatikánu bolo, aby bol tento atentát pririeknutý východoeurópskym tajným službám, a tak by boli oslabené ich komunistické vlády. Súčasťou objednávky malo byť aj to, aby nemieril na hlavu alebo srdce, ale do brušnej oblasti. Za akciu vraj inkasoval 40-tisíc až 50-tisíc dolárov.

Iránsky najvyšší vodca ajatolláh
Zdroj: SITA/Office of the Iranian Supreme Leader via AP

S ďalšou verziou prišiel Agca v roku 2013, kedy vyhlásil, že atentát mu vraj nariadil iránsky duchovný vodca ajatolláh Chomejní. "Považoval ho (pápeža) za stelesnenie Satana," vysvetlil Agca, ktorý o rok neskôr, pri príležitosti svätorečenia Jána Pavla II., povedal, že ho rozhodne chcel zabiť, takže je zázrak, že hlava rímskokatolíckej cirkvi útok prežila. "Považoval som za nespochybniteľný dôkaz, že 13. mája 1981 Boh na Svätopeterskom námestí urobil zázrak," povedal vtedy Agca a dodal, že nemá výčitky svedomia, pretože jeho činy vraj boli súčasťou "božského plánu".


Galéria

Ján Pavol II. a Ján Pavol II. Iránsky najvyšší vodca ajatolláh

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/sz
ZDROJ: ČTK
VIDEO: YouTube/CBS Evening News/ABC News/AP Archive

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články