Nemecký kancelár šokuje ultimátom: Ukrajine musia prispieť všetky štáty EÚ, aj Slovensko! Inak spraví strašnú vec

Nemecký kancelár Friedrich Merz sa rozhodol pritvrdiť v rokovaniach o financovaní Ukrajiny a svoju požiadavku spojil s jednou z najdôležitejších dohôd, aké Európska únia v najbližších rokoch čakajú. Podľa britského denníka Financial Times, ktorý získal jeho list predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi, Berlín podmieňuje podporu budúceho sedemročného rozpočtu EÚ tým, že všetkých 27 členských štátov prispeje k riešeniu finančných potrieb Kyjeva. Ak sa nepodarí dosiahnuť spoločnú dohodu, Nemecko je pripravené zablokovať schválenie rozpočtu na roky 2028 až 2034. Takýto krok by mohol výrazne skomplikovať rokovania o financiách celej Únie, pretože na prijatie viacročného finančného rámca je potrebný jednomyseľný súhlas členských krajín.

Berlín pritvrdzuje, v hre sú desiatky miliárd

Dôvodom Merzovho postupu je očakávaný nedostatok peňazí v ukrajinskom rozpočte na rok 2027. Kyjev podľa odhadov potrebuje dodatočných približne 70 miliárd eur, aby dokázal pokračovať v obrane proti ruskej agresii a zabezpečiť fungovanie štátu. Európska únia sa zaviazala pokryť približne dve tretiny tejto sumy, teda okolo 45 miliárd eur. Problémom však zostáva spôsob, akým sa majú peniaze získať, a predovšetkým otázka, ktoré členské štáty sa budú na novom finančnom záväzku podieľať.

Merz v liste zo 6. novembra, ktorý videli aj redakcie Euronews a Rapporteur, zdôraznil, že financovanie Ukrajiny musí byť spoločnou zodpovednosťou všetkých členov Únie. „Spoločný záväzok, že všetci bez výnimky spravodlivo prispejeme k pokrytiu tohto nedostatku, je základným predpokladom vyriešenia tejto otázky a rokovania o akýchkoľvek ďalších záležitostiach, najmä tých s finančnými dôsledkami,“ napísal nemecký kancelár. Jeho vyjadrenie tak prepája dve doteraz samostatne riešené témy – dodatočnú pomoc Ukrajine a prípravu budúceho európskeho rozpočtu.

Berlín argumentuje, že doterajšia finančná a vojenská podpora Ukrajiny je medzi členskými krajinami rozdelená nerovnomerne. Najväčšiu časť pomoci podľa Merza zabezpečuje iba niekoľko štátov, zatiaľ čo ďalšie sa na spoločnom úsilí podieľajú v menšej miere. Nemecko pritom patrí medzi najväčších poskytovateľov podpory Kyjevu v absolútnych sumách. Kancelár preto požaduje, aby sa na ďalšom financovaní podieľali všetci členovia Únie a aby sa už teraz vytvoril spoľahlivý systém podpory aj na obdobie po roku 2027.

Slovensko sa ocitlo medzi krajinami, na ktoré Merz tlačí

Nemecké požiadavky narážajú na odpor niektorých členských štátov, ktoré odmietajú ďalšie spoločné finančné záväzky voči Ukrajine. Podľa Financial Times a Euronews sa proti účasti na novom úverovom mechanizme stavajú predovšetkým Slovensko, Maďarsko a Česká republika. Podobný postoj sa očakáva aj od Bulharska, ktoré dlhodobo kritizuje niektoré formy pomoci Kyjevu. Práve tieto štyri krajiny sa tak dostávajú do centra sporu, ktorý môže prerásť do širšieho konfliktu o budúce financovanie Európskej únie.

Slovensko, Maďarsko a Česko už v minulosti získali výnimku pri spoločnom úvere vo výške 90 miliárd eur, ktorý EÚ schválila na podporu Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027. Tieto tri krajiny súhlasili s tým, aby ostatní členovia Únie mohli úverový mechanizmus vytvoriť, no samy sa nezapojili do spoločných finančných záväzkov spojených s jeho splácaním a úrokmi. Teraz však Kyjev potrebuje ďalšie peniaze nad rámec už schváleného balíka a Európska komisia skúma možnosti nového spoločného zadlžovania.

Slovenský premiér Robert Fico už pred zverejnením Merzovho listu varoval, že spájanie pomoci Ukrajine s rokovaniami o budúcom rozpočte EÚ považuje za veľmi nebezpečné. Jeho výhrady smerujú predovšetkým proti tomu, aby sa dlhodobé financovanie spoločných európskych politík stalo nástrojom tlaku na krajiny, ktoré nesúhlasia s ďalšími finančnými záväzkami voči Kyjevu. Berlín však zastáva opačný názor. Podľa Merza nemožno hovoriť o budúcich výdavkoch Únie bez toho, aby sa zároveň vyriešilo financovanie Ukrajiny, ktorú považuje za súčasť spoločnej európskej bezpečnosti.

