Pondelok, 16. november 2026, meniny má Agnesa, zajtra Klaudia

EÚ už nemá peniaze: Bohatšie štáty už nechcú doplácať na chudobné! Hrozí tvrdý dopad na Slovensko

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. (Zdroj: TASR/AP/Omar Havana)

BRUSEL – Európska únia stojí pred finančným rozhodnutím, ktorého dôsledky môžu pocítiť aj slovenské mestá, obce, podnikatelia či poľnohospodári. Brusel potrebuje viac peňazí na obranu, bezpečnosť a modernizáciu hospodárstva, zároveň však musí začať splácať dlhy z pandémie. Členské štáty sa preto sporia o veľkosť nového rozpočtu aj o to, kto ho zaplatí. V hre sú miliardové škrty, nové zdroje príjmov a zmeny, ktoré môžu ovplyvniť financovanie slovenských regiónov na ďalších sedem rokov.

Európska komisia navrhla na obdobie rokov 2028 až 2034 nový dlhodobý rozpočet v hodnote takmer dvoch biliónov eur. Jeho cieľom je zabezpečiť financovanie tradičných európskych programov a zároveň vytvoriť priestor na nové priority, medzi ktoré patria obrana, technologický rozvoj, konkurencieschopnosť či energetická bezpečnosť.

Problémom je, že členské krajiny majú na rozsah spoločných výdavkov rozdielne názory. Zatiaľ čo Európsky parlament presadzuje ambicióznejší rozpočet, viaceré vlády žiadajú úspory a odmietajú výrazné zvyšovanie príspevkov do spoločnej pokladnice.

Podľa Európskej komisie má nové financovanie pomôcť Únii reagovať na meniacu sa bezpečnostnú a hospodársku situáciu. Súčasne však od roku 2028 začne splácanie spoločného dlhu, ktorý vznikol pri financovaní európskeho plánu obnovy po pandémii koronavírusu.

Bohatšie štáty odmietajú platiť stále viac

Za sporom o nový európsky rozpočet sa skrýva aj čoraz výraznejší konflikt medzi bohatšími a menej rozvinutými členskými krajinami. Nemecko, Rakúsko, Holandsko, Dánsko, Švédsko a Fínsko, ktoré patria medzi čistých prispievateľov do spoločného rozpočtu, odmietajú ďalšie výrazné zvyšovanie výdavkov. V spoločnom liste dokonca požadovali zníženie návrhu Európskej komisie o niekoľko stoviek miliárd eur. Argumentujú tým, že samotných šesť krajín zabezpečuje takmer 40 percent všetkých príspevkov členských štátov a v čase úsporných opatrení doma nemôžu neustále zvyšovať financovanie Bruselu.

Takýto postoj však vyvoláva obavy v krajinách, ktoré sú od európskych fondov výraznejšie závislé. Patrí medzi ne aj Slovensko, ktoré spolu s ďalšími štátmi presadzuje zachovanie podpory chudobnejších regiónov a poľnohospodárstva. Bohatšie krajiny totiž požadujú nielen menší rozpočet, ale aj presmerovanie väčšej časti peňazí na obranu, bezpečnosť a konkurencieschopnosť. Pre Slovensko by prípadné oslabenie tradičných fondov mohlo znamenať menej prostriedkov na rozvoj regiónov, infraštruktúru či podporu vidieka.

Slovensko bojuje o 20 miliárd eur

Pre Slovensko sú rokovania mimoriadne dôležité. Podľa pôvodného návrhu Európskej komisie by mohlo v nasledujúcom sedemročnom období získať približne 20 miliárd eur. Túto sumu potvrdil premiér Robert Fico po stretnutí s eurokomisárom pre rozpočet Piotrom Serafinom v decembri 2025.

Predseda vlády vtedy privítal zvýšenie celkového objemu prostriedkov, zároveň však upozornil na výhrady Slovenska k financovaniu politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky. „Máme však výhrady, ktoré sa týkajú politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky,“ vyhlásil Fico.

Práve politika súdržnosti, známa aj ako kohézna politika, pomáha znižovať rozdiely medzi bohatšími a chudobnejšími regiónmi Európy. Slovensko z nej dlhodobo financuje dopravnú infraštruktúru, modernizáciu verejných služieb, vodovody, kanalizácie či ďalšie investície v mestách a obciach.

Dvadsať miliárd eur však zatiaľ nie je definitívne schválených. Ide o sumu vychádzajúcu z pôvodného návrhu, ktorá sa môže počas rokovaní zmeniť. Navyše, vyšší celkový balík automaticky neznamená viac peňazí na každý jednotlivý program.

Hrozia škrty za 141 miliárd eur

Významný posun nastal 10. októbra, keď írske predsedníctvo Rady Európskej únie predstavilo kompromisný návrh nového rozpočtu. Ten počíta so znížením výdavkov približne o 141 miliárd eur, teda o osem percent oproti návrhu Európskej komisie.

Írsko sa tak pokúsilo nájsť kompromis medzi krajinami požadujúcimi úspory a štátmi, ktoré chcú zachovať dostatočné financovanie európskych politík.

