Umelá inteligencia naráža na problém: Nórsko jej rozmachu nastavuje hranice, dôvodom je obrovská spotreba energie

Nórsko vyrába viac elektriny, ako spotrebuje, a je jeho čistým vývozcom. Posledné prognózy však ukazujú, že dopyt od nových dátových centier by v nasledujúcich rokoch aj v Nórsku mohol vyvolať energetický deficit a rast cien energií. Prudký rast dátových centier naráža na odpor v mnohých krajinách. Viditeľné to bolo aj pri nedávnych voľbách do amerického Kongresu. V sérii referend na miestnej úrovni odhlasovali voliči obmedzenie ich výstavby a v štátoch ako Texas, Georgia a Ohio zvolili demokratických guvernérov, ktorí sľúbili prísnejšiu reguláciu. Kritici tvrdia, že sektor vytvára len málo pracovných miest a dvíha ceny elektriny.

Nórsky národný prevádzkovateľ prenosovej siete Statnett dnes dočasne pozastavil rezervácie pripojenia pre nové dátové centrá, kým nebude zavedený vládny licenčný systém na riadenie ich rozširovania. Ten má začať platiť od 1. augusta 2027. Micaelsen uviedol, že systém udeľovania licencií bude uprednostňovať dátové centrá, ktoré budú slúžiť obrane, polícii a pripravenosti na mimoriadne udalosti, zdravotníckym službám a ďalšej kritickej infraštruktúre, ako sú mobilné siete a finančný systém. Krajina tiež obmedzí prístup k pozemkom a elektrine pre globálne cloudové spoločnosti alebo firmy zaoberajúce sa kryptomeny.

Minister energetiky Terje Aasland uviedol, že spoločnosť Statnett tento rok dostala žiadosti o pripojenie s celkovou kapacitou 26.000 megawattov. To je viac, ako robí súčasná celková kapacita Nórska. Na dátové centrá pritom pripadajú tri štvrtiny týchto požiadaviek. Oslo tiež uviedlo, že nové dátové centrá by mali hradiť náklady spojené s rozvojom prenosovej sústavy. Zároveň od nich úrady môžu vyžadovať, aby si na zabezpečenie elektriny vybudovali vlastné plynové elektrárne, a to vrátane technológií na zachytávanie a ukladanie uhlíka.