Michaela pomáha v osadách: Mali by sme zabudnúť na predsudky, že Rómovia nechcú pracovať

S akými typmi ľudí najčastejšie pracujete?

Naše oddelenie programov sociálnej integrácie sa venuje všetkým vekovým skupinám v rámci marginalizovaných rómskych komunít, od detí v predškolskom veku až po seniorov. Pracujeme so všetkými, ja však najviac pracujem s ľuďmi v produktívnom veku, keďže mám na starosti zamestnávanie. Snažíme sa zamestnávať ženy i mužov, od skončenia povinnej školskej dochádzky až do veku 50+. Pracujeme aj s majoritou, do center chodia aj nerómske deti či dospelí na poradenstvo a seniori na aktivity.

V ktorých slovenských regiónoch či mestách pôsobíte?

Človek v ohrození pôsobí najmä na pôde svojich piatich komunitných centier. Jedno je na západnom Slovensku v Plaveckom Štvrtku, ďalšie sú v Prešovskom kraji – pri Bardejove, pri Prešove a na Spiši. Pracujeme s ľuďmi z vylúčených lokalít – s obyvateľmi osád, ktorí žijú v generačnej chudobe a je pre nich veľmi ťažké sa z nej vymaniť.

Prečo? 

Sociálne dávky pokryjú len časť každomesačných nákladov. Keďže nemajú prácu a pravidelný príjem, prostriedky na svoju existenciu si požičiavajú a zadlžujú sa. Následkom dlhov sú exekúcie. Organizácie pracujúce s marginalizovanými rómskymi komunitami preto riešia situáciu komplexne – neriešia len zamestnávanie, ale aj oddlžovanie, osobné bankroty či splátkové kalendáre k exekúciám. Financie samozrejme nie sú jediný problém. Problémom je tiež nedostatočná hygiena, keďže v osadách nebýva tečúca voda. Problémy s hygienou sa potom pretavujú do zdravotných problémov. V škole sa prejavujú chýbajúce sociálne zručnosti a rozdiely medzi rómskymi deťmi a majoritnými deťmi sa prehlbujú. Navyše v osadách chýbajú vzory – väčšina ľudí v nich nikdy nevidela niekoho pravidelne pracovať. 

 

Európska únia a pomoc ľuďom ohrozených chudobou V Európskej únii pomoc ľuďom ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením prekračuje hranice štátov. V rámci stratégie Európa 2020 si EÚ dala za cieľ do roku 2020 znížiť počet občanov ohrozených chudobou o 20 miliónov oproti ich počtu v roku 2008. Na Slovensku sa aj vďaka operačným programom a prostriedkom európskych štrukturálnych a investičných fondov podarilo znížiť podiel ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením z 20,6 % v roku 2008 na 16,3 % v roku 2017.

Aké výhody klientom poskytujú komunitné centrá? 

Komunitné centrá sú priestory, v ktorých sa poskytujú rôzne služby od predškolskej výchovy cez doučovanie, mimoškolské aktivity a krúžky pre deti, ale aj sociálne, pracovné či finančné poradenstvo pre dospelých. Niektoré aktivity sú prístupné deťom aj dospelým, ako napríklad kurz počítačovej gramotnosti. Všetky aktivity fungujú na dennej báze a väčšinou sú naplánované na mesiac dopredu.

 

Je potrebné ľudí vo vylúčených lokalitách motivovať, aby do komunitných centier chodili?

Ľudia chcú žiť lepšie. Chodievajú k nám, pretože vidia, že poskytovaná pomoc je efektívna a vedia sa vďaka nej posunúť ďalej. Veľmi rady k nám chodia hlavne malé detičky, pretože v centre je čisto, teplo, môžu sa v ňom najesť, pohrať, či niečo si vyrobiť – doma často nemajú ani papier a farbičky.

V akých oblastiach Rómovia najčastejšie nachádzajú zamestnanie?

Rómovia sa dlhodobo často uplatňujú v stavebníctve. Veľmi často sa však jedná o nelegálnu prácu, preto sa snažíme pomáhať im nájsť zamestnanie skôr vo výrobe, v skladoch, baliarňach a podobne. Mali by sme zabudnúť na predsudky, že Rómovia nechcú pracovať. Chcú pracovať, chcú sa mať lepšie, chcú, aby sa ich deti mali lepšie, no potrebujú pomoc, aby sa stali konkurencieschopnými.

Prečo je rómska otázka stále problém, hoci sa rieši už desaťročia? Sú štátne politiky neefektívne?

Dosť veľa opatrení, ktoré sú určené pre rómsku cieľovú skupinu, sa míňa svojmu cieľu. Veľa ľudí v rómskych komunitách nemá dokončenú ani základnú školu a aj v dospelom veku sú takmer negramotní. Úrady práce sa snažia Rómov motivovať ďalším vzdelávaním a rekvalifikačnými kurzmi, no neberú do úvahy fakt, že mnoho Rómov nie je dostatočne vzdelaných na to, aby takéto kurzy dokázalo absolvovať. Štátna podpora preto ľudí v rómskych komunitách nie vždy posúva ďalej. My ľudí doučujeme základné veci – čítať, písať, počítať či rozoznávať farby a geometrické tvary. V mnohých prípadoch sa navyše vyskytujú jazykové bariéry, keďže v mnohých segregovaných rómskych osadách sa hovorí po rómsky a ľudia v nich ani neovládajú slovenčinu.

