DUBLIN – Stredoveké rukopisy ukrývali tajomstvo, o ktorom ich autori nemali ani tušenia. Vedci v stránkach historických dokumentov objavili genetické stopy nebezpečného vírusu, ktorý sužoval hospodárske zvieratá už pred tisíckami rokov. Prekvapivý nález odhalil nielen dávnu históriu infekčného ochorenia, ale aj nečakanú úlohu starých kníh. Tie totiž môžu uchovávať oveľa viac než len príbehy minulosti.
Niektoré z najvzácnejších stredovekých rukopisov Európy sa stali predmetom nezvyčajného vedeckého výskumu. Medzinárodný tím odborníkov pod vedením University College Dublin (UCD) skúmal pergamenové stránky historických dokumentov a objavil v nich DNA vírusu ovčích kiahní (SPPV). Ide o vysoko nákazlivé ochorenie, ktoré dokáže spôsobiť rozsiahle úhyny oviec a vážne hospodárske škody.
Ako informuje portál ScienceDaily.com, výsledky výskumu publikované vo vedeckom časopise Science Advances priniesli nové poznatky o vývoji vírusu za posledných viac ako 3 500 rokov. Vedci získali genetické dôkazy, že nebezpečná nákaza sa medzi hospodárskymi zvieratami šírila už dávno pred vznikom moderného poľnohospodárstva.
Tisícročná kniha ukrývala tajomstvo
Jedným z najvýznamnejších skúmaných dokumentov bol približne tisíc rokov starý rukopis známy ako York Gospels. Ide o vzácny iluminovaný evanjeliár z raného anglosaského obdobia, ktorý patrí medzi významné zachované pamiatky stredovekej knižnej kultúry.
Vedci analyzovali aj ďalšie historické dokumenty vrátane rukopisu Corpus Glossary, ktorý sa nachádza v Corpus Christi College v Cambridge a považuje sa za jeden z najstarších anglických slovníkov. Výskum zahŕňal aj ďalšie stredoveké rukopisy pochádzajúce z Británie a kontinentálnej Európy. Prekvapivé zistenia priniesol samotný materiál, na ktorý sa kedysi písalo. Pred rozšírením papiera sa totiž knihy a dokumenty vyrábali z pergamenu, teda špeciálne upravených zvieracích koží. Najčastejšie sa používali kože oviec, kôz a hovädzieho dobytka.
Práve v nich sa dokázali zachovať biologické stopy zvierat, z ktorých pochádzali. Výskumníci tak na viacerých stránkach objavili DNA vírusu ovčích kiahní, čo naznačuje, že niektoré pergameny boli vyrobené z koží infikovaných zvierat. Ešte väčším prekvapením bol nález vírusovej DNA na pergamenoch z teľacej a kozej kože. Keďže ovčie kiahne postihujú predovšetkým ovce, vedci zvažujú dve možné vysvetlenia. Vírus mohol v minulosti príležitostne infikovať aj iné druhy hospodárskych zvierat alebo sa jeho genetický materiál dostal na kože počas výroby pergamenu.
Staré knihy ako nečakané archívy chorôb
Objav podľa vedcov ukazuje, že historické knižnice a archívy môžu obsahovať doteraz nepoznané informácie o chorobách, ktoré postihovali zvieratá pred stovkami či tisíckami rokov. „Získavanie starovekej DNA patogénov úplne zmenilo naše chápanie infekčných chorôb v minulosti. Teraz ukazujeme, že pergamen dokáže uchovávať aj DNA zvieracích patogénov,“ vysvetlil Louis L'Hôte, doktorand na University College Dublin a hlavný autor štúdie.
Podľa jeho slov je možné, že knižnice a archívy po celom svete ukrývajú genetické stopy dávnych epidémií medzi hospodárskymi zvieratami. „Tieto genómy nám pomáhajú pochopiť, ako sa patogény vyvíjali a aký vplyv mali na minulé spoločnosti. V prípade vírusu ovčích kiahní sme preukázali, že ovplyvňuje stáda oviec v Eurázii už najmenej tri a pol tisícročia,“ dodal.
Význam objavu zdôraznil aj docent Kevin G. Daly z UCD School of Agriculture and Food Science, ktorý výskum viedol. „Výroba pergamenu sa považuje za postupne zanikajúce remeslo, no začíname chápať, koľko informácií o minulosti sa v ňom zachovalo,“ uviedol. Podľa Dalyho pergameny neuchovávajú iba kultúrne dedičstvo, ale aj dôkazy o chorobách, ktoré sa v stredoveku šírili medzi hospodárskymi zvieratami.
