Hoci matka aj dieťa sú v poriadku, následky epidurálu a kontrakcií si vyžiadali svoju daň. „Moje utrpenie neskončilo. Kvôli veľkej dávke epidurálu, zle pichnutej injekcii a obrovským kontrakciám bolo celé moje telo v kŕči a svaly sa akoby pretočili. Po pár hodinách som začala mať obrovské bolesti a prestávala som chodiť. Nemohla som vstať, nemohla som ísť k Theovi, prebaliť ho – len ležať, a bolo to hrozné,“ priznala. „Bolesť sa zhoršovala každý deň a nikto v nemocnici ma nepočúval. Sestry si mysleli, že mám len zablokované svaly z toho, že som ležala v jednej polohe. Ignorovali ma, aj keď som odchádzala z nemocnice v záchvate plaču od bolesti," dodala.
Túto skúsenosť opísala ako svoje najhoršie obdobie. Zážitok v nej zanechal hlbokú stopu. Ak bude mať ďalšie dieťa, tak plánuje rodiť plánovaným cisárskym rezom. Napriek traume si z celej skúsenosti odniesla aj silné ponaučenie, že zdravie nemožno brať ako samozrejmosť. Nakoniec kvôli pretrvávajúcim bolestiam vyhľadala odborníka. „Po pár dňoch som kontaktovala nášho súkromného lekára, ktorý ma už skôr operoval a pracuje aj v normálnej nemocnici. Dohodol mi stretnutie s anestéziológom. Ten ma konečne vypočul, dal mi medikáciu, injekcie do svalu – a s tým aj s mojím uvedomením sa všetko začalo zlepšovať. Už môžem chodiť a som za to taká vďačná," uzavrela.
