Odborníci reagujú na výsledky volieb: Ľudia volili podľa emócií, spoločnosť sa rozdelila | Topky.sk

Nedeľa, 24. marec 2019. Meniny má Gabriel, zajtra Marián.

Odborníci reagujú na výsledky volieb: Ľudia volili podľa emócií, spoločnosť sa rozdelila

Maroš Šefčovič a Zuzana Čaputová
Maroš Šefčovič a Zuzana Čaputová
Zdroj: TASR - Pavel Neubauer, Michal Svítok
17.03.2019 17:58

BRATISLAVA - Prvé kolo prezidentských volieb je za nami. Jasne ho ovládla Zuzana Čaputová. Odborníci reagovali na výsledky. Podľa politológa Jána Baránka volili ľudia najmä podľa emócií. Grigorij Mesežnikov si myslí, že sa spoločnosť rozdelila na tri skupiny, sociológ hovorí o potvrdení trendu z prieskumov.


Zuzana Čaputová sa stala suverénnou víťazkou v prvom kole prezidentských volieb. So ziskom štyridsiatich percent porazila Maroša Šefčoviča, s ktorým sa stretne v druhom kole. Kandidát s podporou strany Smer získal necelých devätnásť percent. Podľa odborníkov volili ľudia podľa emócií a spoločnosť je rozdelená na tri skupiny.

Slováci volili podľa emócií

Slováci volili v prvom kole prezidentských volieb podľa emócií, a nie podľa rozumu. Konštatoval politológ Ján Baránek. „Keby prevládlo rácio, výsledok by bol iný,“ vyhlásil. Víťazstvo Čaputovej pripisuje súčasnej politickej atmosfére v krajine. Ľudia chcú podľa Baránka „niečo nové“, a to nové im prináša práve Čaputová. V konečnom dôsledku si však myslí, že prvé kolo prezidentských volieb neprinieslo veľké prekvapenie.

Odborníci reagujú na výsledky
Zdroj: Topky/Maarty

Bude veselo

Mierne ho prekvapil vysoký náskok Čaputovej oproti Marošovi Šefčovičovi, ktorý získal 18,6 percenta hlasov. Sklamaný je z nízkeho výsledku Františka Mikloška, ktorého volilo 5,7 percenta ľudí. V druhom kole je podľa Baránka dôležité, ako sa rozhodnú hlasovať voliči neúspešných kandidátov, čo je podľa neho ťažké zhodnotiť. Voliči Mariana Kotlebu a Štefana Harabina sa podľa neho nepriklonia ani k Čaputovej ani k Šefčovičovi, skôr voliť nepôjdu. „Nasledujúce dva týždne bude veselo,“ povedal na záver.

Zuzana Čaputová a Maroš
Zdroj: SITA/Martin Medňanský

Spoločnosť je rozdelená na tri skupiny

Prvé kolo prezidentských volieb podľa politológa Grigorija Mesežnikova potvrdilo rozdelenie spoločnosti na tri skupiny. Ako povedal, prvou skupinou je skupina, ktorá podporuje kontinuitu. „To sú voliči Maroša Šefčoviča a je ich približne 20 percent,“ povedal. Druhou skupinou je podľa Mesežnikova skupina, ktorá volá po zmene, ale z pozície takzvaného antisystému. Tých je podľa politológa približne štvrtina a podporili Štefana Harabina alebo Mariana Kotlebu.

Zuzana Čaputová
Zdroj: SITA/Branislav Bibel

Treťou skupinou je skupina, ktorá volá po zmene v rámci princípov liberálnej demokracie. „Táto skupina je momentálne najsilnejšia,“ povedal Mesežnikov s tým, že takýchto voličov reprezentuje Zuzana Čaputová. Pokiaľ ide o druhé kolo volieb, podľa politológa je Zuzana Čaputová veľmi silnou favoritkou. „Situácia z roku 2014 (keď v druhom kole pôvodne druhý Andrej Kiska predbehol Roberta Fica, pozn. red.) sa nebude opakovať,“ dodal s tým, že si nemyslí, že by sa Marošovi Šefčovičovi podarilo úspešne zmobilizovať voličov neúspešných kandidátov.

