BRATISLAVA - Záchranári evidujú za pondelok (29. 6.) 125 kolapsov z tepla. Z toho 84 pacientov transportovali do nemocnice. Uviedla hovorkyňa Operačného strediska záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR Petra Klimešová.
„Najviac výjazdov (19) bolo uskutočnených v Košickom kraji a v Prešovskom kraji (18). Zhodne po 17 zásahov evidujeme v Bratislavskom, Nitrianskom a Banskobystrickom kraji. Najmenej ich bolo v Trnavskom kraji, a to sedem zásahov,“ priblížila Klimešová.
Pred horúčavami sa dá chrániť aj zavedením preventívnych opatrení
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok zverejnila správu, v ktorej predstavila niekoľko jednoduchých a praktických odporúčaní, ako sa účinne chrániť pred horúčavami. Hoci sa podľa zdravotníckej agentúry OSN mnohé preventívne opatrenia v minulosti osvedčili, viac ako polovica európskych krajín nemá stále zavedený komplexný akčný plán na ochranu zdravia pred horúčavami.
Regionálny riaditeľ WHO pre Európu Hans Kluge v tejto súvislosti uviedol niekoľko príkladov opatrení, ktoré už zaviedli viaceré európske mestá. Napríklad Barcelona rozšírila počas tohto leta sieť klimatizovaných útočísk na viac ako 500 miest, medzi ktorými sú aj knižnice, občianske centrá, parky a lekárne. Paríž zase aktivoval systém evidencie starších a zraniteľných ľudí, s ktorými úrady alebo sociálne služby počas horúčav nadväzujú kontakt, aby overili, či sú v poriadku. Mesto tiež obmedzilo predaj alkoholu na verejných priestranstvách, aby znížilo tlak na záchranné zložky. V niektorých regiónoch Talianska zaviedli zákaz práce vonku počas najteplejších hodín dňa, pričom pracovníkom zabezpečili náhradu príjmu. Každé mesto v Európe by malo mať podľa WHO vlastnú verziu opatrení.
Každý však môže začať aj drobnými krokmi
Každý však môže začať aj drobnými krokmi, pripomína WHO. Keďže mnohé domácnosti v Európe nie sú vybavené klimatizáciou, odporúča sa zatiahnuť žalúzie a závesy, aby sa dovnútra nedostávalo zvonku teplo. WHO zároveň radí piť vodu ešte predtým, ako človek pocíti smäd a vyhýbať sa nápojom s obsahom cukru, alkoholu či kofeínu. Ďalej odporúča vyhýbať sa poludňajšiemu slnku a z času na čas skontrolovať svojich starších príbuzných či susedov.
Približne 60 percent hospitalizácií sa počas súčasnej vlny horúčav týkalo ľudí vo veku 75 a viac rokov. Mnohým z týchto hospitalizácií sa ale podľa WHO dalo predísť. Kluge poukázal na to, že keby sa nezaviedli preventívne opatrenia, počet úmrtí, ktoré súviseli s horúčavami v Európe, by bol už pred tromi rokmi, v roku 2023 približne o 80 percent vyšší a v prípade ľudí vo veku nad 80 rokov by mohol byť až dvojnásobný.
Práve akčné plány na ochranu zdravia pred horúčavami, systémy včasného varovania, klimatické útočiská a osvetové kampane zamerané na zraniteľné skupiny obyvateľstva pomáhajú podľa WHO zachraňovať životy. Zdravotnícka agentúra zároveň varuje, že nadchádzajúce letá budú ešte teplejšie ako to tohtoročné. Regionálny riaditeľ WHO pre Európu zároveň oznámil, že na pondelok 6. júla zvolá mimoriadne stretnutie národných koordinátorov pre mimoriadne situácie, životné prostredie a zmenu klímy zo všetkých európskych členských štátov WHO. „Budeme hľadať odpovede na tri otázky: Čo sme sa z tejto vlny horúčav poučili, sme pripravení na ďalšiu a ako môže Regionálny úrad WHO pre Európu ešte viac pomôcť,“ spresnil Kluge.
