BRATISLAVA - Ak by sa parlamentné voľby konali v októbri, ich víťazom by sa stala strana Smer-SD. Jej náskok pred Progresívnym Slovenskom by však bol minimálny. Najnovší prieskum zároveň naznačuje, že súčasné vládne strany by nemuseli mať dostatočnú podporu na pokračovanie vo vládnutí, a to ani za asistencie strany Republika. Do parlamentu by sa tiež dostali subjekty, ktoré v ňom momentálne nemajú zastúpenie.
Prieskum realizovala agentúra Ixactly pre televíziu Markíza na vzorke 1 000 respondentov. Smer-SD by veľmi tesne vyhral voľby a získal by 17,8 percenta hlasov. Druhé Progresívne Slovensko by za ním zaostávalo len o 0,7 percentuálneho bodu, keď by mu dôverovalo 17,1 percenta opýtaných. Na tretej priečke by skončila Republika s podporou 12,8 percenta.
Štvrté miesto by obsadilo Hnutie Slovensko, ktoré by najnovšie už získalo 10,4 percenta hlasov, čo už sa v niektorých odborných kruhoch nazýva ako prekročenie psychologickej hranice. Do parlamentu by sa dostal aj Hlas-SD s 9,3 percenta a Sloboda a Solidarita (SaS) s podporou 8,5 percenta. Demokratov by volilo 5,7 percenta respondentov a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) by dosiahlo 5,4 percenta.
SNS by v parlamente už tradične chýbala
Zaujímavé zmeny by nastali aj na hranici zvoliteľnosti. Brány Národnej rady SR by zostali zatvorené pre Slovenskú národnú stranu (SNS), ktorá by získala iba 3,3 percenta hlasov. Pod hranicou piatich percent by skončila aj Sme rodina so 4,7 percenta. Strana maďarskej koalície by dosiahla 1,9 percenta a hnutie Právo na pravdu 2,2 percenta. Strana vidieka Huliakovci by získala len 0,3 percenta.
Do parlamentu by sa tak podľa výsledkov dostalo osem politických subjektov. Okrem strán, ktoré v ňom pôsobia už dnes, by si zastúpenie zabezpečili aj Republika a Demokrati.
Smeráci by na vládnutie potrebovali ďalších partnerov
Samotné víťazstvo vo voľbách by však Smeru automaticky nezaručilo možnosť zostaviť vládu. Ani prípadná spolupráca s Hlasom a Republikou by totiž nestačila na získanie parlamentnej väčšiny. Táto trojica by disponovala 69 poslaneckými kreslami. Opačný scenár by ponúkal opozičný blok. Progresívne Slovensko, Hnutie Slovensko, SaS, Demokrati a KDH by podľa prepočtov získali spolu 81 mandátov, čo by im umožnilo vytvoriť parlamentnú väčšinu.
Analytik agentúry ixactly Jakub Minárik upozornil predovšetkým na stabilitu voličských preferencií. "Najdôležitejším zistením tejto októbrovej vlny je stabilita. Od augusta sa žiadna strana nepohla o viac ako 1,1 percenta. Ani bloky, či už koaličný alebo opozičný, nezaznamenali nejaké zásadné posuny," uviedol.
Prieskum tak ukazuje, že súboj o prvé miesto zostáva mimoriadne vyrovnaný. Rozhodujúce by napokon nemuselo byť iba to, ktorá strana získa najviac hlasov, ale predovšetkým to, komu sa podarí nájsť dostatok partnerov na zostavenie vlády.