Ovládajú vaši pracovní poradcovia rómsky jazyk?

Traja z našich kolegov sú Rómovia, čo je veľmi prínosné, pretože našich klientov často sprevádzajú na pracovné pohovory alebo im pomáhajú riešiť rôzne situácie aj v rámci pracovného pomeru – asistujú klientom pri návštevách banky, úradov, centra právnej pomoci, lekára a podobne. Skvelou pracovnou poradkyňou je naša kolegyňa Jarka Holubová, ktorá má s klientmi fantastické výsledky. Rozumie im, keďže je sama Rómka, vie s nimi perfektne komunikovať a motivovať ich, no ak treba, vie byť aj rázna.

Koľko ľudí pracuje vo vašich komunitných centrách?

V každom centre máme troch sociálnych pracovníkov, k tomu máme štyroch externých pracovných poradcov, ktorí sú činní mimo komunitných centier. Pomáhajú nám aj šiesti dobrovoľníci, ktorí k nám prišli cez Európsku dobrovoľnícku službu z Talianska, Francúzska, Španielska a Lotyšska.

Ako presne pomáhate Rómom zamestnať sa?

Model podporovaného zamestnávania pozostáva z pomoci ľuďom pripraviť sa na prácu predtým, než do nej nastúpia, ale aj po nástupe. Našim klientom pomáhame s prijímacími pohovormi, asistujeme pri zaškoľovacom procese, vypĺňaní tlačív a dodržiavaní zákonných povinností. K tomu nevyhnutne patrí pomoc s oddlžovaním, v rámci ktorej ľudí učíme hospodáriť s financiami a plánovať rodinný rozpočet. Vždy majú niekoho, na koho sa môžu obrátiť a rovnako sa má na koho obrátiť aj zamestnávateľ. Mnohí zamestnávatelia v Prešovskom kraji už pochopili, že je pre nich výhodnejšie vychovávať si pracovnú silu doma, ako ju dovážať zo zahraničia. Pre majoritných kolegov, najmä vedúcich zmien, robievame školenia zamerané na odbúravanie predsudkov a pochopenie správania a lepšiu vzájomnú komunikáciu. Úrady práce na takúto intenzívnu spoluprácu nemajú kapacity, nám sa však tento model osvedčil.

Ako je to s dopravou? Existujú autobusové spojenia, ktoré ľudia z vylúčených lokalít môžu využívať na cestu do práce?  

Autobusov chodí v týchto oblastiach veľmi málo a je nemožné nakombinovať spoje tak, aby sa ľudia dostali do práce napríklad na šiestu ráno. Naše pracovníčky preto pomohli ľuďom zaobstarať si autá a dohodnúť sa s ostatnými, aby jazdili do práce piati naraz. Plánovanie ciest je jedným zo spôsobov, ako sa obyvatelia osád učia zlepšovať svoje organizačné schopnosti. Keď sa na cestu poskladajú, stojí ich to ešte menej ako verejná doprava, takže je to pre pracovníkov s nízkym príjmom ideálne riešenie. Tiež pomáha, že veľkú časť nákladov na dopravu svojim zamestnancom hradí zamestnávateľ.

Máte nejaký konkrétny príklad úspešnej spolupráce so zamestnávateľmi?

V Poprade spolupracujeme s firmou vyrábajúcou kosačky, ktorá postupne zamestnala už viac ako päťdesiat našich klientov z vylúčených lokalít Spišské Podhradie a Roškovce. To je naozaj fantastický výsledok. Ďalšiu úspešnú spoluprácu sa nám podarilo rozbehnúť so sieťou drogérií formou náboru detí z osád do duálneho vzdelávania. Tieto deti nemajú veľkú šancu študovať na strednej škole a vďaka duálnemu vzdelávaniu majú šancu zarábať si na odbornej praxi už počas štúdia. Keď si raz človek nájde prácu, vie sa postupne osamostatniť – získa nielen položku do životopisu, ale najmä skúsenosť a sebavedomie potrebné na to, aby v pracovnom živote zotrval. Veľmi nás teší, keď sa ľudia v živote posunú tak, že našu pomoc už nepotrebujú.  

Zobraziť galériu (5)  (Zdroj: Človek v ohrození) Michaela Mudroňová vyštudovala andragogiku, teda vzdelávanie dospelých. Pracuje v neziskovej organizácii Človek v ohrození ako koordinátorka pracovného poradenstva na oddelení programov sociálnej integrácie, ktoré vylúčeným rómskym komunitám na východe Slovenska pomáhajú zvyšovať životnú úroveň, dosiahnuť vyššie vzdelanie alebo nájsť si prácu a integrovať ich do pracovného procesu. Človek v ohrození spolupracuje s iniciatívou Európskej únie s názvom Európska dobrovoľnícka služba, ktorá podporuje dobrovoľnícke aktivity mladých ľudí v Európe aj v iných častiach sveta.

 

Na Slovensku žijú ďalší hrdinovia bežných dní, ktorí chránia nás a ďalších občanov EÚ. Zoznámte sa s nimi na www.europa.eu/euprotects.

- reklamná správa -