Dôležitým detailom je, že októbrový návrh ponecháva národné prídely na politiku súdržnosti a spoločnú poľnohospodársku politiku bez ďalšieho zníženia oproti predchádzajúcemu rokovaciemu návrhu. Neznamená to však, že Slovensko má financovanie týchto oblastí definitívne zabezpečené.

Európsky parlament kompromis kritizuje. Podľa jeho predstaviteľov by príliš nízky rozpočet mohol oslabiť schopnosť Únie financovať obranu, výskum, konkurencieschopnosť aj tradičné politiky. Rozdiely medzi jednotlivými návrhmi sú pritom značné. Európska komisia, írske predsedníctvo a Európsky parlament pracujú s odlišnými predstavami o tom, koľko peňazí má byť v spoločnom rozpočte k dispozícii. Konečná dohoda preto zostáva otvorená.

Nové peniaze chce Brusel získať aj z tabaku a veľkých firiem

Európska komisia navrhla päť nových zdrojov príjmov, ktoré by mali pomôcť financovať rastúce výdavky a splácanie spoločného dlhu. Ide o časť príjmov z obchodovania s emisnými kvótami, uhlíkového mechanizmu na hraniciach EÚ, príspevok vypočítaný podľa množstva nevyzbieraného elektroodpadu, zdroj naviazaný na spotrebné dane z tabakových výrobkov a príspevky veľkých spoločností pôsobiacich na európskom trhu. Podľa pôvodného návrhu Komisie by tieto mechanizmy mohli prinášať približne 58,5 miliardy eur ročne.

Pre slovenských občanov je podstatné, že nejde o už schválené nové dane. Návrh týkajúci sa tabaku napríklad počíta s príjmom rozpočtu EÚ odvodeným od spotrebných daní. Neznamená automaticky zavedenie novej samostatnej dane z každej škatuľky cigariet. Podobne príspevok za nevyzbieraný elektroodpad má byť vypočítaný na úrovni členských štátov, nie ako priamy poplatok, ktorý by domácnosti platili pri vyhadzovaní spotrebičov.

Samostatnou otázkou je, ako by prípadné nové pravidlá ovplyvnili národné rozpočty, podnikateľské prostredie a ceny. To bude závisieť od ich konečnej podoby a od spôsobu zavedenia v jednotlivých krajinách.

Slovenské regióny a farmári majú čo stratiť

Najväčšie obavy Slovenska sa týkajú toho, či nové priority Únie neoslabia podporu menej rozvinutých regiónov a poľnohospodárstva. Európska komisia navrhuje zjednodušiť systém financovania a spojiť viacero doterajších oblastí do národných a regionálnych partnerských plánov. Členské štáty by tak získali väčšiu flexibilitu pri rozdeľovaní prostriedkov, no zároveň by sa zmenil spôsob, akým sa financovanie jednotlivých politík plánuje a kontroluje.

Pre Slovensko bude dôležité, aké záruky dostanú samosprávy, regióny a poľnohospodári a či zostanú zachované dostatočné prostriedky na ich potreby. Premiér Fico už v decembri minulého roka upozornil, že Slovensko nechce, aby sa politika súdržnosti stala hlavným porazeným pri schvaľovaní nového rozpočtu. Výhrady vyjadril aj k návrhom v poľnohospodárstve, ktoré by podľa neho mohli znevýhodniť krajiny s väčšími farmami.

Podobné obavy zaznievajú aj z ďalších členských štátov. Spor preto nie je iba o celkový objem peňazí, ale aj o pravidlá, podľa ktorých sa budú rozdeľovať.

O miliardách sa rozhodne už čoskoro

Rokovania o budúcom európskom rozpočte vstupujú do rozhodujúcej fázy. Na zasadnutí Európskej rady 15. a 16. októbra sa lídri členských štátov na írskom návrhu nedohodli a ich postoje zostali výrazne rozdielne. Ďalší kompromis by mal byť predstavený na mimoriadnom zasadnutí Európskej rady 26. a 27. novembra. Rozpočet bude následne predmetom rokovaní aj na decembrovom samite.

Cieľom je dosiahnuť politickú dohodu ešte do konca roka 2026, aby sa počas nasledujúceho roka stihli schváliť potrebné právne predpisy a financovanie mohlo od januára 2028 plynulo pokračovať. Na prijatie viacročného rozpočtu je potrebný jednomyseľný súhlas členských štátov v Rade EÚ a súhlas Európskeho parlamentu. Rozhodnutie o nových vlastných zdrojoch príjmov má ešte prísnejšie podmienky vrátane schválenia členskými štátmi podľa ich ústavných pravidiel.

Pre Slovensko tak pôjde o rokovania s dlhodobými dôsledkami. Rozhodovať sa nebude iba o tom, koľko miliárd eur krajina získa, ale aj o tom, akú časť bude môcť použiť na rozvoj regiónov, podporu poľnohospodárov a investície, od ktorých závisí kvalita života obyvateľov.

Zatiaľ nie je dôvod hovoriť o definitívnom krátení slovenských eurofondov. Isté však je, že výsledná podoba európskeho rozpočtu ovplyvní možnosti Slovenska financovať množstvo projektov aj po roku 2027.
 

Viac o téme: Rozpočet,  Škrty,  Dôsledky,  Robert Fico,  Slovensko,  EÚ,  Peniaze
Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu