Tragédia v Krakove 
Donald Trump 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
BRUSEL - Hlasovanie v Európskom parlamente prinieslo nečakane šokujúci pohľad na postoje vybraných slovenských europoslancov k vojne na Ukrajine. Pri uznesení požadujúcom návrat ukrajinských detí deportovaných do Ruska sa totiž ukázali výrazné rozdiely aj vo vnútri vládneho Smeru-SD. Až štyria známi zástupcovia strany v Bruseli hlasovali proti. Zaujímavé boli tiež postoje Moniky Beňovej a Branislava Ondruša z Hlasu. Ako hlasovali kontroverzní Milan Mazurek a Milan Uhrík z Republiky?
Európski poslanci vo štvrtok 12. novembra rozhodovali o uznesení, ktoré sa týka osudu tisícok ukrajinských detí odvlečených na ruské územie. Parlament v ňom odsúdil praktiky Moskvy a žiada, aby boli všetky tieto deti bezpodmienečne a bezpečne vrátené na Ukrajinu. Výsledok hlasovania priniesol výraznú prevahu podporovateľov návrhu. Za sa vyslovilo 536 poslancov, proti bolo iba osem a 37 sa zdržalo. Na slovenské hlasovanie upozornil portál euBrief.
Smeráci sa rozdelili, Beňová hlasovala inak
Najväčšiu pozornosť púta postoj europoslancov Smeru-SD. Proti uzneseniu sa postavili Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová, Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák. Štvorica tak tvorila polovicu všetkých poslancov, ktorí v celom 720-člennom europarlamente návrh odmietli.
Beňová to videla inak, aj Branislav Ondruš z Hlasu
Ich stranícka kolegyňa Monika Beňová však hlasovala úplne odlišne a uznesenie podporila. V rámci koalície zaujal rovnaký postoj ako Beňová aj Branislav Ondruš, bývalý predstaviteľ Hlasu-SD. Za návrh zdvihli ruku aj všetci slovenskí europoslanci za Progresívne Slovensko a Miriam Lexmann z KDH.
Dokonca ešte aj predstavitelia Republika Milan Uhrík a Milan Mazurek nedokázali zákon odmietnuť
Pozornosť vzbudilo aj hlasovanie predstaviteľov Republiky. Milan Uhrík a Milan Mazurek sa síce k podporovateľom uznesenia nepridali, no ani ho priamo neodmietli. Obaja sa zdržali. Z ôsmich odporcov dokumentu sa tak slovenskými zástupcami stali výlučne štyria europoslanci Smeru.
Rozhodnutie smeráckej štvorice vyvolalo kritiku opozičnej europoslankyne Lucie Yar z Progresívneho Slovenska. Tá poukázala na závery komisie OSN, podľa ktorých konanie Ruska voči ukrajinským deťom predstavuje vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Progresívci sa podľa nej podieľali aj na príprave samotného uznesenia.
Yar považuje hlasovanie slovenských zástupcov Smeru za obzvlášť problematické. "Mierotvorcovia zo Smeru boli totiž medzi ôsmimi zo 720 europoslancov, ktorí uznesenie nepodporili. Jasne boli proti tomu, aby sa unesené deti vrátili domov. Toto už nie je o podpore Ruska, ale o čistej neľudskosti," odkázala.
Zároveň si Yar neodpustila kritiku zahraničnopolitickej rétoriky vládnej strany. "V Smere hovoria o štyroch svetových stranách, len im to záhadne vždy končí v Rusku," dodala.
Rozpor s postojom Ficovej vlády?
Hlasovanie je zaujímavé aj vzhľadom na nedávny obrat slovenskej vlády. Tá sa totiž 2. novembra pripojila k Medzinárodnej koalícii za návrat ukrajinských detí. Urobila tak po približne dva a pol roku odmietania účasti na tejto iniciatíve, pričom jej predchádzal tlak opozície aj verejnosti.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár vtedy vysvetľoval, že ochrana detí patrí medzi priority, ktoré by mali spájať medzinárodné spoločenstvo. "Deti patria medzi najzraniteľnejšie obete vojny a ich ochrana musí byť našou spoločnou prioritou," vyhlásil pri oznámení rozhodnutia. Dodal, že Slovensko tým nadväzuje na podporu ukrajinských detí, ktorým pomáha na Ukrajine aj na svojom území.
Práve v tomto kontexte vyznieva hlasovanie štyroch europoslancov Smeru nezvyčajne. Kým vláda sa napokon pripojila k medzinárodnému úsiliu o návrat deportovaných maloletých, jej stranícki zástupcovia v Bruseli odmietli podporiť uznesenie s rovnakým základným cieľom.
Desiatky tisíc zdokumentovaných prípadov
Dokument prijatý europarlamentom upozorňuje na rozsah deportácií. K septembru 2026 bolo zaznamenaných 20 651 overených prípadov násilného presunu či deportácie ukrajinských detí do Ruska. Skutočný počet môže byť ešte vyšší. Na okupovaných územiach má podľa údajov uvedených v uznesení naďalej zostať približne 1,6 milióna ukrajinských detí. Domov sa ich do 28. októbra podarilo dostať len 2 752.
Europoslanci zdôraznili, že návrat detí nemožno využívať ako nástroj politického vyjednávania. Od členských štátov žiadajú intenzívnejšiu spoluprácu s Ukrajinou a medzinárodnými organizáciami, ktorá má pomôcť pri identifikácii, vypátraní a návrate všetkých maloletých.
Súčasťou uznesenia je aj požiadavka na rozšírenie sankcií voči osobám a organizáciám zapojeným do deportácií. Parlament zároveň vyjadril podporu Medzinárodnému trestnému súdu. Ten ešte v roku 2023 vydal zatykače na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú komisárku pre práva detí Máriu Ľvovovú-Belovovú v súvislosti s nezákonnými deportáciami ukrajinských detí.
