BRATISLAVA - Aj keď to nie je na prvý pohľad evidentné, v slovenskej politike sa čoraz viac začínajú objavovať známe mená zo športového prostredia. Nie všetci si to zrejme uvedomili, ale v slovenskom parlamente máme viacero tenistov a ďalší športovo angažovaní ľudia a legendárne mená prejavili záujem do politiky vstúpiť tiež, aj keď len do komunálnej. Je to nový trend? Čo si o tom myslí politológ?
archívne video
Injekcia športovcov od OĽaNO po voľbách
A bolo to práve vládne hnutie OĽaNO, ktoré po voľbách priviedlo do slovenskej politiky také mená ako Romana Tabák, Ján Krošlák či Karol Kučera. Prví dvaja menovaní už pritom ani nie sú členmi tohto parlamentného klubu a odčlenili sa po nezhodách a ideách s hnutím. Nie je vylúčené, že sa do parlamentu po ďalších voľbách budú snažiť dostať aj ďalší športovci.
Horúco je aj pred komunálnymi voľbami
Výnimkou totiž nie je ani politický priestor mimo Národnej rady. Počas uplynulých týždňov sme sa dozvedeli viaceré novinky aj v prípade kandidatúry pri komunálnych voľbách. Záujem o post primátora Liptovského Mikuláša totiž prejavil legendárny hokejový brankár Ján Laco. Ten sa preslávil už pred desiatimi rokmi, keď nám spolu s chlapcami doniesli z Fínska strieborné medaily z majstrovstiev sveta v hokeji z roku 2012.
Opäť sa však vrátime k tenisu, pretože bývalý tenista Martin Kližan už oficiálne kandiduje za starostu bratislavskej Petržalky v jesenných voľbách a zbiera podpisy. Do volieb ide ako nezávislý s podporou viacerých strán a v mesta sa už objavujú aj billboardy jeho kampane.
Je toto nový trend? Politológ si zaspomínal a tvrdí, že to tu už bolo dlhšie
Keďže toto celé vyzerá ako nastupujúci trend prichádzajúcich športovcov do politiky, poradili sme sa o tom aj s politológom Radoslavom Štefančíkom. Ten hovorí, že nejde o nový jav. "V prvom rade zdôrazním, že účasť športovcov v politike nie je typickým javom súčasnej doby, ale tiahne sa naprieč celým vývojom slovenského súťaživého straníckeho systému. Či už išlo o Petra Šťastného, Ľuboša Micheľa, Jirka Malchárka, Dušana Galisa alebo Vincenta Lukáča. Všimnime si ale, že nie vždy šlo o šťastnú voľbu," pripomína kruté politické dejiny Slovenska Štefančík.
Flákanie sa, spájanie s kauzou Gorila a mnoho iného
To, že ani športovci neboli v politike žiadnymi "svätými" pripomenul Štefančík vo viacerých príkladoch. "Ľuboš Micheľ patril v parlamente k najväčším poslaneckým absentérom, Jirko Malchárek bol spájaný s Gorilou, o Vincentovi Lukáčovi snáď ani nie je treba diskutovať, stačí si spomenúť na jeho výroky o priateľských vzťahoch s mafiou. A keď Peter Šťastný otvoril ústa a začal hovoriť o inom než hokeji, taktne sme pozerali iným smerom," spomína Štefančík.
Nie všetkým to ide, niektorí ostanú len na smiech
"V tomto kontexte sa potom nemožno čudovať správaniu Romany Tabákovej. Vyzerá to tak, že vzhľadom na ich športové aktivity v mladosti nestíhajú si doplniť vzdelanie a potom pôsobia smiešne. No a keďže mnoho z nich nevie robiť nič iné, len športovať, v bežnom živote sú stratení. Presvedčení sú totiž, že politiku môže robiť každý. To áno, môže, lenže niektorí sú potom na smiech. Na smiech sú však aj voliči, ktorí od športovcov v politike očakávajú rovnaké výkony ako na ihriskách. Nie nadarmo sa hovorí, šuster drž sa svojho kopyta," hodnotí odborník.
V priestore teda ostala visieť ešte jedna otázka, ktorá sa môže pri tomto trende pokojne jedného dňa stať aj realitou. Budeme mať aj premiéra športovca? Aj tu politológ prekvapil a povedal, že to tu už bolo. "Už sme mali, dokonca viacerých. Našťastie ani jeden z nich nebol profesionálny športovec. Jeden z nich bol boxer a druhý behal maratóny. Jeden z nich urobil zo Slovenska čiernu dieru na mape Európy, ten druhý presvedčil svet, že Slovensko patrí do rodiny civilizovaných štátov. Takže je jasné, že pravidelné údery do hlavy politikom neprospievajú. História slovenskej politiky je toho dôkazom," uzavrel.
