NEW YORK – Dokáže nikotín zlepšiť pamäť, sústredenie a dokonca ochrániť mozog pred starnutím? Práve tieto tvrdenia sa čoraz častejšie objavujú na sociálnych sieťach, kde známi influenceri propagujú nikotín ako nový prostriedok na zvýšenie výkonnosti. Niektorí ho dokonca prirovnávajú ku káve. Odborníci však upozorňujú, že za krátkodobým povzbudením sa skrýva vážne riziko závislosti.
Nikotín bol desaťročia spájaný predovšetkým s cigaretami a závislosťou. V poslednom období však získava úplne nový imidž. Medzi priaznivcami takzvaného biohackingu, teda snahy zlepšovať fungovanie organizmu pomocou rôznych metód, sa začína prezentovať ako látka podporujúca mozgovú aktivitu.
Ako informuje denník New York Post, nikotínové vrecúška či žuvačky sa stávajú populárnymi najmä medzi ľuďmi, ktorí chcú zvýšiť produktivitu, zlepšiť koncentráciu a podávať lepšie pracovné výkony.
Namiesto kávy nikotín? Trend podporujú aj celebrity
Jedným z najznámejších propagátorov tohto trendu je americký podnikateľ a priekopník biohackingu Dave Asprey.
Tvrdí, že nikotín bez tabakového dymu môže pôsobiť ako takzvané nootropikum, teda látka ovplyvňujúca kognitívne funkcie.
Sám priznal, že nikotín používa pred náročnou prácou alebo dôležitými rozhovormi, keď potrebuje zvýšiť sústredenie.
Medzi ďalších známych priaznivcov nikotínu patria moderátor Joe Rogan, politický komentátor Tucker Carlson či fitness trénerka Jillian Michaelsová.
Podľa denníka New York Post dokonca niektoré technologické spoločnosti v Silicon Valley ponúkajú zamestnancom nikotínové vrecúška ako pomôcku na zvýšenie produktivity.
Otázkou však zostáva, či nikotín skutočne dokáže zlepšiť fungovanie mozgu.
Vedci priznávajú krátkodobé účinky
Niektoré vedecké výskumy naznačujú, že nikotín môže dočasne zlepšiť pozornosť, reakčný čas a určité aspekty pracovnej pamäti.
Látka totiž pôsobí na receptory v mozgu, ktoré sa podieľajú na prenose nervových signálov.
Neurológ Fawad Mian vysvetlil, že človek sa po užití nikotínu môže krátkodobo cítiť sústredenejší a pohotovejší.
Problém však nastáva pri pravidelnom užívaní. Mozog si totiž na nikotín postupne zvyká a môže sa rozvinúť závislosť. Človek potom môže potrebovať ďalšiu dávku už len na to, aby sa cítil normálne.
Vedci zároveň upozorňujú, že výsledky krátkodobých experimentov neznamenajú, že nikotín dokáže dlhodobo zvýšiť inteligenciu alebo produktivitu zdravých ľudí.
Môže chrániť pred Alzheimerovou chorobou?
Priaznivci biohackingu zachádzajú vo svojich tvrdeniach ešte ďalej. Podľa niektorých by nikotín mohol pomáhať chrániť mozog pred Alzheimerovou či Parkinsonovou chorobou.
Tieto predstavy vychádzajú z výskumov, ktoré skúmajú vplyv nikotínu na nervové bunky a procesy súvisiace so starnutím.
Odborníci však zdôrazňujú, že zatiaľ neexistujú presvedčivé dôkazy, že by užívanie nikotínu dokázalo predchádzať demencii alebo spomaľovať starnutie mozgu.
Neuropsychofarmakológ Nehal Vadhan upozornil, že dostupné klinické štúdie nepreukázali dostatočný prínos na to, aby bolo možné nikotín odporúčať zdravým ľuďom ako preventívny prostriedok.
Lekári varujú pred nebezpečným omylom
Hoci nikotínové vrecúška neobsahujú škodliviny vznikajúce pri spaľovaní tabaku, neznamená to, že sú neškodné.
Nikotín je vysoko návykový, môže zvyšovať srdcovú frekvenciu a krvný tlak. Pri pravidelnom užívaní navyše vzniká tolerancia, ktorá môže viesť k potrebe vyšších dávok.
Odborníci upozorňujú aj na nedostatok dlhodobých výskumov bezpečnosti nikotínových vrecúšok vrátane látok, ktoré obsahujú.
Podľa lekárov preto nie je rozumné začínať s nikotínom len kvôli lepšiemu sústredeniu.
Ak chce človek podporiť zdravie mozgu, existujú bezpečnejšie a vedecky lepšie podložené možnosti. Patrí medzi ne kvalitný spánok, pravidelný pohyb, vyvážená strava, učenie sa nových vecí či udržiavanie spoločenských kontaktov.
Nikotín tak síce môže krátkodobo ovplyvniť pozornosť, no označovať ho za zázračný prostriedok na inteligenciu je podľa odborníkov predčasné. Riziko závislosti je totiž oveľa lepšie preukázané než jeho údajné dlhodobé prínosy.