Rusko je v šoku a zúri: Malá krajina EÚ chce kúpiť nebezpečnú zbraň! Moskva hrozí katastrofou

Dánsko sa rozhodlo výrazne posilniť svoje ozbrojené sily a po prvý raz obstará presné raketové zbrane dlhého doletu, ktoré mu umožnia zasahovať vojenské ciele aj hlboko na nepriateľskom území. Vláda v Kodani tvrdí, že nové systémy potrebuje na odstrašenie prípadného agresora a posilnenie obrany Severoatlantickej aliancie. Rozhodnutie však vyvolalo ostrú reakciu Ruska, ktoré v ňom vidí hrozbu pre vlastnú bezpečnosť. Ruský veľvyslanec v Dánsku Vladimir Barbin obvinil tamojšiu vládu z nebezpečnej politiky a varoval pred „nevyhnutnými katastrofálnymi následkami“. Spor prichádza v čase, keď európske krajiny zvyšujú výdavky na obranu v reakcii na pokračujúcu ruskú vojnu proti Ukrajine.

Obstaranie nových zbraní oznámil vo štvrtok 22. októbra dánsky minister obrany Jeppe Bruus. Podľa agentúry Reuters ide o prvý nákup presných raketových systémov dlhého doletu v histórii dánskych ozbrojených síl. Krajina chce získať dva rozdielne typy zbraní, ktoré bude možné odpaľovať zo zeme a zo vzduchu. Minister zdôraznil, že ich hlavnou úlohou bude zvýšiť schopnosť Dánska odpovedať na prípadný útok a zároveň posilniť odstrašujúci účinok spoločnej obrany NATO. Kodaň pritom odmieta tvrdenia, že by sa nákupom pripravovala na vojenskú konfrontáciu s Ruskom.

Rakety majú zasahovať ciele za nepriateľskými líniami

Dánska armáda má získať pozemné strely s plochou dráhou letu Anthem od americkej spoločnosti Covenant, ktoré sa vyrábajú v Nemecku. Druhým plánovaným systémom sú letecké rakety Joint Strike Missile (JSM) od nórskej spoločnosti Kongsberg, určené pre stíhačky F-35. Kombinácia pozemných a vzdušných prostriedkov umožní Dánsku reagovať na vojenské hrozby z rôznych pozícií a zasahovať ciele vo väčšej vzdialenosti. Krajina tak získa schopnosť, ktorou jej ozbrojené sily doteraz nedisponovali.

„Keď získame viacero druhov zbraní, ktoré možno odpaľovať z rôznych pozícií, budeme schopní pôsobiť zo zeme aj zo vzduchu a zvýšime svoju schopnosť odpovedať v prípade napadnutia,“ vysvetlil Bruus na tlačovej konferencii. Jeho vyjadrenie priniesla dánska tlačová agentúra Ritzau. Minister označil obstaranie rakiet za významný krok, ktorý má zlepšiť schopnosť krajiny brániť sa a zároveň zvýšiť jej príspevok k bezpečnosti spojencov. Nové zbrane podľa neho umožnia Dánsku účinnejšie reagovať, ak by sa stalo terčom vojenskej agresie.

„Nachádzame sa vo vážnej bezpečnostnej situácii, ktorá sa naďalej zhoršuje. Preto posilňujeme našu obranu a zvyšujeme bojovú silu,“ vyhlásil Bruus. Podľa ministra budú nové raketové systémy schopné zasahovať ciele za nepriateľskými líniami, ak by bolo Dánsko napadnuté. Takáto schopnosť má potenciálnemu protivníkovi ukázať, že útok na dánske územie by mohol vyvolať odvetnú vojenskú reakciu. Kodaň tým chce zvýšiť cenu prípadnej agresie a odradiť protivníka od jej uskutočnenia.

Hoci vláda oznámila obstaranie oboch systémov, všetky obchodné podrobnosti ešte nie sú uzavreté. Spoločnosť Kongsberg vo svojom oficiálnom oznámení uviedla, že Dánsko si vybralo rakety Joint Strike Missile pre svoju flotilu F-35, ale rozsah a hodnotu kontraktu určia až ďalšie rokovania. Výrobca zároveň potvrdil, že Dánsko sa stane siedmou krajinou, ktorá si tento typ zbrane vybrala. Dánske ministerstvo obrany nezverejnilo počet plánovaných rakiet ani celkové náklady na obstaranie. Z bezpečnostných dôvodov neoznámilo ani predpokladaný termín dodania či miesto ich budúceho uskladnenia.

Ruský veľvyslanec varuje pred katastrofálnymi následkami

Rozhodnutie Dánska vyvolalo ostrú reakciu ruského veľvyslanca v Kodani Vladimira Barbina. Ten obvinil dánsku vládu, že svojou bezpečnostnou politikou smeruje k možnej konfrontácii s Ruskom a zvyšuje napätie v regióne. Moskva podľa neho považuje obstaranie presných rakiet dlhého doletu za nebezpečný krok, pretože Dánsko tak získa zbrane schopné zasahovať ciele na veľkú vzdialenosť. Ruská diplomacia pritom zdôrazňuje, že ide o systémy, ktoré by mohli predstavovať hrozbu aj pre krajinu disponujúcu jadrovými zbraňami.

