BRATISLAVA/BERLÍN - O tri priečky kleslo Slovensko medziročne v indexe vnímania korupcie Corruption Perceptions Index (CPI), zverejnenom v utorok organizáciou Transparency International. Podľa riaditeľa slovenskej pobočky Gabriela Šípoša podčiarkla slabosť štátu vražda novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky.
Najčistejšími krajinami boli v minulom roku Dánsko a Nový Zéland (88, resp. 87 bodov). Naopak, najskorumpovanejšími boli Somálsko, Sýria a Južný Sudán (10, resp. po 13 bodov). Dve tretiny štátov sveta má skóre menej ako 50 bodov. Slovensko sa s počtom 50 bodov zo 100 ocitlo na 57. mieste, medzi Mauríciom o jednu priečku vyššie a Jordánskom spolu so Saudskou Arábiou umiestnenými o priečku nižšie, čím kleslo oproti vlaňajšku o tri priečky.
Vražda novinára podčiarkla slabosť štátu
Podľa najcitovanejšieho svetového rebríčka vnímania korupcie od Transparency International skončilo Slovensko v minulom roku na 57. mieste, o tri priečky nižšie ako v roku 2017. Ide o najhoršie umiestnenie SR v rebríčku od roku 2013. Z krajín EÚ je za Slovenskom len päť krajín, a to Maďarsko a balkánske štáty.
„Vražda novinára Jána Kuciaka s partnerkou podčiarkla slabosť štátu v boji proti korupcii. Kuciak, investigatívny reportér portálu Aktuality.sk, sa dlhodobo venoval odkrývaniu korupcie a podvodov mocných podnikateľov či politikov. Jeho vražda podľa polície súvisela práve s jeho prácou,“ uviedol riaditeľ Transparency International Slovensko Gabriel Šípoš.
Trestanie korupcie je žalostné
Trestanie korupcie ostáva podľa Šípoša naďalej žalostné. „V roku 2018 bolo za korupčné trestné činy obžalovaných len 47 osôb, čo je najmenej od roku 2009, a polovica ročného priemeru obžalovaných v rokoch 2010-14. Aj odsúdenie dvoch bývalých ministrov Mariana Janušeka a Igora Štefanova za tzv. nástenkový tender sa obišlo bez odhalenia korupčnej schémy a ostalo len pri trestných činoch machinácie pri verejnom obstarávaní a zneužitia právomoci verejného činiteľa,“ uviedol s tým, že šlo o potrestanie časti vinníkov až po jedenástich rokoch od vykonania skutku.
Tlak verejnosti prispel k zmenám
Slovensko patrí spolu s Bulharskom k jediným krajinám v únii, kde väčšina obyvateľstva polícii nedôveruje. „Až vražda novinára a masový verejný tlak predsa len prispeli k určitým pozitívnym zmenám,“ podotkol. „Dlhobovo „nedotknuteľní“ podnikatelia blízki vládnej koalícii Marian Kočner a Ladislav Bašternák boli v obchodno-daňových kauzách obvinení, resp. odsúdení.“ Pripomenul výmenu predsesu vlády, ministra vnútra i policajného prezidenta.
„V prípade samotných vrážd došlo k prvým zatknutiam. Navyše, legislatívne zmeny otvorili výber nového policajného šéfa, ale aj ústavných sudcov vyššej verejnej kontrole,“ ozrejmil ďalej Šípoš s tým, že nastal pokles aj tzv. malej korupcie, čiže úplatkov v bežnom styku v hodnote desiatok eur. „Na jeseň minulého roku malo takúto skúsenosť len 12% občanov, historicky najnižšie číslo. Ešte v 90-tych rokov malú korupciu zažívala bežne polovica populácie,“ uviedol.
