BRATISLAVA - Len šťastnej náhode môže zrejme Matúš Beňovič, ktorý už dva mesiace pracuje na Srí Lanke, vďačiť za záchranu života.
Tento víkend sa totiž rozhodol s kamarátmi stráviť pri mori v južnom cípe ostrova, kde však našťastie v sobotu nezohnali ubytovanie priamo pri pláži, ale až 200 metrov vo vnútrozemí. Ako uviedol pre agentúru SITA, vďaka tomu prežil príchod ničivých prívalových vĺn tsunami bez vážnejších zranení, pretože vodný živel sa zastavil tesne pred domom, v ktorom býval.
Podľa Beňoviča po príchode tsunami mal každý z očitých svedkov "strašné pocity." Niektorí ľudia začali panikáriť. "Miestni obyvatelia začali pobehovať ako splašení," dodal.
Podľa neho pohľad, ktorý sa naskytol po opadnutí vody, bol hrozný. Pri dome stretol Beňovič s kamarátmi jeden austrálsky manželský pár. Ako opísal, tí v nedeľné dopoludnie ležali vo svojej hotelovej izbe na posteli a čítali si. Z ničoho nič však videli, ako im cez dvere preteká voda.
V priebehu niekoľkých sekúnd vlna vyvalila pánty a celá izba bola zaplavená vodou. Austrálčania prežili len vďaka tomu, že ako ich unášal prúd, sa mohli zachytiť stromu, na ktorom viseli až kým živel neutíchol.
Beňovič dodal, že po tom, čo sa stalo ihneď s kamarátmi zabalil najnutnejšie veci a utekali z pobrežia do vnútrozemia. Po ceste do hlavného mesta Kolombo videli mŕtvoly na ceste, v priekopách. Stretávali zranených. Neskôr videli aj niekoľko vlečiek naložených telami mŕtvych.
Hoci po ceste stretol Beňovič s kamarátmi viacerých zahraničných turistov, o Slovákoch žiadne informácie nemá. Osobne s nikým nehovoril. Ako dodal, na vyčíňanie tsunami síce nikdy nezabudne, ale na návrat zatiaľ nepomýšľa. Ak by však hrozilo rozšírenie epidémií, začne nad cestou domov uvažovať.
Podľa Beňoviča po príchode tsunami mal každý z očitých svedkov "strašné pocity." Niektorí ľudia začali panikáriť. "Miestni obyvatelia začali pobehovať ako splašení," dodal.
Podľa neho pohľad, ktorý sa naskytol po opadnutí vody, bol hrozný. Pri dome stretol Beňovič s kamarátmi jeden austrálsky manželský pár. Ako opísal, tí v nedeľné dopoludnie ležali vo svojej hotelovej izbe na posteli a čítali si. Z ničoho nič však videli, ako im cez dvere preteká voda.
V priebehu niekoľkých sekúnd vlna vyvalila pánty a celá izba bola zaplavená vodou. Austrálčania prežili len vďaka tomu, že ako ich unášal prúd, sa mohli zachytiť stromu, na ktorom viseli až kým živel neutíchol.
Beňovič dodal, že po tom, čo sa stalo ihneď s kamarátmi zabalil najnutnejšie veci a utekali z pobrežia do vnútrozemia. Po ceste do hlavného mesta Kolombo videli mŕtvoly na ceste, v priekopách. Stretávali zranených. Neskôr videli aj niekoľko vlečiek naložených telami mŕtvych.
Hoci po ceste stretol Beňovič s kamarátmi viacerých zahraničných turistov, o Slovákoch žiadne informácie nemá. Osobne s nikým nehovoril. Ako dodal, na vyčíňanie tsunami síce nikdy nezabudne, ale na návrat zatiaľ nepomýšľa. Ak by však hrozilo rozšírenie epidémií, začne nad cestou domov uvažovať.
