SENTILJ - SPIELFELD - Utečenecká kríza pokračuje, desaťtisíce ľudí vyháňa zo svojich domovov občianska vojna a katastrofálne podmienky. Jeden z najvyťaženejších hraničných priechodov sa nachádza na rakúsko-slovinskej hranici. A práve tu sme sa boli presvedčiť ako to vyzerá na vlastné oči. Pohľad na špinavé deti ležiace na zemi a ich matky so slzami v očiach, nenechá chladným takmer nikoho. Prinášame vám reportáž z rakúsko-slovinského hraničného priechodu, kadiaľ sa do Európy valia tisícky utečencov.
Tak za koľko? Vyjednávajú utečenci s taxikármi neďaleko tábora pri rakúskej hranici so Slovinskom. Chcú, aby ich zaviezli na západ, do Nemecka. Tam totiž smerujú takmer všetky cesty utečencov z Blízkeho východu. Keď na nich namierime fotoaparát, nenamietajú. Je im to jedno, chcú už byť v cieli. Po tom, čo Maďarsko zavrelo svoju južnú hranicu, vlny utečencov prechádzajú cez novú trasu - a práve tam sme sa boli presvedčiť o tom ako to na vlastné oči vyzerá.
Tisícky utečencov prespali na holej zemi deň pred našim príchodom na slovinsko-rakúskom hraničnom priechode v Sentlij-Spielfeld. Červený kríž tam iba pred pár dňami rozložil stany a začal pomáhať chudákom z Blízkeho východu, ktorí utekajú pred občianskou vojnou. Na noc rozdávali deky ženám a deťom. Tí sa ešte zmestili do stanov, aby sa uchýlili pred zimou. Drvivá väčšina mužov však ostala na zemi. Do Slovinska prišlo za posledné týždne takmer 50 tisíc utečencov. Najnovšia trasa utečencov je cez Chorvátsko a Slovinsko smerom do Rakúska a Nemecka. Slovinci už nasadili aj armádu. Pomáha aj Červený kríž.
Červený kríž robí, čo môže
Úrady už museli povolať aj armádu, aby pomohla policajtom zabezpečiť situáciu. Keď prichádzame k utečeneckému táboru v Spielfelde, víta nás vojenská polícia. Ukazujeme jej novinárske preukazy, po chvíli prezerania nás púšťajú ďalej do tábora. Spolu s nami idú novinári z ďalších krajín. Dve ženy z chorvátskej televízie a rozhlasu, muž pracujúci v známej agentúre Reuters a dvaja ruskí novinári.
Novinárky z Chorvátska situáciu na tomto mieste monitorujú už dlhšie. Okamžite nás oboznamujú s najnovšími udalosťami. Tisícky utečencov sa tiesnia v malom tábore, kde ležia na dekách pri denných teplotách pohybujúcich sa okolo 10 stupňov Celzia. Zábery utečencov ležiacich na zemi v špinavom oblečení musia pohnúť aj najchladnejším srdcom. Červený kríž rozdáva potraviny ľuďom, ktorí stoja v nekonečnom rade. Tým šťastnejším sa ujde teplý čaj, chlieb či banány.
Rakusko-Slovinsko utecenci 2
Asad je opica
V rade stoja aj muži zo Sýrie. „Asad je opica,“ hovorí nám muž, ktorý zrejme v angličtine vulgárnejšie slovo nemohol nájsť. „Utekáme pred vojnou a Islamským štátom,“ povie nám 26-ročný Ali, otec ôsmich detí. „Daeš nemá nič spoločné s islamom, Daeš nie je islam,“ presviedča nás Ahmed, učiteľ angličtiny. Slovo Daeš znamená v preklade Islamský štát. Táto organizácia preslávená popravami v priamom prenose vracia Blízky východ do stredoveku.
Ahmed má dokonca kamaráta zo Slovenska. Keď mu oznámime, že sme Slováci, odpovie nám „Ako sa máte?“. Prekvapene sa pýtame, odkiaľ vie po slovensky. „Mám tam kamaráta z Trnavy,“ odvetí vysoký a chudý muž. Ako jediný z mála vie po anglicky, keďže doma učil angličtinu. Spolu s ním čakajú na jedlo aj ďalší Sýrčania – jeden maliar a druhý poľnohospodár.
Čo hovoria na svojho prezidenta Asada? „Asad je krutý,“ odpovie Ali a zvraští čelo. Aj on zažil občiansku vojnu na vlastné oči. Medzitým sa posúvajú v rade ďalej, aby sa konečne dočkali aspoň nejakého jedla. Nad táborom prakticky permanentne hliadkuje vrtuľník. Krúži aj nad našimi hlavami, aby mapoval situáciu a koordinoval pohyb policajtov a vojakov dole na zemi.
Rakusko-Slovinsko utecenci
Nielen mladí muži, ale aj veľa detí
Pohybujeme sa v dave pomedzi utečencami. Vidíme ľudí ležiacich na zemi, všetci do jedného špinaví, na ceste sú už poriadne dlho. Pristavíme sa pri malých deťoch a rozdávame im čokoládu. Okamžite sa pri nás zíde hlúčik ufúľaných detí a začne natŕčať svoje špinavé ručičky. Po jednom dostávajú od nás sladkosti. Zaujímavé je, že ani jedno nám z ruky nič nevytrhne, namiesto toho trpezlivo čakajú na svoj prídel.
