BRATISLAVA - Primátor Bratislavy Matúš Vallo len nedávno potvrdil vznik mestskej koalície s PS a SaS, o ktorej topky.sk ako prvé informovali už v lete. Koľko súčasných starostov nové zoskupenie podporí? Má Matúš Vallo strach z protikandidáta? Primátor pre topky.sk hovoril nielen o svojich úspechoch, ale aj o tom, prečo mesto platí o 5,5 milióna Eur viac na Dúbravsko – karloveskú radiálu. Kedy začne zhotoviteľovi stavby dávať sankcie, ktoré sľuboval na začiatku volebného obdobia? A prečo sa navýšil počet zamestnancov na jeho úrade? Viac sa dočítate v rozhovore.
V rozhovore sa dozviete:
- V ktorých mestských častiach postaví Team Bratislava vlastného kandidáta
- Či vie, kto bude jeho protikandidát
- na čo je za štyri roky vo funkcii hrdý
- V akom stave je výstavba električkovej trate pri Novom SND
- Koľko nájomných bytov vznikne v Bratislave v najbližšom období
- Kedy bude parkovacia politika naplno spustená po celej Bratislave
Koľko zo súčasných starostov hlavného mesta podporujete oficiálne, koľkých neoficiálne (nepostavíte voči nim kandidáta) a kde postavíte?
- Nebudem zatiaľ hovoriť mená. Chcem, aby každý starosta a poslanec si oznámil svoju kandidatúru sám. Je to moment, ktorý je pre každého dôležitý. Drvivú väčšinu starostov budeme nejakým spôsobom podporovať. Máme s nimi dobrú spoluprácu. A na tej mi záleží najviac. Nejde nám o ovládnutie mesta, ale o dobrú spoluprácu, ktorá bude fungovať aj naďalej.
Podľa našich informácií ste si urobili prvé „kolečko“ rozhovorov so starostami. Napríklad starostovi Vrakune Martinovi Kurucovi ste sľúbili priamu podporu, starostovi Nového Mesta ste otvorene povedali, že proti nemu postavíte kandidáta...
- Je to v troch rovinách. V niektorých mestských častiach, a je to menšina, budeme ako koalícia stavať vlastného kandidáta. V niektorých podporíme súčasných starostov, čo je drvivá väčšina a v niektorých to urobíme tak, že podporu starostovi vyjadríme tým, že mu nepostavíme kandidáta.
Povedali vám niektorí starostovia priamo, že nechcú vašu podporu a byť spájaný s vašim menom?
- Nemáme ešte urobené celé „kolečko“. S niektorými sme sa len ľudsky rozprávali, ako to vnímame. Sú dvaja – traja starostovia, ktorí si myslia, že nepotrebujú podporu nikoho. A my sa im nebudeme do toho miešať. Nebudem im stavať protikandidáta, keď som presvedčený, že sú najlepší možní.
Dotklo sa vás, že odmietli vašu podporu?
- Vôbec nie. Nie je to v tej rovine, že nechcú. Skôr považujú za lepšie riešenie kandidovať ako nezávislí kandidáti. O podporu a nasledovnú spoluprácu majú záujem všetci.
Bola ťažká dohoda pre vznik koalície? Vzhľadom na osobné animozity niektorých členov v jednotlivých zoskupeniach?
- To, o čo sa usilujeme na úrovni mesta, je spolupráca. A práve preto, keď za mnou prišli ľudia s nápadom koalície, som prikývol. Koalíciu sme vyjednávali so županom Drobom, s ktorým sa mi veľmi dobre spolupracuje a s Ivanom Štefunkom z PS (Progresívne Slovensko). Bolo veľa stretnutí, rokovaní, ale boli vždy konštruktívne. Každý vždy vedel ustúpiť.
Už viete, aká bude koalícia proti vám?
- Vôbec neviem.
A čo protikandidát? Hovorilo sa o Veronike Remišovej, exministerke Kálavskej.
- Klamal by som, keby som povedal, že ma to vôbec nezaujíma. Na druhej strane sa tým ale príliš nezaoberáme. Voľby sú normálna vec a je prirodzené, že budú aj protikandidáti. Verím, že predvolebná diskusia o Bratislave bude dobrá.
Prečo sa podľa vás neobjavil žiadny relevantný protikandidát?
- Neviem na to odpovedať. Nie je to ľahké obdobie ani pre tých, čo by mohli protikandidáta nominovať. Vládne strany sa doteraz zaoberali covidom a dnes vojnou na Ukrajine. Komunálne voľby sú v závese aktuálnych udalostí.
