Spisovateľke a novinárke Diane Mašlejovej (1987) vychádzajú dve knižky pre deti – Tajný cirkus v Nakladateľstve Albatros v Albatros Media a rozprávka V modrej izbičke prostredníctvom crowdfundingového portálu. O prvej z nich autorka rozprávala 18. januára v diskusii so Štefanom Chrappom v bratislavskom kníhkupectve.
Za najdôležitejšie posolstvo knižky vyzdvihla hodnotu priateľstva a pokrstila ju Zuzana Javorová „nastrihaným šapito“. Je to autorkin tretí titul a zároveň prvý pre detského čitateľa...
Píše sa vám ľahšie pre dospelého alebo detského čitateľa?
Táto otázka niekedy napadne aj mne a stále na ňu neviem odpoveď. Rozprávky pre deti píšem do detského časopisu už niekoľko rokov, a preto to s prvou knihou nebola tak celkom nová skúsenosť. Dokonca na seba „bonznem“, že ako dieťa som túžila byť rozprávkarkou. Denne som trávila hodiny pri písacom stroji a tvorila už z dnešného pohľadu troška nemotorné rozprávky. Vášeň pre ne mi ostala, rada rozprávky čítam aj píšem a cítim sa pri tom neuveriteľne slobodná. V súčasnosti asi viac, ako pri tvorbe pre dospelých.
Prečo ste si vybrali za námet práve cirkus?
Téma ku mne prišla sama. S priateľom sme boli na dovolenke v Paríži, v malom hoteli pri centre Pompidou, v ktorom pracovali zamestnanci ako vystrihnutí z rozprávkovej knihy – ani by sme sa nečudovali, keby v podzemí skrývali tajný cirkus, kde po večeroch vystupujú. Po návrate domov mi téma stále ležala v hlave, a tak som sa jednoducho rozhodla napísať rozprávku. Rozprávka musí byť príťažlivá pre deti, ale upútať by mala aj dospelých. Preto je pre mňa ťažké odhadnúť presný vek, akému je Tajný cirkus určený. Skúsim tipovať, že od šesť do trinásť rokov, a potom pre všetkých ostatných, ktorí ostali deťmi.
Ste novinárka, spisovateľka, aj autorka pre deti. Ktorá z týchto profesií je vám bližšia?
Všetky tri potrebujem a všetkými troma dýcham. Novinárčina je studnica informácií, čítať a písať o knihách je to najzábavnejšie, čo môže knihomoľ v dospelosti robiť. Počas celej základnej aj stredoškolskej dochádzky som si rada písala čitateľské denníky, a nielen povinné, takže tie moje recenzie sú vlastne akýmisi denníkmi s nadstavbou. Okrem toho sa pri nich autor vypíše, získava „remeslo“. Písať vlastnú tvorbu, či už rozprávky alebo poviedky pre dospelých ma baví a napĺňa rovnako, rozdiel je možno v tom, že na to potrebujem čas, priestor, vhodnú náladu a atmosféru. Napriek tomu, že ani jedna z týchto profesií mi zatiaľ nepriniesla „vilu na Slavíne“, som, a verím, že to tak aj ostane, rozhodnutá venovať sa im naplno. O čom by to inak celé bolo, že áno?
Novinky z knižného diania nájdete v Knižnej revue 1 (28. januára)!
- reklamná správa -
