Chlapca (12) už ŠESŤ rokov terorizuje straka: Útočí mu na hlavu a spôsobuje zranenia! Odborník vysvetlil, PREČO

Ako informuje austrálska spravodajská stanica ABC News, nezvyčajný príbeh sa odohráva na severovýchode austrálskeho štátu Viktória. Louis má problémy s tým istým vtákom, ktorý si každoročne stavia hniezdo v blízkosti jeho domova. Ide o austrálsku straku, druh známy inteligenciou a schopnosťou rozpoznávať jednotlivých ľudí. Podľa odborníkov si tieto vtáky dokážu zapamätať ľudské tváre a na nepríjemné skúsenosti nemusia zabudnúť ani po mnohých rokoch.

Všetko sa začalo počas jazdy na bicykli

Nepriateľstvo medzi chlapcom a strakou sa začalo pred šiestimi rokmi, keď Louis jazdil na bicykli. Vták sa naňho vtedy nečakane zniesol a pokúsil sa ho napadnúť. Situácia sa však ešte zhoršila po ďalšom stretnutí, počas ktorého sa chlapec bránil metlou a vtáka ňou udrel. Odvtedy sa ich konflikt pravidelne opakuje.

Každú jar, keď sa straka vracia hniezdiť do blízkosti jeho domu, sa Louis musí pripraviť na ďalšie útoky. „Keď idem pešo do školy, vyďobe mi do hlavy dierky,“ opísal chlapec, ktorý sa stále zotavuje zo škrabancov a rán po jednom z posledných napadnutí. Aby sa ochránil, začal so sebou nosiť palicu. „Chodím s palicou, takou špicatou, a snažím sa ho od seba odohnať,“ priznal. Ani to však neznamená, že má od vtáka pokoj.

Dokáže si ho nájsť aj medzi kamarátmi

Louis sa kvôli opakovaným útokom snaží meniť svoje každodenné návyky. Do školy často chodí inými trasami, aby sa vyhol miestam, kde straka zvyčajne útočí. Operený protivník si ho však podľa jeho slov dokáže vybrať aj vtedy, keď kráča v skupine spolužiakov. Chlapec sa už dokonca pokúšal vtáka upokojiť tým, že sa mu počas útokov prihováral. Ani takéto pokusy o zmierenie však zatiaľ nepriniesli výsledok. „Je trochu zlý,“ poznamenal Louis so smiechom.

Má pritom vlastnú teóriu, prečo si straka spomedzi všetkých ľudí vybrala práve jeho. „Som ryšavý a mám poriadne dlhý účes mullet, takže si myslím, že preto ide práve po mne,“ vysvetlil. Účes mullet, charakteristický kratšími vlasmi vpredu a dlhšími vzadu, podľa neho môže spôsobovať, že je pre vtáka ľahko rozpoznateľný. „Dokážu si zapamätať aj tváre, takže si myslím, že práve takto si ma pamätá,“ dodal.

Odborník potvrdil prekvapivú schopnosť strák

Chlapcova domnienka pritom nemusí byť ďaleko od pravdy. Emeritný profesor Darryl Jones z austrálskej Griffith University, ktorý sa venuje správaniu vtákov, vysvetlil, že Louisov výrazný účes ho skutočne môže robiť ľahšie identifikovateľným. Austrálske straky sú totiž mimoriadne vnímavé a dokážu rozlišovať jednotlivých ľudí podľa ich vzhľadu. Podľa odborníka si môžu zapamätať približne 30 ľudských tvárí.

A čo je ešte prekvapivejšie, ich pamäť môže fungovať celé roky. Jones upozornil, že dlhodobé konflikty medzi strakami a konkrétnymi ľuďmi nie sú ničím výnimočným. Ako príklad uviedol skúsenosť svojho kolegu, ktorý sa počas výskumného projektu stal terčom útokov určitej skupiny strák. „Potom naňho tieto straky útočili. Iba naňho,“ opísal profesor. Výskumník sa následne odsťahoval do zahraničia, kde strávil 15 rokov. Keď sa však vrátil, vtáky ho podľa Jonesa stále spoznávali. „Majú výbornú pamäť a zároveň sú veľmi inteligentné,“ vysvetlil.

Existuje spôsob, ako ukončiť dlhoročnú vojnu?

Hoci príbeh dvanásťročného Louisa pôsobí ako nekonečný boj, podľa odborníka nemusí byť všetko stratené. Jones totiž tvrdí, že aj straky, ktoré si s konkrétnym človekom vytvorili nepriateľský vzťah, dokážu časom zmeniť svoje správanie. Sám už podľa vlastných slov pomohol približne 20 ľuďom ukončiť podobné konflikty. Kľúčom môže byť postupné budovanie dôvery.

V niektorých prípadoch sa mu osvedčilo ponúkanie potravy, napríklad malého množstva mletého mäsa či syra. Vtáky si tak podľa jeho skúseností mohli začať spájať konkrétneho človeka s niečím pozitívnym namiesto predchádzajúcej hrozby. Profesor však pripustil, že prikrmovanie voľne žijúcich vtákov je kontroverzná téma. „V tomto prípade nejde len o kŕmenie vtákov. Ide o snahu prekonať určitý problém,“ vysvetlil.

Podľa jeho skúseností sa dokonca aj veľmi agresívne straky dokázali postupne správať priateľskejšie, keď s nimi ľudia zaobchádzali pokojne a vytvorili si s nimi pozitívnejší vzťah. To však neznamená, že prikrmovanie je univerzálnym alebo bezrizikovým riešením. Nevhodná potrava môže voľne žijúcim vtákom škodiť a pri opakovaných útokoch je dôležité predovšetkým predchádzať zraneniam.

Šesť rokov útokov a stále bez prímeria

Louisov príbeh tak poukazuje na pozoruhodnú vlastnosť austrálskych strák. Tieto vtáky si podľa odborníkov dokážu nielen zapamätať ľudské tváre, ale aj dlhodobo spájať konkrétne osoby s predchádzajúcimi skúsenosťami. Pre dvanásťročného chlapca to však znamená, že každoročný príchod jari sprevádza nepríjemná neistota.

Zatiaľ čo ostatní školáci sa môžu tešiť z príjemnejšieho počasia, Louis musí premýšľať, ktorou cestou sa vydať do školy, aby sa opäť nestal terčom útoku. Či sa mu podarí so svojím opereným nepriateľom po šiestich rokoch konečne uzavrieť prímerie, zostáva otázne. Jeho príbeh však ukazuje, že aj zdanlivo obyčajný vták si môže pamätať nepríjemné stretnutie oveľa dlhšie, než by väčšina ľudí očakávala.