Jeden z najdôležitejších míľnikov II. svetovej vojny: Deň, ktorý zasadil Hitlerovi smrteľnú ranu | Topky.sk

Sobota, 15. jún 2019. Meniny má Vít, zajtra Blanka.

Jeden z najdôležitejších míľnikov II. svetovej vojny: Deň, ktorý zasadil Hitlerovi smrteľnú ranu

Vylodenie v Normandii položilo Tretiu ríšu na lopatky.
Vylodenie v Normandii položilo Tretiu ríšu na lopatky.
Zdroj: TASR/AP, profimedia.sk, topky
06.06.2019 00:01

PARÍŽ/PRAHA - Invázia britských a amerických vojakov v Normandii 6. júna 1944 bola jednou z najdôležitejších udalostí druhej svetovej vojny. Po zlomových udalostiach predchádzajúceho roka na východnom fronte pokračovala v tej dobe Červená armáda vo vytláčaní Nemcov zo sovietskeho územia a západní spojenci, ktorí sa v lete 1943 vylodili na Sicílii a v južnom Taliansku, dosiahli Rím. Až invázia do Francúzska však otvorila hlavnú časť západného frontu a priamo tak ohrozila nemecké panstvo nad celou Európou.


Mrazivé zábery: Tínedžerka ukázala, ako by vyzerali hrôzy holokaustu, keby mala v roku 1944 Instagram

Úvahy o otvorení druhého európskeho bojiska, ktoré by viazalo časť nemeckých síl, sa objavili už krátko potom, čo nacistický vodca Adolf Hitler v júni 1941 napadol svojho niekdajšieho sovietskeho spojenca. Po rokovaní sovietskeho ministra zahraničia Vjačeslava Molotova v USA a Británii v polovici roka 1942 nevylúčili západní spojenci otvorenie druhého frontu ešte do konca toho istého roka. Neskôr sa termín posunul na rok 1943, kedy sa Angličania a Američania vylodili na Apeninskom polostrove.

Bolo však jasné, že Taliansko s pásom hôr oddeľujúcim ho od zvyšku Európy nemôže byť hlavným bojiskom. Táto rola mala pripadnúť Francúzsku. Nemci očakávali inváziu prakticky kdekoľvek v okupovanej Európe - od Nórska až k francúzsko-španielskej hranici, do úvahy pripadal aj juh Francúzska alebo Balkán. Vzhľadom na polohu voči britským ostrovom sa však najpravdepodobnejším cieľom javilo francúzske atlantické pobrežie, kde tiež vyrástlo silné opevnenie - Atlantický val.

Jeden z najdôležitejších míľnikov
Zdroj: profimedia.sk

Začiatok plánovania invázie do Francúzska sa datuje do začiatku januára 1943, keď sa na nej zhodli najvyšší predstavitelia USA a Británie Franklin Roosevelt a Winston Churchill a najvyšší vojenskí velitelia. Operácia nazvaná Overlord sa mala podľa pôvodných predpokladov uskutočniť na začiatku mája a mala sa koordinovať so sovietskou ofenzívou i ďalšími bojmi v Taliansku, aby Nemci nemohli presúvať svoje jednotky medzi jednotlivými bojiskami. Nakoniec ale boli vylodenie v Normandii a ďalšie akcie o mesiac posunuté.

Jeden z najdôležitejších míľnikov
Zdroj: profimedia.sk

Plánovanie sprevádzali obavy z prezradenia zámeru a konkrétneho miesta a dátumu invázie. Spojenecké velenie sa sústredilo aj na to, aby Nemcov klamnými správami presvedčilo o tom, že hlavným cieľom je oblasť Calais a útok na Normandiu bude len zastierací manéver.

Jeden z najdôležitejších míľnikov
Zdroj: profimedia.sk

Poslúžila na to práca tajných služieb, falšovanie rádiokomunikácie alebo údajná existencia inváznej armády vedenej generálom Georgeom Pattonom. Snahy o utajenie boli úspešné. Napriek Hitlerovmu tušeniu, že vylodenie bude v Normandii, sa Nemci nesústredili len na túto oblasť.

Dôležitý bol aj výber vhodného dňa pre vylodenie. Musela sa stretnúť správna hranica prílivu v ranných hodinách s mesiacom a pokiaľ možno aj dobrým počasím. V polovici mája zvolil generál Eisenhower 5. jún ako deň D, pre zhoršené počasie bolo ale vylodenie na poslednú chvíľu o 24 hodín posunuté. V tom čase už časť flotily plávala k Francúzsku a musela sa vrátiť. Ani na 6. júna predpoveď nesľubovala ideálne počasie, ďalšie konštelácie vhodných podmienok ale mali prísť až o 14 dní a odloženie invázie o dva týždne nepripadalo do úvahy - už len kvôli utajeniu či morálke.

Jeden z najdôležitejších míľnikov
Zdroj: Armáda USA

Samotná invázia v Normandii sa začala krátko po polnoci, keď zoskočili výsadkári s úlohou zabezpečiť mosty a východy z pláží. O pol siedmej sa potom začali vyloďovať americké jednotky na plážach Utah a Omaha, ktoré o hodinu neskôr nasledovali Briti a Kanaďania na úsekoch Gold, Juno a Sword. Najťažšie boje sa odohrali na Omahe, kde Američania útočili proti najsilnejšej nemeckej obrane a kde padlo alebo bolo vážne zranených 3000 mužov zo 43-tisíc, ktorí sa tam v deň D vylodili. Celkom v ten deň pristálo v Normandii vyše 150-tisíc spojeneckých vojakov (padlo alebo vážne zranených bolo okolo 10-tisíc z nich).

Jeden z najdôležitejších míľnikov
Zdroj: wikipedia.org, historylink101.com, 3dhistory.co.uk

Spojencom sa síce nepodarilo splniť všetky úlohy, ktoré predpokladal plán vylodenia, napriek tomu vybudovali predmostie, ktoré potom deň po dni rozširovali. Do konca júna sa vylodil vyše milión mužov, tiež desaťtisíce kusov techniky a státisíce ton zásob. Nemecké snahy o zastavenie invázie neuspeli, na mnohých miestach ale zviedli spojeneckí vojaci ťažké boje, najmä s tankovými jednotkami wehrmachtu aj SS. Veľkú výhodu poskytovalo vojakom na zemi letectvo. Vzdušný priestor nad bojiskom ovládli lietadlá s čiernobielymi rozpoznávacím pruhmi, teda britské a americké stroje.

Počas leta postupovali spojenci stále hlbšie do Francúzska, 25. augusta 1944 oslobodili Paríž a o štyri dni neskôr sa skončila bitka o Normandiu, keď ju opustili posledné nemecké jednotky. Do konca vojny sa Nemci na západnom fronte zmohli už len na jednu nebezpečnú protiofenzívu, keď v decembri 1944 zaútočili v Ardenách. Ani táto prekvapivá operácia, ktorá spôsobila spojencom značné straty, však nepomohla zvrátiť výsledok vojny.


Galéria

Vylodenie v Normandii položilo Vylodenie v Normandii

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/sz
ZDROJ: ČTK
VIDEO: YouTube/Sky News/imineo Documentaires/Lafert Shar

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články