Politici zvýšili útoky na médiá
Šípoš pripomína, že niektorí čelní politici zvýšili útoky na médiá a občiansku spoločnosť tým, že šíria dezinformácie o ich údajnej zapredanosti. „Ex-premiér R. Fico opakovane vykresľuje amerického milardára a filantropa Georga Sorosa ako tajnú hrozbu pre slovenskú demokraciu a spoluorganizátora protestov,“ pripomína Šípoš. „Ministerka kultúry Ľubica Laššáková naznačila, že tretí sektor je príliš bohatý a netransparentný. Mnohí vládni poslanci verbálne agresívne útočia na novinárov. Aj vďaka tlakom na ich prácu po príchode nového riaditeľa verejnoprávnej RTVS odišlo z média 12 novinárov.“
Skutočnému reštartu v boji proti korupcii by podľa riaditeľa Transparency pomohlo úspešné odsúdenie páchateľov a objednávateľov dvojnásobnej vraždy, ale tiež razantné zvýšenie tempa trestania tzv. veľkých korupčných rýb. „Zlepšené postavenie Slovenska v rebríčku vnímania korupcie by priniesla aj celková odpolitizácia polície a prokuratúry, nadstranícka voľba nových ústavných sudcov, ukončenie straníckych nominácií do vedení kontrolných orgánov a štátnych firiem ako aj jasnejšie vyvodzovanie zodpovednosti v prípade vážnych podozrení z korupcie či nekompetentnosti,“ dodal Šípoš.
Korupcia je podstatou existencie Smeru, tvrdí SaS
Na rebríček vnímania korupcie reagovali aj predstavitelia strany SaS Jana Kiššová, Richard Sulík a Ľubomír Galko. „Vlády Smeru-SD nedokážu potlačiť korupciu na Slovensku, pretože korupcia a rozkrádanie verejného majetku sú podstatou ich existencie,“ uviedli s tým, že tento pokles je nielen jasným signálom niekoľkoročnej stagnácie, ale aj pokračujúceho úpadku.
„Odkaz pre občanov je jasný: Ak chcete Slovensko bez epidémie korupcie, nesmiete voliť tých, ktorí sú dnes pri moci. Politické strany Smer-SD a SNS sú z hľadiska korupcie vysoko toxické. Korupčný systém zničil život Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej, a to je zatiaľ najväčšia obeť, ktorú spôsobil. Morálne je korupciou, beztrestnosťou vyvolených a ich nezaslúženým bohatstvom dlhodobo devastovaný celý národ, ktorý neverí v spravodlivosť,“ uviedli členovia SaS, podľa ktorých čakajú Slovensko troje dôležité voľby - eurovoľby, prezidentské a parlamentné. „To znamená, že v priebehu niekoľkých mesiacov môže Slovensko obrátiť zlý trend a vo vnímaní korupcie postúpiť medzi civilizované štáty.“
Polepšilo si len 20 krajín
Z krajín V4 sa najvyššie umiestnilo Poľsko (36.), tesne nasledované Českom (38.). Naopak, najnižšiu priečku obsadilo Maďarsko (64.). Prvé tri priečky v indexe obsadili v uvedenom poradí Dánsko, Nový Zéland a Fínsko. Najhoršie na tom spomedzi 180 krajín zahrnutých vo výskume v roku 2018 bolo Somálsko so ziskom desiatich bodov. Na druhom mieste sa umiestnili Sýria a Južný Sudán a tretiu priečku obsadili Jemen a KĽDR.
Podľa celkových výsledkov prieskumu získali viac ako dve tretiny krajín menej než 50 bodov, pričom priemerné skóre za posledný rok je 43 bodov. Od roku 2012 si v indexe výraznejšie polepšilo iba 20 krajín, medzi ktoré patria okrem iného Estónsko a Pobrežie Slonoviny. Naopak, v prípade 16 krajín bol v sledovanom období zaznamenaný výrazný pokles, a to najmä v Austrálii, Čile a Maltskej republike.
Index vnímania korupcie určuje poradie krajín z hľadiska miery, do akej je vnímaná prítomnosť korupcie v súvislosti s verejnými činiteľmi a politikmi. Index bol vypracovaný na základe prieskumov medzi podnikateľmi, expertmi a analytikmi napríklad zo Svetovej banky či Medzinárodného menového fondu. Rebríček Transparency sa každoročne zostavuje v centrále Transparency v Berlíne na základe deviatich až trinástich zdrojov dát a prieskumov medzi domácimi i zahraničnými analytikmi a manažérmi.
