Expert predpovedal vzostup Kotlebu: Politici, spamätajte sa, príde niečo oveľa horšie | Topky.sk

Pondelok, 25. jún 2018. Meniny má Tadeáš, zajtra Adriána.

Expert predpovedal vzostup Kotlebu: Politici, spamätajte sa, príde niečo oveľa horšie

Radovan Bránik
Radovan Bránik, Zdroj: archív RD
21.03.2016 09:45

BRATISLAVA - Zaoberá sa extrémizmom už niekoľko rokov. Upozorňoval na tendencie, ktoré prispievajú k vzniku radikálnych politikov. Sám pred tromi rokmi predpovedal príchod Kotlebu. Dokonca s chladnokrvnou presnosťou. Aký je mentálny svet Kotlebových voličov a v čom je jeho kúzlo? Odborník na extrémizmus Radovan Bránik v rozhovore pre Topky varuje politikov, aby sa spamätali, pretože môže prísť ešte oveľa horšie.


Vy ste pred tromi rokmi predpovedali nástup Kotlebu. Ako ste to vedeli?

S prostredím, ktoré možno zjednodušene nazvať extrémistickou scénou som sa pri svojej terénnej práci pri likvidácii následkov katastrof stretával viac, ako 7 rokov, z toho posledné štyri som sa venoval vlastnému projektu skúmania a monitorovania tohto fenoménu v rámci svojej publicistickej činnosti a na blogu. Vzhľadom na to, že išlo o veľmi uzavretú scénu, musel som využívať techniky kontaktu, ktoré v tom čase mainstreamové médiá nevyužívali, či dokonca ich považovali za prekročenie etických hraníc. Médiá sa však svojou neochotou špiniť si ruky kontaktom s nahnedlým svetom pripravili o možnosť rozoznať skutočný rozsah blížiaceho sa rizika. Bol som tak trochu jednooký medzi slepými. Ak by sa rastu tejto scény médiá seriózne venovali, dnes by napríklad samotný Kotleba v parlamente nemal ako sedieť.

Prečo si jeho volič myslí, že tam spraví práve on poriadok?

Pretože médiá si v čase nárastu jeho popularity nestihli všimnúť, že medzi jeho proklamovaným konzervativizmom a skutočným životným štýlom je obrovský rozpor. Ak by včas priniesli na svetlo sveta kompromitujúce informácie a fotografie preukazujúce jeho skutočnú tvár a súkromné excesy, Kotleba by vo verejnom živote skončil skôr, ako začal. Tieto materiály boli v tom čase dostupné iba istej skupine osôb, ktorá prostredníctvom nich ovplyvňovala jeho rozhodnutia a pomáhala účinne rozkladať vzťahy na extrémistickej scéne. Dnes sa stali takmer bezcennými a voľne kolujú medzi jeho bývalými súputníkmi. Predpokladám, že v krátkom čase preniknú aj do médií, či sociálnych sietí a Kotlebov konzervatívny volič sa nebude stíhať čudovať. Kotlebovi nemožno uprieť schopnosť vyrábať pre médiá zaujímavé eventy a tie mu to zožrali aj s navijakom. Buď o ňom nepísali vôbec, alebo vyslovene zaujato, čo je však podstatné, opakovane prinášali titulné fotografie, na ktorých bol Kotleba obmedzovaný prí zákrokoch polície na osobnej slobode. Tieto obrázky pomohli vo vnímaní verejnosti vytvoriť obraz bojovníka proti režimu a obete prenasledovania.

Aký je mentálny svet Kotlebovho voliča?

Kotlebu väčšinou nevolili priaznivci skutočne radikálnych prúdov v spoločnosti, tí sa ovplyvniť politickú scénu na Slovensku zatiaľ iba chystajú a práve v osobe Kotlebu našli svojho zradcu. Kotleba celé roky pôsobil na tejto scéne ako rozkladný element, čo však nebolo verejne známe. Volili ho väčšinou ľudia, ktorí o jeho skutočnej povahe, súkromnom živote a politickom presvedčení nemajú dostatok informácií, alebo jednoducho s ním zdieľajú jeho zjednodušený pohľad na zložitý svet.

Ako mu vysvetliť, že on nie je riešením?

Nechať Kotlebu v parlamente ukázať, že s jeho 8 percentami za štyri roky nedokáže nič. Neexistuje strana, ani hnutie, ktoré by zariskovalo podporiť akýkoľvek Kotlebov návrh zákona. Marián sa počas volebnej noci stal štandardným politikom a poslancom závislým od štátu, bude mať svojich asistentov, kancelárie, štátny príspevok, takto rozhodne bojovník proti systému nevyzerá. Ako župan mal istú výkonnú moc. Ako tvorca zákonov žiadnu moc nemá.

