YUKON/PRAHA - Státisíce ľudí bez rozdielu veku, rasy či náboženstva sa v minulosti vydávali do ďalekých a nebezpečných končín s vidinou nájdenia zlata. História zažila mnoho zlatých horúčok, no tá najznámejšia a zároveň posledná veľká zlatá horúčka v dejinách vypukla 16. augusta 1896 v kanadskom Yukone v okolí rieky Klondike.
Príbehy zlatokopov sa do širšieho povedomia zapísali najmä vďaka románom a poviedkam Jacka Londona, ktorý v oblasti počas zlatej horúčky pobýval, alebo postave zlatokopa v podaní Charlieho Chaplina vo filme Zlaté opojenie.
Zlato objavil George Carmack so svojimi spoločníkmi
Zlato na území Yukonu v mieste, kde Králičí potok (neskôr nazvaný Bonanza) ústi do Klondiku, objavil zlatokop George Carmack spolu so svojou indiánskou manželkou a Indiánmi Tagish Charliem a Jimom Skookumom.
Carmack sa pri rybolove stretol s ďalším lovcom a zlatokopom Robertom Hendersonom, ktorý mu porozprával o údajných náleziskách zlata. Obaja muži sa však rozišli v zlom, pretože Henderson nemal Indiánov v láske. Carmack sa preto vydal hľadať zlato so svojou skupinou. Správa o náleze zlata sa okamžite rozšírila medzi ostatnými zlatokopmi, ktorí sa vzápätí vydali po Klondiku za bohatstvom.
Skutočná horúčka vypukla až o rok neskôr
Pre izolovanosť Klondiku vypukla skutočná zlatá horúčka až v lete 1897. Najprv 15. júla 1897 pristál v San Franciscu parník Excelsior, ktorý priniesol prvé správy o náleze zlata na Klondiku. Skutočná senzácia však vypukla o dva dni neskôr, keď v Seattli zakotvil parník Portland.
Na jeho palube bolo 89 nepredstaviteľne bohatých mužov. Títo šťastlivci začali s ťažbou krátko po objavení zlata a podľa niektorých správ priviezli do mesta viac ako dve tony rýdzeho zlata.
Na nábreží ich vítalo 5000 užasnutých ľudí, ktorých tam prilákal článok v tlači. Len čo sa ľudia v prístave presvedčili o pravdivosti zdanlivo neuveriteľných správ, nič ich už nemohlo zastaviť. V novinách sa začali objavovať bombastické titulky „Zlato, zlato, zlato!“ a počas dvoch rokov sa do oblasti vypravilo približne 100.000 dobrodruhov. „Hor sa na Klondike!“ znelo heslo tých dní.
Zlatokopov čakali mráz a tvrdá drina
Život zlatokopov vôbec nebol ľahký. Len zlomok zlata sa nachádzal vo vodách riek v podobe pevných valúnov. Zlatokopi museli pri čiastočne arktických teplotách prekopať trvalo zamrznutú pôdu až do hĺbky desiatich metrov, kde sa ukrývala zlatá ruda. Po jej rozmrazení z nej potom museli vzácny kov vyrýžovať.
Už samotná cesta do oblasti si vyžadovala poriadnu dávku odvahy. Najprv bolo potrebné absolvovať plavbu loďou k brehom Aljašky, odkiaľ viedlo k zlatým náleziskám niekoľko trás. Najviac sa využívala cesta cez Chilkootský priesmyk. Fotografie dlhého radu ľudí, ktorí sa snažili dostať cez priesmyk, sa stali jedným zo symbolov zlatej horúčky.
Cestu cez Chilkoot museli absolvovať opakovane
Výstup k Chilkootskému priesmyku museli zlatokopi absolvovať niekoľkokrát, pretože polícia kontrolovala, či majú dobrodruhovia dostatočné zásoby potravín. Ani po prekonaní hôr však ešte nemali vyhraté. Museli zostúpiť k Bennettovmu jazeru a čakať, kým sa roztopí ľad.
Až potom sa na lodiach vydali ku Klondiku. Väčšina z nich však prišla príliš neskoro. Od objavenia zlata už uplynulo veľa času, najvýnosnejšie pozemky boli obsadené a zlata postupne ubúdalo. Po správach o nových náleziskách na Aljaške sa zlatá horúčka na Klondiku po dvoch rokoch skončila.
Dawson City sa stalo symbolom zlatej horúčky
Zlatokopi založili legendárnu osadu Dawson City, kde istý čas pobýval aj spisovateľ Jack London. Namiesto zlata si odtiaľ odniesol námety na svoje knihy Volanie divočiny a Biely tesák.
V období najväčšieho rozkvetu žilo v meste podľa niektorých odhadov až 40.000 ľudí. Mesto, v ktorom dnes stále žije približne 1500 obyvateľov, bolo pomenované po kanadskom geológovi Georgeovi Dawsonovi a v rokoch 1898 až 1952 bolo hlavným mestom kanadského teritória Yukon. V súčasnosti je hlavným mestom tejto oblasti Whitehorse.
Zlatá horúčka zasiahla aj Kaliforniu či Austráliu
Druhá najslávnejšia zlatá horúčka v Spojených štátoch zachvátila na prelome 40. a 50. rokov 19. storočia Kaliforniu. Zlato tam objavili v roku 1848 a do roku 1855 prišlo do Kalifornie v súvislosti so zlatou horúčkou podľa odhadov až 300.000 ľudí.
Honba za zlatom sa nevyhla ani Austrálii (1851), kanadskej Britskej Kolumbii (1858) či Južnej Afrike (1886), ktorá bola v uplynulých desaťročiach najväčším producentom zlata na svete. V súčasnosti patrí prvenstvo Číne, za ktorou nasledujú Rusko, Austrália, Kanada a Spojené štáty.
