Slovenský trh práce čelí vážnemu nedostatku pracovnej sily, ktorý sa v dôsledku starnutia populácie bude v nasledujúcich rokoch ešte prehlbovať. Starnutie obyvateľstva, odchody silných populačných ročníkov do dôchodku a nízky počet mladých ľudí vstupujúcich na pracovný trh budú postupne znižovať dostupnosť domácej pracovnej sily.
Nezamestnanosť sa pritom na Slovensku pohybuje okolo 5 %, čo je úroveň blízka prirodzenej miere nezamestnanosti. Najväčším problémom slovenského trhu práce tak už nie je nedostatok pracovných miest, ale predovšetkým nedostatok dostupných pracovníkov a kvalifikovaných ľudí so zručnosťami, ktoré moderná ekonomika potrebuje. Zahraniční pracovníci sa preto stali nevyhnutnou súčasťou fungovania mnohých odvetví slovenského hospodárstva. Nielenže pomáhajú firmám obsadzovať pracovné miesta, o ktoré nie je medzi domácimi uchádzačmi dostatočný záujem, ale zároveň významne prispievajú do verejných financií prostredníctvom daní a odvodov.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ SR) preto s veľkými obavami vníma zámer vlády zaviesť kvóty na zamestnávanie pracovníkov z vybraných tretích krajín. Upozorňuje, že prípadné plošné obmedzenia môžu ohroziť chod mnohých podnikov, ich konkurencieschopnosť a v konečnom dôsledku aj slovenskú ekonomiku. Význam zahraničných pracovníkov pre slovenský trh práce dlhodobo rastie. Zatiaľ čo v roku 2015 pracovalo na Slovensku približne 23-tisíc cudzincov, v roku 2026 ich počet už prekročil hranicu 150-tisíc. Zahraniční pracovníci však nie sú prínosom iba pre samotných zamestnávateľov. Rovnako ako slovenskí zamestnanci odvádzajú zo svojich príjmov dane a zákonom stanovené odvody, čím prispievajú na financovanie dôchodkového systému, zdravotníctva a ďalších verejných služieb. Ich ekonomický prínos preto presahuje samotné obsadzovanie voľných pracovných miest.
„Podľa predbežných konzervatívnych odhadov dosiahli odvody z miezd zahraničných pracovníkov od roku 2015 kumulatívne viac ako 3,5 miliardy eur. Len za rok 2025 predstavoval odhadovaný príspevok viac ako 641 miliónov eur. Tieto čísla ukazujú, že zahraniční pracovníci predstavujú významný prínos nielen pre podniky, ale aj pre verejné financie,“ konštatuje Rastislav Machunka, prezident AZZZ SR.
Slovenskému trhu práce dnes chýbajú desaťtisíce pracovníkov. Najvýraznejší nedostatok pociťujú podniky v priemyselnej výrobe, predovšetkým v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, ale aj v stavebníctve, poľnohospodárstve, logistike či ďalších službách. Zamestnávatelia pritom prirodzene uprednostňujú domácich pracovníkov. Ich zamestnávanie je z administratívneho aj organizačného hľadiska jednoduchšie a nevyžaduje si dodatočné náklady spojené s náborom, relokáciou či integráciou zahraničných zamestnancov. Problém však nastáva v situácii, keď na voľné pracovné miesto nie je možné nájsť vhodného domáceho uchádzača, či už z dôvodu nedostatočnej kvalifikácie, regionálnej nedostupnosti alebo nízkeho záujmu o konkrétnu profesiu.
„Zahraniční pracovníci tak vo veľkej miere nenahrádzajú slovenských zamestnancov, ale obsadzujú pozície, ktoré sa firmám dlhodobo nedarí obsadiť domácou pracovnou silou.
Prípadné obmedzenie ich príchodu by preto neviedlo automaticky k vyššej zamestnanosti slovenských občanov. Naopak, mohlo by spôsobiť, že niektoré pracovné miesta zostanú neobsadené a podniky nebudú schopné zabezpečiť svoju prevádzku v potrebnom rozsahu,“ hovorí Zuzana Rumiz, viceprezidentka AZZZ SR pre trh práce.