Dokonca tvrdíte, že Kotleba sa stal súčasťou systému. Skutočne?

Iste. On súčasťou systému už istú dobu bol. Ako župan síce svojským spôsobom, ale predsa vykonával funkcie samosprávy a aj niektoré funkcie štátu, pričom okrem niekoľkých kontroverzných rozhodnutí a zamietnutí dotácií a nejakého toho divadla pre médiá neurobil nikdy nič, čo by ohrozilo jeho postavenie v existujúcom systéme.

Vyjadril ste sa tiež, že nepredstavuje pre systém hrozbu….

Marián Kotleba a dnes už aj jeho široká rodina a priatelia parazitujú na župných peniazoch a systém, proti ktorému akože teatrálne bojuje, ho v skutočnosti živí. Ako väčšina parazitov, nemá žiaden záujem systému zakrútiť krkom a zlikvidovať ho od základov, naopak, je v jeho existenčnom záujme, aby naďalej fungoval. Samozrejme, ak by to išlo, rád by ho mierne upravil, aby viac vyhovoval jeho politickým preferenciám. Podstatné však je, že z role bojovníka proti sociálnym dávkam pre niektoré vylúčené skupiny obyvateľstva sa stal už dávno sám prijímateľom peňazí z tej istej kasy. Štát si ho platí rovnako, ako Rómov. A bude mu platiť stále viac, iba za voľby zinkasuje jeho strana viac, ako 5 miliónov eur. Dokážete si predstaviť, že by si chcel píliť konár pod vlastným zadkom?

Do akej miery verí Kotleba totalitnej ideológii?

Kotleba je zo všetkých parlamentných poslancov svojim politickým presvedčením zrejme najväčším fašistom. Nemyslím to v zmysle nadávky, lebo toto slovo sa už dávno používa ako často neprimeraná nálepka takmer na kohokoľvek, koho názor nevyhovuje väčšine. Tak, ako jedni sú kresťanskými demokratmi, iní veria v občiansku pravicu, komunizmus, či socializmus, Kotleba inklinuje k systému, ktoré popredný teoretik fašizmu Palmieri označuje ako fašistický režim.

Koľko percent by mal Kotleba, keby sa konali predčasné voľby?

Netrúfam si predikovať na základe súčasnej situácie. Odhadnúť jeho volebný zisk v parlamentných voľbách sa dalo už tri roky pred voľbami, pretože to vychádzalo z dlhodobého pozorovania a vývoja na scéne. Myslím si, že výsledok prípadných predčasných volieb rozhodne môže ovplyvniť to, kedy a akým spôsobom preniknú na verejnosť informácie o prekvapujúco liberálnom súkromnom živote Mariána Kotlebu v minulosti. Pre konzervatívne orientovaného voliča by rozhodne predstavovali zásadný problém a zrejme by sa v takých voľbách priklonili na stranu niektorej inej protestnej skupiny.

Varujete, že po Kotlebovi prídu ešte horší extrémisti, je to vôbec možné?

Rozhodne áno, je to dokonca viac, ako pravdepodobné. Ak by štát fungoval podľa Kotlebových predstáv, rozhodne by došlo ku škodám na občianskej spoločnosti a obmedzeniam ľudských práv, ibaže Kotleba to nemá ako dosiahnuť a je už iba kolaborantom. Napravo od neho sa však po jeho odchode začína konsolidovať scéna, ktorá síce nie je veľmi viditeľná a ani sa zatiaľ zviditeľniť nesnaží, predstavuje však rozhodne vysoké riziko pre samotný systém. Na rozdiel od Kotlebu totiž jej príslušníci neprejavujú ani náznak ochoty ku kompromisu s existujúcim štátnym zriadením. Sú pripravení aj na variant, že dôjde k priamemu silovému konfliktu so štátnou mocou. Ak vám to pripadá nepravdepodobné, skúste sa pozrieť na kyjevský Majdan, či do Donecka. Pár rokov dozadu sa obyvateľom tých teritórií o bojoch v uliciach ani len nesnívalo.

Nie je dostatočným mementom pre politikov vstup Kotlebu do parlamentu?

Nie. Stále nič nepochopili a riešia už iba seba. Akákoľvek vláda vzíde z týchto volieb, nebude schopná vyriešiť príčiny nárastu extrémizmu v tom lepšom prípade. V tom horšom ešte situáciu viac zhorší.

Čím sa budú tí horší extrémisti vyznačovať?

Nulová, alebo kriticky nízka ochota ku kompromisu. Oni veria, že systém sa vyčerpal, vnútorne rozpadol a je nereformovateľný. Túžia po štáte stojacom na vodcovskom princípe a sú rozhodnutí ho presadiť.

O čo radikálnejšia je skupina Vzdor?

Tvorí na tej extrémnej časti spoločnosti akýsi stred. Sú aj horší od nich, čo je skutočne desivé.