Takto sme sa dostali aj k jednej rodine z Iraku. Matka s možno dvojročným dieťaťom na rukách sa usmeje a postrčí ďalšie deti, aby si vypýtali sladkosti. Jeden menší chlapec hovorí svojmu kamarátovi, aby sa poďakoval. „Povedz ďakujem,“ napomína ho. „Thank you,“ odpovedajú nám vzápätí malé deti. Rodičia to sledujú so spokojným výrazom v tvári.
Radšej po vlastných ako čakať na autobus
V čase nášho príchodu sa nachádzalo v maličkej rakúskej pohraničnej obci Spielfeld asi päť tisíc utečencov. Premiestnili sa sem z iba o pár stoviek vzdialeného Sentilju v Slovinsku. Úrady pre nich pripravili autobusy, ktoré ich mali zviesť ďalej na západ. No veľa Sýrčanov, Iráncov a Iračanov na ne nečakalo. Viacerí nám povedali, že je to už príliš dlho a čakať nebudú. Rozhodli sa, že poputujú do zasľúbenej zeme po svojich. Práve pre to vznikal chaos a všade navôkol sme videli premiestňujúce sa skupinky utečencov.
Odchádzali z tábora smerom na Graz podľa tabule s nápisom. Keď sa pýtame vojaka, ktorý ich sleduje, kam idú, pokrčí plecami a povie „tadiaľ sa nedostanú nikam. Uvidíte, o dve hodiny sa budú vracať naspäť.“ Sotva to dopovie, počujeme ako sa za nimi vydáva vojenský džíp s megafónom, v ktorom je počuť „vráťte sa späť“ v angličtine. Na niektorých to platí, ostatní nepočúvajú a skúšajú šťastie ďalej.
Kam? Do Nemecka!
Nič iné ako čakať na autobus im nezostáva. Tie ich naložia a odvezú do tábora na západe Rakúska. Odtiaľ by mali nasadnúť na vlak do Nemecka. Chaos dokumentuje aj fakt, že Slovinci museli na danom úseku uzavrieť vlakovú dopravu. Skupinky utečencov sa po vlastných vydávajú po koľajnici smerom Nemecko, čo je veľmi nebezpečné.
„Kam idete?“ pýtame sa pri koľajnici skupiny štyroch mužov. „Nemecko,“ odpovie nám muž menom Madjid. Vravíme im, že nikam sa tadiaľto nedostanú, vojaci ich zastavia a prikážu im vrátiť sa do tábora. Muži z Iránu nás pozorne počúvajú a po chvíli dajú na naše slovo, zídu z koľajnice a smerujú do tábora. Aj ich sme sa opýtali na súčasnú vládu v Iráne. Konkrétne na iránskeho prezidenta Hassana Ruháního. Madjid sa iba zamračil, zatiaľ čo jeho kamarát si demonštratívne odpľul na zem a niečo zamrmlal po arabsky.
Nič pre nás nerobíte
Po chvíli stretávame muža so ženou a malým dieťaťom na koľajnici, ktorí idú opäť po svojich. Zopakujeme im to isté ako Iránčanom pred nimi, no nepočúvajú nás. Žena skryje malé dieťa pred našim fotoaparátom. Po chvíli nám iba odvrkne „iba na nás zarábate, nič pre nás nerobíte.“ Snažíme sa ju presvedčiť o opaku, no nevšíma si nás a pokračuje v ceste ďalej.
Do tretice stretáme ďalšiu skupinku, ktorá opäť šľape po koľajnici. Zase im opakujeme pokyny, podľa ktorých by mali čakať na autobusy. Mladíci sa iba usmejú a odkážu nám „nebudeme čakať, je to príliš dlho. Po svojich najlepšie,“ a pokračujú v ceste. Keď schádzame z koľajnice, vidíme ako vojaci vyháňajú utečencov z tejto trasy.
Autobusy už sú tu
Okolo pol druhej na obed prichádzajú do tábora autobusy, ktoré majú utečencov odviesť ďalej na západ. Okamžite to spoznávame, keď sa húfy ľudí dajú do pohybu. Matky s deťmi na rukách a muži utekajúci vedľa nich. Do toho im z megafónu hlásia vojaci pokyny podľa ktorých majú postupovať.
Slovinská vláda očakáva, že počet migrantov, ktorí minulú nedeľu vstúpili na územie tejto krajiny, dosiahne do polnoci rekordných 15 tisíc. Podľa slovinskej vlády pôjde o najvyšší počet ľudí, aký bol doteraz zaznamenaný v priebehu jedného dňa na hraniciach s Chorvátskom. Slovinský premiér Miro Cerar dokonca vyhlásil, že v prípade neschopnosti dohodnúť sa na riešení masovej migrácie hrozí "koniec EÚ ako takej".
Pri odchode sa spýtame jedného z vojakov, čo hovorí na túto situáciu. Po chvíli ticha bez slova iba pokrčí plecami. Odchádzame. Toto určite nebola posledná utečenecká vlna. Vyprázdnený tábor sa môže pripravovať na ďalší nápor. Už čoskoro.
Pozrite si ďalšie zábery z tábora na rakúsko-slovinskej hranici