AZZZ SR rešpektuje potrebu štátu zabezpečovať kontrolu zahraničnej pracovnej migrácie a chrániť bezpečnosť svojich občanov. Bezpečnostné hľadisko musí byť prirodzenou súčasťou systému prijímania pracovníkov zo zahraničia. Je však nevyhnutné rozlišovať medzi konkrétnymi bezpečnostnými rizikami a plošným obmedzovaním legálneho zamestnávania.
Ak sa pri konkrétnom zahraničnom pracovníkovi preukáže bezpečnostné riziko, štát musí bezodkladne prijať príslušné opatrenia. Riešením však nie je zavádzanie plošných zákazov či neprimeraných kvót, ktoré by bez individuálneho posúdenia zasiahli aj tisíce ľudí, ktorí na Slovensku legálne pracujú, dodržiavajú zákony a prispievajú k fungovaniu ekonomiky.
Dôsledky takýchto opatrení by nepocítili iba samotní zamestnávatelia, ale postupne celá spoločnosť. V priemysle by mohlo dochádzať k obmedzovaniu výrobných kapacít, znižovaniu produkcie či problémom s plnením dodávateľských zmlúv. V doprave a službách by nedostatok pracovníkov mohol viesť k dlhším čakacím dobám, obmedzovaniu služieb alebo rušeniu spojov. Nedostatok zamestnancov by zároveň vytvoril ďalší tlak na náklady podnikov. Firmy by museli častejšie využívať nadčasy, investovať viac prostriedkov do náboru alebo obmedzovať svoje prevádzky. Rastúce náklady by sa následne mohli premietnuť aj do vyšších cien tovarov a služieb pre konečných spotrebiteľov. V čase, keď slovenské podniky čelia rastúcim nákladom na energie, pracovnú silu, dane a odvody, by ďalšie administratívne obmedzenia predstavovali nové oslabenie ich konkurencieschopnosti.
Slovensko musí, samozrejme, prioritne využívať vlastný pracovný potenciál, podporovať zamestnávanie domácich uchádzačov, zvyšovať produktivitu a investovať do vzdelávania či automatizácie. Vzhľadom na nepriaznivý demografický vývoj však tieto opatrenia samy osebe nemusia postačovať. Z pohľadu AZZZ SR je potrebné vytvoriť predvídateľný, transparentný a efektívny systém riadenej pracovnej migrácie, ktorý bude zohľadňovať reálne potreby slovenského trhu práce a zároveň zabezpečí dôsledné preverovanie pracovníkov a dodržiavanie bezpečnostných pravidiel.
Pravidlá zamestnávania cudzincov by mali vychádzať z objektívnych údajov o nedostatkových profesiách, regionálnych potrebách zamestnávateľov a dlhodobom demografickom vývoji. Namiesto plošných obmedzení by sa štát mal sústrediť na efektívnejšie administratívne procesy, dôslednú kontrolu legálneho zamestnávania a vytváranie podmienok na úspešnú integráciu zahraničných pracovníkov.
„Zahraniční pracovníci nie sú pre Slovensko hrozbou, ale dôležitou súčasťou riešenia nedostatku pracovnej sily. Pracujú, platia dane a odvody a pomáhajú udržiavať v chode odvetvia, od ktorých závisia desaťtisíce ďalších pracovných miest. Ak chceme chrániť bezpečnosť štátu, potrebujeme účinné individuálne preverovanie, nie plošné opatrenia, ktoré môžu poškodiť aj legálne pracujúcich ľudí a slovenské podniky,“ uzatvára Machunka AZZZ SR.
AZZZ SR preto očakáva, že vláda bude o prípadnom zavedení kvót na zamestnávanie zahraničných pracovníkov intenzívne rokovať so sociálnymi partnermi a pri svojom rozhodovaní bude vychádzať z reálnych údajov a potrieb zamestnávateľov.