„Kodaň podľahla nebezpečnej ilúzii, že nákup presných útočných zbraní dlhého doletu, ktorými by predstavovala vojenskú hrozbu pre jadrovú mocnosť, pomôže posilniť bezpečnosť a obranu Dánska,“ uviedol Barbin v písomnom stanovisku pre dánske médiá. Jeho slová citovala aj agentúra Reuters. Ruský veľvyslanec následne pritvrdil, keď vyhlásil, že dánska vláda odmieta brať do úvahy „nevyhnutné katastrofálne následky takejto bezohľadnej politiky“. Konkrétne však neuviedol, aké následky má na mysli ani aké opatrenia by Rusko mohlo prijať.

Barbinove vyjadrenia tak predstavujú predovšetkým diplomatické varovanie a politický tlak na dánsku vládu. Ruské veľvyslanectvo neoznámilo žiadne konkrétne vojenské kroky proti Dánsku a neuviedlo ani podmienky, za ktorých by Moskva pristúpila k odvetným opatreniam. Napriek tomu ide o ďalší prejav rastúceho napätia medzi Ruskom a európskymi členskými štátmi NATO, ktoré v posledných rokoch výrazne posilňujú svoje ozbrojené sily. Kodaň pritom zdôrazňuje, že nové rakety nemajú slúžiť na vyvolanie konfliktu, ale na jeho odstrašenie.

Dánsky minister obrany odmietol aj tvrdenie, že nákup rakiet automaticky robí z krajiny vojenský cieľ. „Musíme byť schopní brániť Dánsko, celé kráľovstvo aj spoločenstvo NATO,“ vyhlásil Bruus. Podľa neho je posilnenie vojenských schopností nevyhnutné práve preto, aby potenciálny agresor nemohol počítať s beztrestným útokom. Dánska vláda tak ruské varovania interpretuje ako ďalší dôvod pokračovať v posilňovaní obrany, nie ako argument na zastavenie nákupu.

Dánsko mení obrannú politiku po rokoch škrtov

Rozhodnutie obstarať rakety dlhého doletu nevzniklo zo dňa na deň. Dánska vláda oznámila zámer získať takéto zbrane už v septembri 2025, keď reagovala na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu v Európe a rastúce napätie medzi Ruskom a NATO. V tom čase sa zvýšili obavy aj v súvislosti s ruskými hrozbami voči Poľsku, ktoré je rovnako členom Severoatlantickej aliancie. Kodaň preto dospela k záveru, že tradičné obranné prostriedky už nemusia stačiť na zabezpečenie jej územia. Nová stratégia počíta aj so schopnosťou zasiahnuť protivníka vo väčšej vzdialenosti, ak by došlo k vojenskému útoku.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová už vlani vyzvala ozbrojené sily, aby urýchlili obstarávanie vojenskej techniky. Jej výzva „Nakupovať, nakupovať, nakupovať“ sa stala symbolom obratu v bezpečnostnej politike krajiny, ktorá v predchádzajúcich desaťročiach výrazne obmedzovala výdavky na obranu. Ruská invázia na Ukrajinu však zásadne zmenila pohľad dánskej vlády na bezpečnostné riziká. Kodaň preto postupne zvyšuje vojenské investície a posilňuje spoluprácu so spojencami v NATO.

Obstaranie rakiet Anthem a JSM zapadá do širšieho úsilia európskych krajín rozšíriť vlastné vojenské schopnosti. Dánsko sa pri nových systémoch bude opierať o americký a nórsky obranný priemysel, pričom výroba rakiet Anthem prebieha v Nemecku. Rakety Joint Strike Missile sú navrhnuté pre moderné stíhačky F-35 a podľa výrobcu ich možno niesť aj vo vnútorných zbraňových šachtách lietadla, čo pomáha zachovať jeho nízku radarovú zistiteľnosť. Krajina tak nebude získavať iba nové zbrane, ale aj schopnosti, ktoré jej umožnia účinnejšie spolupracovať so spojencami pri spoločných obranných operáciách.

Pre Dánsko predstavuje nákup významný posun v obrannom plánovaní. Kým doteraz sa jeho ozbrojené sily spoliehali najmä na tradičné obranné prostriedky, nové rakety im umožnia zasahovať aj vzdialenejšie vojenské ciele na území protivníka. Dánska vláda tvrdí, že práve takáto schopnosť môže zvýšiť odstrašujúci účinok NATO a znížiť riziko vojenského útoku. Rusko však rovnaký krok vníma ako nebezpečné posilňovanie útočných kapacít v blízkosti svojich hraníc.

Spor medzi Kodanou a Moskvou tak ukazuje, ako rozdielne obe strany hodnotia posilňovanie európskej obrany. Dánsko tvrdí, že sa pripravuje na možnú agresiu a chce jej predísť, zatiaľ čo Rusko hovorí o krokoch smerujúcich ku konfrontácii. Zatiaľ nie je známe, kedy budú nové rakety dodané ani aké množstvo ich dánska armáda napokon získa. Už samotné rozhodnutie o ich obstaraní však predstavuje významnú zmenu, ktorá vyvolala ostrú diplomatickú reakciu Moskvy.