Počula som, že nechce ísť proti vám nikto, lebo sa boja citujem vášho „agresívneho marketingu“. Ako to vnímate?
- (smiech) ... že agresívny marketing... Nijako to nevnímam. Nikdy nepíšeme nepravdu, na nikoho neútočíme. Som pripravený na férové demokratické voľby. Môžem dať sľub, že nikdy o protikandidátovi nenapíšeme nič, čo nie je pravda a nebudeme na neho útočiť. Ale keď niekto šíri hoaxy alebo polopravdy, tak sme dosť silní, aby sme ich vyvracali. Stúpli sme na otlak mnohým. Fám a minikampaní bolo veľa. Vždy ich budeme vyvracať. Je na ľuďoch, komu uveria.
Koľko máte ľudí na marketingu?
- Oddelenie komunikácie a marketingu má viac oblastí. Napríklad časopis INBa, ďalej komunikáciu s občanmi...
Myslím takých, ktorí sa sústreďujú len na vás.
- Sú to dvaja ľudia, ktorí robia sociálne siete.
Pustili ste sa do veľkého projektu obnovy kúpeľov Grossling, čo Bratislavčania ocenili, keďže sa tam ako deti učili mnohí z nás plávať. Prišlo k zdržaniu pre koronu? Kedy sa Bratislavčania dočkajú otvorenia?
- Nechcem sa vyhovárať na koronu. Aj keď korona spomalila celý svet. Chcel by som, aby knižnica bola otvorená skôr a zvyšok by mal byť hotový do roku 2026. Založili sme novú spoločnosť, aby sme mohli legendárne kúpele vrátiť Bratislavčanom. Paralelne popri administratívnych veciach sme už opravovali napríklad komín.
Koľko bude stáť rekonštrukcia?
- Posledný odhadovaný rozpočet bol 15 miliónov eur.
Po rekonštrukcii budú kúpele naďalej patriť mestu?
- Majetkovo budú vždy patriť mestu.
Kto ich bude prevádzkovať? Mesto alebo súkromná spoločnosť?
- To je dobrá otázka. Nevieme ešte, či to bude STARZ alebo mesto.
STARZ patrí pod mesto. Pýtam sa, či plánujete prevádzku odovzdať súkromnej spoločnosti?
- Neviem odpovedať na túto otázku. Určite k tomu bude diskusia. Sú spoločnosti, ktoré vedia takýto typ zariadení prevádzkovať. Mesto si ich môže najať ako prevádzkový subjekt.
Magistrát pod vašim vedením sa sústreďuje na obnovu verejných priestranstiev. Sad Janka Kráľa, kúpa bývalého erotického klubu...
- V prvom rade sme od začiatku vnímali podporu na kúpu objektu v Sade Janka Kráľa. Sad je národnou kultúrnou pamiatkou. Mať v strede sadu erotický masážny salón je nezmysel. Už sme predstavili projekt a hneď ako to bude možné, začneme s rekonštrukciou. Každý, kto chodí rád do Sadu Janka Kráľa, bude len rád, že pribudnú bezbariérové toalety a dobré bistro s reštauráciou.
Ďalej platany na Trnavskom mýte... Vyzerá to tak, že rozpočet mesta je neobmedzený. Koľko ročne dávate do obnovy verejných priestranstiev?
- Ak chceme vyzerať ako moderné európske mesto 21. storočia, musíme si uvedomiť, že to bude stáť peniaze. Dlažba, stromy, či kvalitné zasadenie stromu stojí peniaze. Rovnako kvalitný mobiliár stojí peniaze. Všetko robíme cez verejné obstarávanie, najefektívnejším možným spôsobom. A mojím cieľom, napriek finančnej situácií je, aby sme do nových chodníkov a vyasfaltovania dali každý rok 20 miliónov eur.
Nemali ste na začiatku výhrady voči asfaltu?
- Jasné. Ale cesty asfaltujeme. Chodníky chceme v maximálnej možnej miere dláždiť. Do tohto balíka zahŕňam aj nové cesty, na chodníkoch je už väčšinou dlažba. Môj cieľ je, aby Bratislava na tieto veci mala každý rok 20 miliónov Eur. Sme pripravení preinvestovať viac. Máme ľudí, manuály... Toto je suma, ktorú si dnes môžeme dovoliť. Je to strašne málo, aby sme dobehli iné európske mestá, ale je to omnoho viac ako v minulosti.
Na čo ste najviac pyšný, čo sa vám podarilo?
