BRATISLAVA - Slovensko čaká ďalšie kolo konsolidácie verejných financií. Vláda tvrdí, že nechce výrazne zvyšovať dane a úspory sa tak budú musieť nájsť inde. Už tento týždeň ministerstvo financií predstaví, aké opatrenia plánuje na rok 2026. Škrty vo výdavkoch, zmeny v sociálnych dávkach či adresnejšia pomoc – čo všetko je v hre a ako to môže ovplyvniť bežných ľudí?
Ministerstvo financií má už v stredu zverejniť detaily ďalšieho konsolidačného balíka. Premiér Robert Fico cez víkend uviedol, že objem šetrenia by mal byť nižší ako tento rok, keď vláda predstavila opatrenia v hodnote 2,7 miliardy eur. Úspory bude vláda zrejme hľadať predovšetkým na strane výdavkov, keďže sa zatiaľ vyhýba zásadnému zvyšovaniu daní.
Vláda zároveň čelí rastúcemu tlaku na zrušenie transakčnej dane, ktorú zaviedla od apríla tohto roka. Okrem opozície ju kritizuje aj koaličná SNS. Zrušenie dane by však ešte viac prehĺbilo potrebu hľadania nových zdrojov úspor. Premiér Robert Fico označil daň za „nezrušiteľnú“, no zmeny úplne nevylúčil.
Makroekonóm Matej Horňák zo Slovenskej sporiteľne vidí "dobrú konsolidáciu" v kombinácii troch pilierov: zníženie výdavkov cez zvyšovanie efektivity, využitie potenciálu príjmov (napr. cez environmentálne dane) a zlepšenie podnikateľského prostredia cez dereguláciu a boj s byrokraciou.
Menej úradníkov, efektívnejšia správa
Jednou z ciest, ako znížiť výdavky, môže byť podľa Roberta Fica optimalizácia počtu úradníkov. Ešte začiatkom marca premiér avizoval, že vláda bude analyzovať, koľko zamestnancov verejnej správy pripadá na 1 000 obyvateľov, a či tento počet neprevyšuje štandardy. Šetrenie by sa mohlo dotknúť nielen štátnej správy, ale aj samospráv a vyšších územných celkov.
Adresná energopomoc
V hre je aj zmena systému dotácií cien energií. Namiesto plošného dotovania by mala fungovať adresná pomoc. Ministerstvo hospodárstva už pripravuje systém, ktorý bude vychádzať zo sociálno-ekonomických údajov domácností. Na pomoc by tak mali mať nárok len energeticky ohrozené domácnosti.
Škrty vo sviatkoch a dôchodkoch
Analytici z Dáta bez pátosu navrhujú, aby sa vláda vrátila k opatreniam ako sú zrušenie viacerých štátnych sviatkov či obmedzenie výšky 13. dôchodkov. Upozorňujú, že súčasná forma 13. dôchodkov je pre verejné financie neudržateľná. Okrem toho sa diskutuje o zavedení limitov na výsluhové dôchodky a zmrazení platov ústavných činiteľov. Vláda už škrtla zo zoznamu dní pracovného pokoja 1. september. Veľký priestor na zlepšenie vidia odborníci aj v lepšom výbere existujúcich daní. Slovensko dlhodobo patrí medzi krajiny s najväčšou daňovou medzerou pri DPH – štát tak ročne prichádza o vyše miliardu eur.
Výrazné zásahy do sociálnych opatrení?
Líder opozičného hnutia Slovensko Igor Matovič pred dvoma týždňami na tlačovej konferencii varoval, že pripravovaná konsolidácia môže priniesť výrazné zásahy do sociálnych opatrení. Odvolával sa pritom na utajené materiály ministerstva financií, ktoré podľa jeho slov hnutie získalo. Matovič tvrdí, že vláda zvažuje zníženie prídavkov na deti, adresnejšie vyplácanie 13. dôchodkov, zrušenie prvej valorizácie novopriznaných dôchodkov či postupné skracovanie podpory v nezamestnanosti.
Ministerstvo financií sa však voči týmto tvrdeniam ostro ohradilo. Opozíciu obvinilo zo šírenia klamstiev a zavádzania verejnosti. Podľa rezortu ide o manipulácie a žiadne konkrétne rozhodnutia o takýchto škrtoch zatiaľ nepadli. Ministerstvo zároveň vyzvalo na zodpovedný prístup k téme konsolidácie, ktorá je podľa neho nevyhnutná na stabilizáciu verejných financií.
