BRATISLAVA - V časoch, keď sa pripravoval kšeft národniarov za 3,5 miliardy korún, ktorý neskôr dostal názov nástenkový tender, pracoval na ministerstve výstavby. Odborník na eurofondy sa nemohol pozerať na rozkrádačky politikov a preto nemlčal. Za svoju odvahu zaplatil iba vyhadzovom. Dnes sa angažuje v politike a Slovensko chce zmeniť k lepšiemu. Ján Rudolf kandiduje do europarlamentu za SaS a dnes hovorí, že hlavný aktér kauzy Ján Slota unikol spravodlivosti.
Minulý týždeň padli prvýkrát v histórii Slovenska tresty pre ministrov. Ako to vnímate ako človek, ktorý kvôli upozorneniam na tieto špinavosti musel na ministerstve skončiť?
Samozrejme, že to vnímam s určitou satisfakciou. Je to memento pre všetkých politikov, že cítiť sa nedotknuteľní a šafáriť s peniazmi nás všetkých sa nevypláca. Aj keď to trvá dlho.
Ako si spomínate na tieto roky vlády SNS, HZDS a Smeru ako úradník na ministerstve?
Treba si uvedomiť, že to bolo v roku 2006, bola to prvá vláda R. Fica, všade sa menili úradníci, obsadzovali sa posty, dosadzovali sa väčšinou straníci, to znamená, že sa preberala moc v štáte. A niektorí tí ľudia sú na tých miestach dodnes.
Boli v tom čase eurofondy takým veľkým lákadlom pre politikov? Prečo?
Jednoznačne. V roku 2007 začínalo nové programové obdobie, na Slovensko prichádzalo viac než 11 miliárd eur z eurofondov, pre ministrov a politické strany to bolo niečo neskutočné. A z toho pramenili aj všetky hádky a neskoršie problémy v koalícii hlavne medzi Ficom a Slotom. SNS malo len tri ministerstvá (školstvo, životné prostredie, výstavbu a regionálny rozvoj), ale z pohľadu eurofondov mali pod sebou viac než polovicu, teda spravovali viac než 6 miliárd eur. Z týchto peňazí riešili aj nástenkový tender. Fico im neskôr dve ministerstvá zrušil a prebral nad nimi riadenie. A hoci prešlo viac než 10 rokov, situácie je takmer identická aj dnes.
Vy ste na ministerstve pracovali, tú nástenku, kde mal visieť oznam o tendri za 3,6 milióna, ste videli? Alebo aspoň niekto z Vašich kolegov?
Nástenku som videl, denne som okolo nej chodil, ale oznam o tendri som nikdy nevidel.
Ako ste vnímali tie dni, keď sa kauza prevalila a najvyšší činitelia tieto zlodejiny od začiatku obhajovali?
Vnímal som to tažko, a hoci už som nebol v tom čase na ministerstve, upozorňoval som na to vtedajších politikov, hovoril som o tom aj v mediách a napísal som aj jeden blog, v ktorom som opísal, ako to v skutočnosti bolo. A dnes mi dal Najvyšší súd za pravdu.
Nebáli ste sa?
V roku 2009 som mal pocit, že žijem v krajine, kde sa mi za názor nemôže nič stať. Rodina aj priatelia sa báli aj za mňa. No dnes, po tom, čo sa stalo na Slovensku, by som asi nebol taký odvážny. Po rokoch však vidím, že to malo zmysel.
S odstupom času, boli podľa Vás hlavnými aktérmi kauzy odsúdení ministri?
Ako som povedal, napísal som o tom blog, v ktorom som to jasne opísal. Minister Janušek bol Slotov poslušný podriadený, plnil príkazy tak ako viceprimátor na radnici v Žiline, tak aj v ministerskom kresle. Som presvedčený, že Janušek nemal z toho žiadny prospech. Doplatil na svoju bezhraničnú lojalitu. Ľudsky mi ho je veľmi ľúto.
Čiže Janušek bol iba bábkou, ktorého zneužili.
Moje vnímanie jeho pozície v tejto kauze je také. A rozsudok Najvyššieho súdu znie tiež v tomto duchu.
Aj sa Vám niekedy priznal, že ho k tomu prinútili?
Nie, myslím, že on je stále presvedčený o svojej nevine. Nevníma tú politickú zodpovednosť.
Súd konštatoval, že všetko pripravoval a riadil neskorší minister Štefanov, ktorý nahradil Janušeka. Vy ste ho nazvali že je „spiritus rector“ celej kauzy, teda že on je za toto všetko zodpovedný. Potvrdili to aj obvinení, ktorých nakoniec súd oslobodil. Mal tento muž taký velky vplyv?
Slota mu veril viac, ako Janušekovi. Z pozadia riadil priamo aj nepriamo na ministerstve všetko. Každý, kto sa postavil na odpor, bol prepustený. Nástenkový tender je jeho robota, dosvedčili to všetci a keby nebolo Štefanova, nie je ani nástenkový tender. Nakoniec zničil aj Janušeka. Toto všetko vedel aj Fico a napriek tomu ho dal vymenovať za ministra.
Keď sme s kolegom o podozreniach písali, raz nám jeden člen SNS povedal, že na nemenovanom stretnutí vykrikoval Slota v dobre nálade, že ja tie tri miliardy zarobím. Myslíte si, že mohla byť táto príhoda skutočná?
Neviem či je to pravdivá príhoda, ale dnes vieme, že nič nezarobili, únia to nepreplatila a ministri sú za mrežami.
Ján Slota v tom čase chodil do Avocatu ako na klavír. Títo advokáti dnes podnikajú, akoby sa nič nestalo, Slota si žije v pohode v Prahe mimo dosahu verejnosti. Vyhrala spravodlivosť?
Ja nie som právnik, neviem to posúdiť. Ale Najvyšší súd konštatoval, že v tejto kauze malo byť obvinených a stíhaných viac ľudí, než len dvaja exministri.
Boli ste generálny riaditeľ sekcie, je to jedna z najvyšších pozícií na ministerstve. Prečo ste museli odísť z ministerstva?
Nebol som jediný, kto musel odísť. Každý kto nesúhlasil alebo sa postavil na odpor, bol nutený odísť, s nikým sa nemaznali.
Už vtedy bola doba, že sa ľudia báli hovoriť o kradnutí a korupcii politikov, myslíte si, že sa to zmenilo za tie roky pod Ficom?
Pred pár dňami som čítal, že na ministerstve pôdohospodárstva vyhodili pracovníčku, ktorá poukazovala na zneužívanie eurofondov. Rezort patriaci SNS. Mohol by som uštipačne povedať, že praktiky SNS pretrvávajú dodnes. Novinára Kuciak poukazoval na defraudáciu s eurofondami. Čiže zmenilo sa niečo? Nič, eurofondy su stále predmetom korupcie a uspokojovania vyvolených ľudí a firiem.
Dnes sa už angažujete aj v politike, cez víkend Vás strana SaS nominovala za kandidáta na poslanca do európskeho parlamentu. Bola za týmto Vaším rozhodnutím aj skúsenosť s nástenkovým tendrom?
Čiastočne áno. Mňa vždy bavilo robiť vo verejnom sektore, chcel by som, aby sme sa na Slovensku mali lepšie, aj vďaka eurofondom. Prvou podmienkou však je spravovať tieto peniaze čestne a zodpovedne.