Potvrdilo sa to, čo signalizovali prieskumy

Štvrtina alebo tretina voličov neúspešných kandidátov sa prezidentských volieb v druhom kole nezúčastní. Predpokladá to sociológ z prieskumnej agentúry AKO Václav Hřích. Výsledky podľa neho potvrdili to, čo signalizovali prieskumy, a to dominanciu Zuzany Čaputovej. Doplnil, že sa ukázal aj vplyv Štefana Harabina a Mariana Kotlebu na voliča. „Práve to, ako sa zachovajú voliči tých zvyšných kandidátov bude rozhodujúce," povedal s tým, že okolo 40 percent voličov nebude mať v druhom kole svojho kandidáta. Otázne je podľa neho aj to, ako sa zachovajú voliči Kotlebu a Harabina.

Maroš Šefčovič
Zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Hlavne ku koncu kampane sa podľa jeho slov vyostril názorový súboj a vyhradzovanie sa medzi nimi a kandidátmi, ktorí napokon postúpili do druhého kola. Ich voliči sa budú podľa jeho názoru v ďalšom kole rozhodovať na základe toho, či u nich vyhrá odpor k Európskej únii, alebo odpor k liberálnejším hodnotám. Poukázal na to, že podobne sa môžu zachovať aj v budúcnosti pri voľbe politických strán.

Bugár nemal výraznú kampaň

Na neúspechu Bélu Bugára (Most-Híd) sa mohlo podľa jeho názoru podpísať aj to, že v porovnaní s inými kandidátmi nemal takú výraznú kampaň. Poukázal na prieskumy, z ktorých vyplýva, že Bugára nevolili najmä mladší občania maďarskej národnosti. To podľa neho môže znamenať, že už nepociťujú potrebu voliť podľa národnosti, ale zvažujú iné hodnoty kandidátov. Doplnil, že aj tento jav sa môže zopakovať pri voľbe politických strán v budúcnosti.

Odborníci reagujú na výsledky
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

„Videli sme, že časť voličov Smeru-SD napríklad volila pána Harabina,“ doplnil na margo vládnej strany, ktorá podporila Maroša Šefčoviča. Ten sa ich bude musieť pokúsiť v druhom kole získať späť. Na výsledku sa mohli podľa Hřícha odraziť aj udalosti uplynulého roka. Myslí si, že dominancia Čaputovej sa prejaví aj v druhom kole, kde odhaduje pomer hlasov voličov pre kandidátov šesť ku štyrom.

Prekvapenie sa nekonalo, špekulácie sa nepotvrdili 

Prekvapenie sa nekonalo, zhodnotila výsledky prvého kola prezidentských volieb politologička Darina Malová. „Prekvapenie, samozrejme, súvisí s moratóriom, nielen volebným, ale aj na uverejňovanie prieskumov verejnej mienky,“ povedala. Najmä v závere kampane sa podľa jej slov objavili viaceré špekulácie o nedostatočne zakotvenej podpore Zuzany Čaputovej. Pripomenula, že sa špekulovalo aj o postupe Štefana Harabina do druhého kola. „To znamená, že ani v tomto prípade sa mnohé špekulácie, ktoré rozvíjali marketingoví 'odborníci' alebo rôzne médiá, nepotvrdili,“ zdôraznila.

Ľudia sa dokážu s Čaputovou identifikovať

To, či sa voliči neúspešného kandidáta Harabina zapoja do druhého kola, považuje za otvorené. Maroš Šefčovič, ktorý sa s Čaputovou stretne v druhom kole, môže podľa politologičky osloviť voličov Smeru-SD a SNS viac, ak bude presvedčivejší v sociálnych témach. Na otázku, či sa môže Čaputovej náskok preniesť aj do druhého kola, odpovedala tým, že treba spoznať jej naozajstného voliča.

Odborníci reagujú na výsledky
Zdroj: Topky/Ján Zemiar

„Typ voliča, ktorý stojí za pani Čaputovou, je typ voliča, ktorý si predovšetkým žiada zmenu,“ tvrdí Malová s dôvetkom, že ide o zmenu nekonfrontačným spôsobom. Kandidáti, ktorí prezentovali svoje extrémne postoje, podľa nej nerátali s týmto štýlom kampane. „Okrem zmeny a nekonfrontačnosti jej ľudia prosto dôverujú a dokázali sa s ňou identifikovať.“ Čaputová má podľa politologičky potenciál na oslovenie ďalších voličov. „Má ho bez toho, že by musela meniť či už myšlienky, alebo štýl svojej kampane,“ argumentuje Malová. Za silné heslo považuje to, že Čaputová určitým spôsobom ponúkla "lásku k blížnemu".

