KYJEV – Vo vyjednávaniach o ukončení vojny na Ukrajine sa objavila možnosť, ktorá ešte donedávna vyzerala takmer nepredstaviteľne. Americkí vyjednávači otvorili otázku vstupu Ukrajiny do NATO, no spojili ju s mimoriadne bolestivým ústupkom. Prezident Volodymyr Zelenskyj teraz prezradil, za akých okolností by bol ochotný o takomto riešení vôbec uvažovať. Zároveň upozornil, že cesta k dohode zostáva mimoriadne komplikovaná.
Spojené štáty počas mierových rokovaní otvorili otázku, či by Ukrajina bola ochotná stiahnuť svoje jednotky z častí Donbasu, ktoré stále kontroluje, ak by za to získala členstvo v Severoatlantickej aliancii. Podľa agentúry Reuters o tom informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo vyjadreniach novinárom, ktoré jeho kancelária zverejnila v sobotu 14. novembra.
„Američania položili otázku: Čo keby Ukrajina vstúpila do NATO? Stiahla by sa Ukrajina z Donbasu?“ priblížil Zelenskyj obsah rozhovorov. Zdôraznil, že takto priamo sa otázka členstva v Aliancii s územnými ústupkami spojila počas súčasných rokovaní prvýkrát.
„Preto si myslím, že NATO je opäť na programe dňa. Počuli ste však aj signály od Putina a toto je mimoriadne náročný rozhovor,“ dodal ukrajinský prezident.
O osude Donbasu by mohli rozhodnúť Ukrajinci
Zelenskyj zopakoval, že Kyjev nie je pripravený jednoducho sa vzdať svojho územia. Pripustil však, že ak by západní partneri predložili komplexnú dohodu obsahujúcu dôveryhodné bezpečnostné záruky, možnosť udržať silnú a dostatočne financovanú ukrajinskú armádu aj peniaze na povojnovú obnovu, bol by ochotný obrátiť sa na občanov v celonárodnom referende.
„Ak ich západné krajiny potvrdia, opýtam sa našej ukrajinskej spoločnosti, čo si o tom myslí. Prijmeme to alebo nie? Nemám právo urobiť také rozhodnutie sám,“ vysvetlil podľa írskej televízie RTÉ.
Práve rozdiel medzi stiahnutím ukrajinských jednotiek a formálnym uznaním okupovaných území za ruské je pritom zásadný. Zelenskyj odmieta, aby Ukrajina právne uznala stratu svojho územia, a dlhodobo trvá na zachovaní územnej celistvosti krajiny.
Samotná americká otázka navyše ešte neznamená, že Washington Ukrajine oficiálne ponúkol vstup do NATO. Na prijatie nového člena je potrebný súhlas všetkých členských štátov Aliancie. Americká administratíva zatiaľ podľa dostupných informácií nepotvrdila, že by existovala záväzná dohoda o takejto výmene.
Putin má úplne opačné predstavy
Najväčšou prekážkou zostáva postoj Moskvy. Ruský prezident Vladimir Putin dlhodobo označuje členstvo Ukrajiny v NATO za neprijateľné a práve rozširovanie Aliancie používa ako jedno zo zdôvodnení ruskej invázie z februára 2022.
Rusko pritom podľa zahraničných médií presadzuje oveľa širšie požiadavky. Nejde mu iba o ukrajinské územia, ale aj o zmeny bezpečnostného usporiadania Európy vrátane obmedzenia vojenskej prítomnosti NATO vo východnej časti kontinentu.
Zelenskyj takýto postup odmieta. Podľa neho by bolo nebezpečné začínať rokovania o celom európskom bezpečnostnom systéme ešte pred ukončením samotnej vojny.
„Nemôžeme všetko obrátiť naruby a začať rozhovormi o zmene bezpečnostného usporiadania vo svete alebo na celom kontinente a až potom hovoriť o ukončení tejto vojny. Najprv sa musí skončiť táto vojna,“ zdôraznil.
Ukrajinský prezident zároveň upozornil, že skutočnú bezpečnosť Európy podľa neho zabezpečujú Európska únia a NATO. Obáva sa, že rozsiahle ústupky ruským požiadavkám by mohli vytvoriť podmienky na ďalšie konflikty.
Rokovania nepriniesli mier, ale črtá sa výmena zajatcov
Najnovšie dvojdňové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré v Abú Zabí sprostredkovali Spojené štáty, sa skončili bez zásadného prelomu. Určitý pokrok však nastal v humanitárnej oblasti.
Podľa Zelenského sa vyjednávači v zásade dohodli na rozsiahlej výmene vojnových zajatcov, ktorá by mala zahŕňať viac ako tisíc ľudí. Konečné počty a podrobnosti sa ešte dolaďujú, takže výmena zatiaľ nie je uskutočnená.
Americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner následne rokovali s Putinom v Moskve. Otvoriť mali aj otázku zastavenia útokov na energetickú infraštruktúru, no podľa ukrajinského prezidenta v tejto oblasti zatiaľ nenastal pokrok.
Zelenskyj odmietol aj Putinovu predstavu miestneho humanitárneho prímeria v meste Kosťantynivka v Doneckej oblasti. Domnieva sa, že Rusko sa týmto spôsobom usiluje dosiahnuť stiahnutie ukrajinských jednotiek z mesta, ktoré nedokázalo vojensky obsadiť.
K rokovaciemu stolu sa má dostať aj Európa
Dôležitou témou zostáva účasť európskych krajín na ďalších mierových rozhovoroch. Zelenskyj sa po rokovaniach amerických predstaviteľov v Moskve stretol s Witkoffom a Kushnerom v Írsku, kde podľa vlastných slov dostal uistenie, že Európa bude mať pri ďalších rokovaniach svoje miesto.
Británia, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Poľsko spolu s predstaviteľmi Európskej únie by mali zastupovať európske záujmy. Európski diplomati už v Abú Zabí rokovali s americkou a ukrajinskou delegáciou, priamo k rozhovorom s ruskými predstaviteľmi však neprizvaní neboli.
Ukrajinský prezident zdôrazňuje, že akákoľvek budúca dohoda musí jeho krajine zabezpečiť ochranu pred opakovaním ruskej agresie. Samotné zastavenie bojov bez dôveryhodných záruk preto nepovažuje za dostatočné riešenie.
Otázka, ktorú otvorili Američania, tak zatiaľ zostáva iba jednou z možností na rokovacom stole. Ukrajina odmieta vzdať sa svojho územia bez záruk a Rusko naďalej vystupuje proti jej členstvu v NATO. Prípadný kompromis by preto musel prekonať zásadné rozpory, ktoré doterajšie mierové rokovania nedokázali odstrániť.