- Posúdia to ľudia. Darí sa nám meniť Bratislavu na zelenšie mesto. Obrovskú spätnú väzbu máme na obnovu verejných priestranstiev. Ľudia chcú, aby verejný priestor bol v meste kvalitný. Som hrdý na to, že novozriadený komunálny podnik má už 100 ľudí. Vie robiť za omnoho menej peňazí. Sú lacnejší, ako keby sme najali súkromnú firmu. Vo finále som hrdý, že sa nám podarilo prilákať kvalitných ľudí, aby pracovali pre Magistrát.
Na to, aby ste ich presvedčili pracovať pre magistrát, ste im dali vyššie mzdy, ako majú dlhoroční zamestnanci. Čo ste už aj nám potvrdili v minulosti v rozhovore. O koľko ľudí sa zvýšil počet zamestnancov od vášho nástupu?
- Nemám teraz presné čísla. No keby som bol politik prilepený na túto stoličku, čo nie som, tak by som sa tejto otázky zľakol. Často sa využíva, že úrad veľa míňa na svojich ľudí. Z môjho pohľadu je veľmi dôležité, aby Bratislavčanky a Bratislavčania dostávali najlepší servis. A keď si niekto myslí, že ho dostanú od mála zamestnancov, ktorí sú ešte aj zle platení, tak je to jeden veľký omyl. Bratislava má dnes prakticky nulovú nezamestnanosť. Kvalitný človek pôjde tam, kde má väčšiu perspektívu a viac peňazí.
Ako to počúvam, tak sen každého Bratislavčana by mal byť pracovať na magistráte pod vami.
- (smiech) To by som presne chcel. Je pravdou, že počet zamestnancov sa zvýšil. Vôbec sa tým netajíme. Paralelne sa ale zvýšil servis, ktorý ľudia dostávajú. Napríklad Komunálny podnik je samostatná firma pracujúca pod Magistrátom. Máme presne vyrátané, koľko sme globálne na tom ušetrili. V rámci toho šetrenia si na svoj plat dávno zarobili. Máme nový Metropolitný inštitút, nové dátové oddelenie. Sme silnejší v IT. Robíme si väčšinou všetko sami, žiadne externé firmy. Napríklad za 20 tisíc Eur sme si urobili stránku, ktorú by súkromná firma urobila za pol milióna. Keď si to v konečnom dôsledku zrátame, koľko investujeme do ľudí a koľko sme ušetrili, tak mám čisté svedomie.
Posledné zastupiteľstvo schválilo 5,5 milióna eur na Dúbravsko - Karloveskú radiálu. To sú milióny navyše, ktoré mesto má dať zo svojho rozpočtu? Alebo sú to peniaze zo sumy 65 miliónov, ktoré mesto len teraz uvoľnilo?
- Sú to peniaze, ktoré boli v rozpočte minulý rok a pridali sme ich aj teraz.
Nerozumiem. Ide o peniaze navyše z mestského rozpočtu? Teda mimo tých 65 miliónov, čo radiála mala stáť?
- Sú to práce navyše. Pri takej stavbe, ešte aj zle naprojektovanej, vznikajú logicky práce navyše, ktoré nebolo možné predtým jasne definovať.
Čítala som vaše vyjadrenia po nástupe do funkcie, kde ste niekoľkokrát zdôrazňovali, že za omeškanie stavby alebo pri iných problémoch, budete dávať zhotoviteľovi radiály sankcie. Koľko sankcii ste už dali a v akej výške?
- Sankcie sa budú udeľovať na konci stavby. Stále ju nemáme papierovo dokončenú. Sú tam stále nedorobky.
Nie je logickejšie v priebehu stavby udeľovať sankcie, ako im stále navyšovať peniaze?
- Má to účtovný a aj legislatívny proces, kedy sa sankcie udeľujú.
Magistrát chce električkovú trať pred novým divadlom. Na čom to teraz stojí?
- Zmenili sme územný plán. Zároveň sa spracováva dokumentácia pre EIA. Po dohode s ministerstvom kultúry sme spracovali štúdiu s medzinárodnými expertmi o vibráciách, hluku. Jasne z nej vyplynulo, že nová trať električky nijakým spôsobom neovplyvní funkciu SND. Po dohode všetkých troch subjektov (SND, rezort kultúry a mesto pozn.red.) sa pripravuje akustická štúdia. Tá sa potom doplní do potrebných dokumentov.
Rezort kultúry teda už nestojí v ceste novej električkovej trati pred divadlom?
- Zatiaľ nám nedali zelenú, ale snažíme sa splniť všetko, čo po nás chcú.