Stopy vírusu našli aj v 3 700 rokov starých zuboch
Výskumníci sa však nezamerali iba na historické knihy. Aby dokázali vystopovať pôvod ochorenia ešte hlbšie do minulosti, preskúmali aj zuby oviec pochádzajúce z doby bronzovej. Práve zuby sú pri skúmaní dávnych infekcií mimoriadne cenné. Dokážu totiž ochrániť genetický materiál počas tisícok rokov, a to aj v prípadoch, keď sa z ostatných kostrových pozostatkov už vytratil.
Vedci identifikovali najstaršie známe genetické stopy vírusu ovčích kiahní v zuboch oviec z dávnych pastierskych osád v eurázijskej stepi. Ich vek siaha približne 3 700 rokov do minulosti. Spojením týchto nálezov s výsledkami analýzy stredovekých rukopisov získali odborníci výnimočný pohľad na dlhodobý vývoj nebezpečného ochorenia.
Porovnávanie starovekej vírusovej DNA so súčasnými genetickými sekvenciami navyše naznačilo, že hlavné vetvy skupiny kapripoxvírusov sa od seba oddelili približne pred 11 500 až 3 700 rokmi. Do tejto skupiny patria vírusy ovčích kiahní, kozích kiahní aj vírus spôsobujúci hrčkovitú dermatitídu hovädzieho dobytka. Odhadované obdobie ich vývoja sa prekrýva s významnými zmenami v dejinách ľudstva vrátane domestikácie hospodárskych zvierat a rozsiahlych presunov oviec z eurázijských stepí do Európy. Práve tieto migrácie mohli zohrávať dôležitú úlohu pri šírení nákazy.
Nebezpečný vírus sa za tisícky rokov takmer nezmenil
Jedným z najpozoruhodnejších zistení bolo, že vírus ovčích kiahní sa počas niekoľkých tisícročí z genetického hľadiska zmenil len veľmi málo. Hoci sa ochorenie šírilo medzi hospodárskymi zvieratami celé generácie, jeho genóm zostal podľa vedcov prekvapivo stabilný.
Toto zistenie môže pomôcť odhaliť genetické zmeny, ktoré v dávnej minulosti umožnili vírusu prispôsobiť sa ovciam a účinne ich infikovať. „Na rozdiel od vírusu pravých kiahní bol genóm vírusu ovčích kiahní počas posledných niekoľkých tisícročí veľmi stabilný,“ vysvetlil L'Hôte. Podľa vedca to môže znamenať, že rozhodujúce genetické zmeny nastali ešte pred skúmaným obdobím. Ich pochopenie by mohlo v budúcnosti prispieť k účinnejšiemu boju proti ochoreniu.
Ochorenie ohrozuje chovateľov aj dnes
Hoci ide o vírus s tisícročnou históriou, ovčie kiahne ani zďaleka nepatria iba do minulosti. Ochorenie je stále vážnou hrozbou pre chovateľov hospodárskych zvierat. Nákaza sa dokáže medzi ovcami šíriť veľmi rýchlo, pričom obzvlášť nebezpečná je pre mladé jedince. Okrem úhynov spôsobuje aj výrazné ekonomické straty v dôsledku zníženej produkcie vlny, mäsa a mlieka.
„Ľudia na celom svete stále bojujú proti tomuto patogénu. V Grécku v súčasnosti prebieha epidémia ovčích kiahní, ktorá spôsobuje značné hospodárske škody,“ upozornil L'Hôte. Výskum tak nie je iba zaujímavým pohľadom do minulosti. Staroveká DNA môže vedcom pomôcť lepšie pochopiť pôvod a vývoj patogénov, ktoré dodnes ohrozujú poľnohospodárstvo.
Na projekte spolupracovali odborníci z viac ako 30 vedeckých a akademických inštitúcií z Írska a ďalších krajín. Výskumný tím spojil poznatky genetiky, histórie, virológie, proteínovej chémie a ochrany historických pamiatok. Vedci tak ukázali, že aj predmety vytvorené pred stovkami rokov na úplne iný účel môžu obsahovať nečakané odpovede na otázky modernej vedy. Stredoveké rukopisy sa tým stávajú nielen svedkami kultúrnej histórie, ale aj jedinečnými archívmi dávnych chorôb.