BRATISLAVA – Danielov život sa zmenil v jeho osemnástich. Počas futbalového zápasu ho súžila bolesť v bedrovom kĺbe, ktorej sa nemohol zbaviť. Následne mu bola diagnostikovaná Bechterevova choroba, ktorá patrí medzi reumatické choroby. Po absolvovaní biologickej liečby žije plnohodnotný život.
Že niečo nie je v poriadku, zistil Daniel ako 18-ročný, keď sa pripravoval na maturitu. „V rámci víkendu som sa vybral so spolužiakmi zahrať si futbal. Pri prudkom odkopnutí lopty som pocítil v pravom bedre pichľavú bolesť, ktorá nie a nie prestať. Domov som sa vrátil krívajúc. Keďže bolesť nechcela prejsť ani nasledujúce dni, absolvoval som s rodičmi niekoľko výletov po sterilných čakárňach za ľuďmi v bielych plášťoch,“ spomína dnes ako 48-ročný.
Dlhodobý COVID-19: Vedci odhalili štyri rôzne syndrómy u pacientov, ktorí sa vyliečili
Daniel vtedy absolvoval vyšetrenia v piešťanskom ústave reumatických chorôb. Pomocný fyzioterapeut Danielovi na základe jeho chôdze skonštatoval, že trpí Bechterevovu chorobu. „Prvým mojím liekom boli nesteroidné antiflogistiká, taká malá biela tabletka, ktorá mi pomáhala tlmiť bolesť každé ráno. Vlastne žiadny iný liek som prvé roky vôbec neužíval. Bolesti prichádzali hlavne neskoro večer a v noci, často som sa už nevedel dočkať rána, tešiac sa na bielu tabletku. Zaúčinkovala do 15-20 minút, a ja som mohol ísť do školy, či neskôr do práce,“ tvrdí muž v knihe 30 prípadov s mojou reumou.
Daniel si zvykol na pravidelné plávanie. V rehabilitačnom bazéne v Národnom ústave reumatických chorôb (NÚRCH) v Piešťanoch si vraj vždy počas cvičenia vo vode bozkával kolená. „Vraj príde čas, keď sa k nim nezohnem a prestanem si ich bozkávať. Tak som si ich bozkával zruba 17 rokov, až prišiel čas, keď som si na tie kolená už perami naozaj nedočiahol. Aj dnes mi chýba len pár centimetrov, ale predsa len chýba.“
„Trúfam si povedať, že nebyť dievčat na fyzioterapii Národného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch, akékoľvek úsilie liečiť nás by strácalo zmysel, vďaka nim môžem žiť naďalej plnohodnotne svoj život,“ poďakoval Daniel
V roku 2004 Daniel podstúpil biologickú liečbu v podobe pomerne nového produktu na svetovom trhu. Šlo o injekcie do svalovej hmoty na ramene, ktoré mu výrazne zmiernili bolesti. „Opäť som sa vrátil k mojim obľúbeným športom, behaniu a tenisu. Samozrejme, plávaniu som ostal verný naďalej,“ hovorí s tým, že zvládol aj náročnú turistiku. Bol v Himalájach, Patagónni (oblasť nazývaná aj koniec sveta), či Dračích horách v Juhoafrickej republike. „A v roku 2018 sme absolvovali 960-kilometrovú púť na bicykloch do Santiaga de Compostely. Inými slovami, biologická liečba zázračne zaúčinkovala, a čo je ešte prekvapivejšie, účinkuje už 16 rokov. Aj v národnom ústave som sa stal akousi raritou,“ povedal Daniel.