Ako je na tom Bratislava s nájomnými bytmi. Bola to jedna z kľúčových tém. Koľko nových nájomných bytov pribudne za štyri roky vášho volebného obdobia?
- Na papieri máme dnes rozpracovaných 1600 bytov. Polovica z nich je takých, pre ktoré bol zmenený územný plán. Ďalšia polovica je v štádiu jasného rozpracovania. Onedlho začneme na Muchovom námestí výkop bytovky, kde budú dva domy po 80 bytov. Projektuje sa Terchovská ulica. Ďalej rekonštruujeme byty a máme dohodu s developermi, že za zmenu územného plánu nám dajú hodnotu v bytoch, ktoré dostaneme.
Hlavnou témou Bratislavy je už niekoľko mesiacov spustenie parkovacej politiky, ktorú ste mali vo volebnom programe. Spustíte ju do konca volebného obdobia?
- Parkovacia politika je spustená. Máme okolo 7500 áut v systéme. Nikdy sme nehovorili, že ju budeme spúšťať celú. Je to vec, ktorá musí ísť postupne. Zároveň s tým rastie aj mestská polícia, aby vedela robiť kontroly. Myslím, že rezidenti sú spokojní. Každý, kto má trvalé bydlisko tam, kde aj parkuje, musí byť spokojný. Často monitorujeme situáciu večer. Je dostatok miesta pre rezidentov na parkovanie. Na tom je zhoda so starostami a aj s rezidentami. Množstvo ľudí, ktorí nie sú rezidenti a v konkrétnej štvrti žijú v podnájme, spokojní nie sú. Parkovacia politika je najväčšia reforma, ktorá sa v Bratislave robí za posledných 20 rokov. Stojím si za ňou. Robíme ju dokonca v jemnejšej podobe, ako som ju sľúbil. Keby som ju nespustil, nesplnil by som svoj záväzok. V tomto roku do parkovacej politiky pribudne ďalších 10 tisíc parkovacích miest.
Kedy bude naplno spustená po celej Bratislave?
- Nikdy nebude spustená po celej Bratislave. Kde nie je potrebná, tam nebude. Sú sídliská a miesta v Bratislave, kde sa dá bez problémov parkovať. Naopak sú časti, kde domáci nevedia zaparkovať. A títo ľudia sú pre nás prioritou, aby vedeli pri svojom dome zaparkovať.
Diskutovanou témou mnohých Bratislavčanov je nová Vydrica. Čo si myslíte o tomto projekte ako architekt?
- Už sa nevyjadrujem ako architekt, odkedy som primátorom. Poviem len jednu vec. Architekti, ktorí stoja za Vydricou, majú moju plnú dôveru. Sú to kvalitní architekti. Ako primátor sa musím pozerať do budúcnosti. Som rád, že toto miesto bude už nejako vyzerať. Môžeme o tom diskutovať, ale v tejto chvíli sú už kocky hodené. Chcem, aby toto miesto v centre hlavného mesta bolo čo najskôr vyriešené a prístupné pre ľudí.
Staviteľ mal už dvakrát nabúrať hradné bralo. Keď sa to stalo prvý raz, na magistráte bol z toho veľký poprask. Boli ste nervózny? Už je všetko spevnené, zafixované a nehrozí nič?
- Každému je asi jasné, že niečo na tejto stavbe nešlo podľa plánu. Príliš dlho sa spevňovalo hradné bralo. Bol som samozrejme z toho nervózny, no zároveň ubezpečovaný, že je to pod kontrolou. Dnes vidím, že je to fixnuté a začína sa stavať. Pevne verím, že Bratislava bude mať pekný verejný priestor, na ktorom mi záleží.
Developer na mieste ponecháva historické prvky, akým sú ľadové jamy. Zachovaná bude aj Vodná veža. Okolo nej sú však mestské pozemky, ktoré developer využíval pri stavbe. Platil do mestskej kasy za prenájom a koľko mesto tak získalo peňazí do rozpočtu?
- Chcel by som odkázať na historické memorandum, v ktorom sme „dotlačili“ developera k rekonštrukcii našej kultúrnej pamiatky a zveľadeniu verejného priestranstva. Ako mesto si vyberáme poplatok za zabratie verejného priestranstva alebo mestského pozemku. A keď mal Lucron na našom pozemku zloženú techniku, hneď sme sa s nimi o tom bavili. Naozaj chceme byť féroví k developerom, ale my zastupujeme mesto.
To znamená, že Lucron platil mestu zabratie mestských pozemkov, ktoré využíval a využíva pri stavbe?
- Myslím, že áno.