Nerozhodný Šefčovič

Na margo kampane Maroša Šefčoviča povedala, že bol akoby nerozhodný. „Jeho tím neprofiloval svojho kandidáta dostatočne jasne,“ tvrdí Malová. Určité obmedzenie vidí aj v jeho predchádzajúcej kariére, pretože ako člen Európskej komisie nemôže kritizovať napríklad Európsku úniu. „V kampani si navyše zvolil pomerne silnú sociálnu rétoriku. Propagoval sociálnu solidaritu medzi generáciami,“ ozrejmila. Práve túto časť jeho kampane však podľa jej slov kritizoval Harabin napríklad tým, že poukazoval na výšku jeho platu vo funkcii v Európskej komisii. Silný potenciál v druhom kole u Maroša Šefčoviča vidí práve v oslovovaní voličov Smeru-SD či SNS, ktorí sú podľa jej slov náchylní na sociálne témy.

Odborníci reagujú na výsledky
Zdroj: Topky/Maarty

Pomerne nízky rozdiel medzi Šefčovičom a Harabinom odôvodnila tým, že Harabin bol prijateľným aj pre voličov strany Smer-SD, ktorá podporila Maroša Šefčoviča. Paradoxne podľa nej pri oslovovaní sympatizantov Smeru-SD bol Harabin do istej miery úspešnejší ako Šefčovič. „Tá prvá motivácia je u nich nepokojnosť a potom posun k extrému. Ale to sú dôsledky kampane, ktorú v parlamentných voľbách v roku 2016 volil Robert Fico,“ uzavrela Malová.

Časť Slovákov vyznáva antisystémové hodnoty

Pomerne silná podpora pre prezidentských kandidátov, akými boli Štefan Harabin či Marian Kotleba, signalizuje, že je potrebné rátať do budúcnosti s tým, že časť slovenskej spoločnosti vyznáva určité antisystémové hodnoty. Povedala to politologička z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi. Podľa jej slov sa táto skupina môže prejaviť v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu či v budúcoročných parlamentných voľbách.

Világi tvrdí, že to, čím boli voľby iné ako doteraz, bol hlavne typ kandidátov, ktorí vo voľbách súťažili o voličskú podporu. "Toto boli prvé voľby, v ktorých veľmi otvorene súťažili akoby dva tábory. Jeden tábor je ten, ktorý sa hlásil k politickým stranám, respektíve k politickým silám, ktoré poznáme na Slovensku. Označujeme ich za tzv. mainstreamové politické sily. Ten druhý sa hlásil k antisystémovým zložkám v politike. Toto bola novinka. Takéto súťaženie a s tak otvorenou agendou sme tu doteraz nemali," uviedla.

Odborníci reagujú na výsledky
Zdroj: TASR - Pavel Neubauer

Zuzana Čaputová aj Maroš Šefčovič, ktorí postúpili do druhého kola prezidentských volieb, podľa politologičky predstavujú zložku akoby jedného tábora. Oboch považuje za prodemokratických. "Nespochybňujú ani zahraničnopolitické orientovanie krajiny, ani základné hodnoty, ktoré liberálno-demokratický režim prináša,“ komentovala. Ako však dodala, na strane druhej sa spoločnosť sobotou (16. 3.) nezmenila. Prívrženci jedného aj druhého tábora naďalej ostávajú v tejto krajine žiť. Preto možno očakávať, že sa aj sily antisystémového tábora podľa Világi môžu čoskoro prejaviť.

Pokiaľ ide o samotný volebný deň, za prekvapenie a mierne vyrušenie politologička označila incident s volebnou urnou v obci Medzany. Ten ovplyvnil uzavretie volieb aj volebné moratórium. "Na takéto incidenty by sme sa však mali pripraviť aj v budúcnosti. Sú to veci, ktoré sa môžu opakovať," dodala.


Galéria

Nástroje k článku


AUTOR: © Zoznam/AMaj ZDROJ: TASR, SITA

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články