PRAHA - Ani obrovský talent nemusí znamenať, že budete mať vždy prácu. Hlavne, keď žijete v neslobodnom režime a dávate najavo svoj odpor. Presvedčil sa o tom aj legendárny český herec Rudolf Hrušínský.
Rudolf Hrušínský sa narodil 17. októbra 1920 a dá sa povedať, že pochádzal z hereckej dynastie. Hercami boli nielen jedho rodičia, ale aj starý otec a pradedo. A pokračovateľmi sú aj jeho synovia Rudolf a Jan a tiež vnuk Rudolf Hrušínský najmladší. „U nás platila akási nepísaná povinnosť pokračovať, prevziať zdedenú živnosť po rodičoch tak, ako oni pokračovali po dedkovi...“ uviedol herec v knihe Súkromný život Rudolfa Hrušínského.
Hrušínského profesionálnu dráhu možno rozdeliť do troch vývojových období. Svoju hereckú kariéru začal v predvojnovom Divadle D. On sám označil za rozhodujúci moment pre svoj ďalší vývoj stretnutie s režisérom Emilom Františkom Burianom. Druhé obdobie Hrušínského hereckého dozrievania je spojené s Mestskými divadlami pražskými (MDP), do ktorých ho v roku 1945 angažoval vynikajúci režisér Jiří Frejka. Práve on považoval Hrušínského napriek jeho mladému veku za zrelého herca a obsadzoval ho do náročných charakterových úloh.
Jeho filmovým debutom bola postava študenta v kultovej komédii Cesta do hlubin študákovy duše (1939). Od tej doby nakrútil viac ako 100 filmov, ktoré vzácne dokumentujú Hrušínskeho osobité herectvo. Patrí sem - okrem vojaka Švejka - vynikajúce stvárnenie človeka beštie vo filme Spalovač mrtvol (1968), vrcholná vančurovská kreácia v Rozmarném létě (1967), úloha predsedu MNV vo filme Bíla paní (1965), ako aj láskavo-sadisický eštebácky vychovávateľ v trezorovom filme Jiřího Menzela podľa Hrabalovej predlohy Skřivánci na niti (1969), výrazný introvert vo filme Dým bramborové natě (1976) a harmonický básnik života vo filme Vesničko má středisková. S jeho hereckým umením sa diváci mohli stretnúť aj vo filmoch Jak básnikům chutná život (1987), Obecní škola (1991), Noc rozhodnutí (1993).
Bolo však obdobie, keď pôsobil iba v divadle, aj to v žiadnych výrazných úlohách. A režiséri, ktorí ho chceli obsadiť do filmu, dostali jasný pokyn, že si majú vybrať iného herca. Hrušínský sa totiž netajil svojím negatívnym postojom ku komunistickému režimu. „Prežil som sedem škaredých rokov, keď som občas hral v divadle, ale inak nič. Ani jedna úloha v televízii alebo vo filme. Režiséri mi hovorili, že ma chceli obsadiť, ale zakaždým dostali zákaz,” uviedol herec pre vtedajší časopis Mladý svět.
Na tieto chvíle si zaspomínal aj jeho syn Jan, ktorý minulý rok vydal akúsi kroniku na počesť svojho otca. „Rodičia v 70. rokoch museli predávať rodinné cennosti, sošky, obrazy a podobne, aby mali na uhlie a elektrinu, aby zaplatili šeky. Inak by prišli o rodinný dom, v ktorom sa maminka narodila,” prezradil pre Blesk.
Posledným Hrušínského filmom bola snímka Noc rozhodnutí. Na nakrúcanie ho vozili priamo z nemocnice, bol zoslabnutý a pomaly sa blížil jeho koniec na tomto svete. „Rudla to vedel, všetci sme to vedeli, že sú to posledné chvíle jeho života. Videli sme ten jeho boj na pľaci, pretože únava bola rýchlejšia, hlbšia, väčšia,” spomínal v jednom televíznom dokumente Luděk Munzar.
Rudolf Hrušínský st. zomrel 13. apríla 1994 v Prahe vo veku 73 rokov.
