PRAHA - Pavel Landovský vždy zostal rebelom, ktorý rád dráždil svoje okolie - a aj keď to niekedy bolo dosť neznesiteľné - rád hovoril veci tak, "ako mu zobák narástol". Pre niekoho navždy zostane majorom Terazkym z čiernych barónov, pre iných je nesmrteľný jeho nenažratý svedok zo Svadby ako remeň.
Pavel Landovský pochádzal z Havlíčkovho Brodu, narodil sa 11. septembra 1936. Pôvodne sa vyučil za nástrojára, po maturite na strojnej priemyslovke sa štyrikrát márne pokúšal dostať na štúdium herectva na DAMU. Ako štatista prešiel divadelnými scénami v Šumperku, Klatovoch a Pardubiciach. Nakoniec na 10 rokov zakotvil v pražskom Činohernom klube, kde pôsobil tiež ako príležitostný dramatik (hry Hodinový hoteliér či Chudobinec alebo prípad dedinského policajta).
Landovského si veľmi rýchlo obľúbili filmári, najmä tí, ktorí sa hlásili k tzv. novej českej vlne. Bolo to jednak vďaka jeho netypickému zjavu a jednak vďaka jeho úplne uvoľnenému herectvu, alebo skôr úplne prirodzenému fungovaniu pred filmovou aj televíznou kamerou. Veľké aj menšie roly, ktoré mu českí tvorcovia zverili, ozdobili nejedno, dnes už klasické, dielo strieborného plátna...
Po podpise Charty 77 odišiel do emigrácie do Rakúska, od roku 1989 ale opäť hral doma v ČR. Emigrácia pre neho neznamenala koniec hereckej kariéry. Veľmi rýchlo sa uplatnil ako opora hereckého súboru viedenského Burgsteatru. Pokračoval vo svojej režijnej a dramatickej práci a jeho hlas mohli jeho českí diváci počúvať z legendárneho rádia Slobodná Európa...
Pavel Landovský bol veľmi svojrázny a slobodomyseľný herec, ktorý sa – hoci nemal žiadne systematické herecké vzdelanie – v priebehu rokov prepracoval medzi najoriginálnejších a najuznávanejších českých hercov len vďaka svojmu nespornému talentu a váhe svojej vskutku neprehliadnuteľnej kontroverznej osobnosti.
Svojej povesti večného rebela nezostal nič dlžný ani vo vysokom veku. Vždy dokázal režisérov a dramaturgov vytočiť do biela. Legendárne sú jeho spory s poprednými pražskými scénami okolo uvedenia jeho hier. napriek tomu zostal do svojej smrti vyhľadávaným filmovým hercom (Vratné fľaše, Chyťte doktora, Kúsok neba, Stretnutie s vraždou). Vždy totiž dokázal ponúknuť aj mladým režisérom svoj úplne prirodzený herecký talent, pre ktorý si ho diváci familiárne premenovali na Lanďáka. Herec zomrel 10. októbra 2014.