Koho máte na mysli?

Ide o príslušníkov paramilitárnych oddielov, rôznych spolkov a združení, často bez oficiálnej registrácie, ide o priaznivcov bojových športov sústredených v rôznych kluboch, ide však aj o vysokoškolsky vzdelaných a nadpriemerne inteligentných ideológov, ktorí majú na extrémistickej scéne silný vplyv. Začínajú ich podporovať podnikatelia, miestne autority, získavajú si podporu bežného obyvateľstva, pretože na lokálnej úrovni vystupujú zdvorilo, slušne a podporujú sociálne slabých.

Koľko percent  ľudí je náchylných voliť extrémistov?

Môj subjektívny odhad sa pohybuje niekde medzi 15 až 20 percentami populácie ochotnej zúčastniť sa na voľbách. Netreba pritom zabúdať na to, že názor 40% obyvateľstva je po týchto voľbách naďalej neznámy.

Je Slovensko v prípade extrémizmu niečím odlišné od krajín (Trump, Le Pen, Orbán)?

Je ošemetné porovnávať rôzne veľké krajiny s odlišnými politickými systémami. Pravdou však je, že v každom vami spomenutom prípade dochádza k tomu, že sa do hlavného prúdu dostali javy kedysi považované za okrajové. Zhrubli mravy, pokazil sa slovník a politici sa doslova predháňajú v tom, kto z nich vytresne v snahe osloviť frustrovaného voliča väčšiu hlúposť. Predstava, že keď pred voľbami pritvrdím, získam si voliča, ktorý by sa inak priklonil k extrémistom je od základu mylná. V skutočnosti sa od kedysi slušných strán odvracajú solídni voliči práve pre nenávistný slovník a nových nezískavajú. Vo výsledku sa tak celá politická scéna posúva stale bližšie k extrémizmu a dôsledkom je vznik a zdanlivo nelogický úspech protisystémových strán.

Aké je teda najúčinnejšie riešenie v boji proti Kotlebovcom či Vzdoru?

Nekradnúť a po zvolení za poslanca, či vymenovaní za ministra začať robiť poriadne svoju prácu a slúžiť obyvateľom. Politici sa mylne domnievajú, že sú tu na to, aby nám vládli. V skutočnosti sú to len obyčajní služobníci, ktorí sa vymkli spod kontroly a prehnali to tak, že si proti sebe poštvali zatiaľ štvrtinu obyvateľstva. Súdiac podľa personálnej vyčerpanosti a nedostatku osobností, tento stav bude už iba horší a otvára sa teda priestor pre ďalší nárast zlosti, hnevu a frustrácií. Štát sa doslova vyžíva v ponižovaní bežného obyvateľstva, úradníci komunikujú s klientmi, akoby im robili láskavosť, hoci je ich psou povinnosťou slúžiť a pritom sa slušne usmievať. Nejde ani tak o peniaze, ako o neustály pocit ponižovania, nedostatok úcty a rešpektu k tým, ktorí ich v skutočnosti živia. Sociálny kapitál tejto spoločnosti sa vyčerpal. Dôsledky budú nedozierne.

Čo môže každý z nás spraviť pre to, aby zdravý rozum zvíťazil nad strachom?

Všetko preto, aby veci, ktorí vníma vo svojom bezprostrednom okolí, ako problém včas a bez otáľania riešil. Odpoveďou spoločnosti na zlyhanie celej politickej triedy na úrovni vlády, parlamentu a s nimi spojených záujmových skupín by mala byť zdravá a aktívna komunita v obci, či meste, ktorá si stále viac vystačí a konzumuje nejaký druh služby od centrálnych orgánov moci iba v nevyhnutnej miere. Funknčnosť toho najzákladnejšieho stupňa samosprávy, obce, spolky, prirodzené územné celky, to je možno posledná šanca zachrániť krajinu pred upadnutím do chaosu, ku ktorému postupnou stratou súdnosti takzvaných politických elít v ostatných desiatkach rokov zatiaľ neodvratne smeruje. Pár rokov po novembri sa z elít začal vytrácať obyčajný súcit, postupne sa citlivosť na skutočné potreby obyčajných ľudí stratila úplne a v posledných rokoch došlo doslov k strate pudu sebazáchovy u politikov a ľudí, ktorí prostredníctvom nich vyciciavajú štátny rozpočet a eurofondy. Akoby si stále nechceli pripustiť, že budú prví, proti ktorým sa môže obrátiť nekontrolovateľný výbuch zlosti u stále väčšej skupiny obyvateľstva, na ktorú sa pri veľkej hostine jednoducho dávno zabudlo.


Nástroje k článku



ZDROJ: TMZ
FOTO: archív RB

Nahlásiť chybu

Tagy

Najčítanejšie články