V hre je aj rozpočet, z ktorého čerpá Slovensko

Budúci viacročný finančný rámec na roky 2028 až 2034 určí, koľko peňazí bude Európska únia vynakladať na jednotlivé oblasti svojho fungovania. Od jeho schválenia závisí financovanie poľnohospodárstva, regionálneho rozvoja, infraštruktúry, výskumu, bezpečnosti aj ďalších spoločných priorít. Pre Slovensko ide o mimoriadne dôležitú dohodu, pretože z európskeho rozpočtu čerpá prostriedky na množstvo projektov a programov. Prípadné zablokovanie rokovaní by preto nebolo iba sporom o pomoc Ukrajine, ale mohlo by ovplyvniť aj plánovanie budúcich európskych výdavkov.

Nemecko má v týchto rokovaniach významné postavenie, pretože je najväčším čistým prispievateľom do spoločného rozpočtu. Na druhej strane Slovensko, Maďarsko, Česká republika a Bulharsko patria medzi krajiny, ktoré z európskych fondov dlhodobo získavajú viac peňazí, než do rozpočtu odvádzajú. Merzov postup tak vytvára tlak práve na štáty, pre ktoré sú budúce európske financie mimoriadne dôležité. Zatiaľ však nejde o zastavenie existujúcich eurofondov ani o rozhodnutie, ktoré by okamžite menilo už schválené finančné programy.

Berlín zároveň presadzuje, aby sa pri niektorých budúcich rozhodnutiach o financovaní Ukrajiny znížila možnosť jednotlivých štátov blokovať spoločný postup. V diskusiách sa preto objavuje návrh, aby sa pri vybraných úverových mechanizmoch mohlo rozhodovať kvalifikovanou väčšinou namiesto jednomyseľnosti. Takáto zmena však nie je automatická a podľa konkrétneho právneho riešenia môže sama vyžadovať jednomyseľnú dohodu členských štátov. Zatiaľ preto nemožno hovoriť o tom, že by Slovensko alebo Maďarsko už prišli o možnosť zablokovať príslušné rozhodnutia.

Merz chce odpovede už na summite v Dubline

Nemecký kancelár požaduje, aby sa otázka financovania Ukrajiny dostala medzi hlavné témy neformálneho summitu lídrov EÚ v írskom Dubline, ktorý sa uskutoční koncom tohto týždňa. V liste Antóniovi Costovi požiadal o jej zaradenie medzi priority rokovania, hoci pôvodne nebola súčasťou hlavného programu. Berlín chce týmto spôsobom urýchliť diskusiu o finančných potrebách Kyjeva a dosiahnuť politickú dohodu skôr, než sa rokovania o budúcom rozpočte dostanú do rozhodujúcej fázy.

Podľa Euronews sa na stranu Nemecka prikláňajú aj ďalšie krajiny, ktoré patria medzi významných podporovateľov Ukrajiny, napríklad Dánsko, Fínsko, Holandsko či Švédsko. Tieto štáty požadujú spravodlivejšie rozdelenie finančnej záťaže a súčasne presadzujú prísnejší prístup k budúcim výdavkom Únie. Ich postoje však narážajú na záujmy krajín, ktoré sa usilujú zachovať silné financovanie regionálneho rozvoja a kohéznej politiky.

Nie všetci európski predstavitelia však považujú Merzov postup za správnu cestu. Poľský námestník ministra pre európske záležitosti Ignacy Niemczycki upozornil, že spájanie financovania Ukrajiny s rokovaniami o sedemročnom rozpočte môže vyvolať opačný účinok a dosiahnutie dohody ešte viac skomplikovať. Naopak, írsky minister financií Simon Harris zdôraznil, že pomoc Ukrajine je otázkou spoločnej európskej bezpečnosti a pri rokovaniach o budúcnosti Únie ju nemožno ignorovať.

Rozhodnutie môže ovplyvniť budúcnosť celej Únie

Zatiaľ nie je jasné, či sa nemeckému kancelárovi podarí presvedčiť krajiny odmietajúce ďalšie finančné záväzky, aby svoj postoj zmenili. Európska komisia má ešte predstaviť konkrétne možnosti financovania dodatočných potrieb Ukrajiny a o tejto otázke sa bude rokovať aj na osobitnom summite koncom novembra. Členské štáty tak čakajú ďalšie náročné diskusie, v ktorých sa bude rozhodovať nielen o miliardách eur pre Kyjev, ale aj o podobe spoločného európskeho rozpočtu.

Merz zatiaľ rozpočet nezablokoval, no jeho list predstavuje jasné politické varovanie. Nemecko dáva najavo, že bez spoločného záväzku financovať Ukrajinu nemusí podporiť dohodu o budúcich výdavkoch Únie. Pre Slovensko to znamená, že spor o ďalšiu pomoc Kyjevu sa môže preniesť aj do rokovaní o peniazoch, ktoré sú dôležité pre jeho vlastné hospodárske a rozvojové priority. Či sa napokon podarí nájsť kompromis, ukážu najbližšie týždne.