BRATISLAVA - Prezident Andrej Kiska včera udelil štátne vyznamenania tridsiatim osobám z rôznych oblastí, ktoré sa zaslúžili o rozvoj Slovenska. Poslednýkrát tak ako prezident rozhodol, kto ocenenia dostane. Po oficiálnej časti sa dokonca rozhodol pozvať niekoľkých účastníkov udeľovania na pivo. Medzi ocenenými boli vedci, osobnosti z kultúrneho života, hudobníci, športovci i novinári. Niektorí z nich si nemohli prísť ocenenie prevziať, Abrhám neprišiel kvôli náhlej chorobe. Okrem toho nechýbali ani úsmevné trapasy s vypadnutými cenami.
Kiska ocenil v utorok pri príležitosti 26. výročia vzniku Slovenskej republiky 30 osobností spoločenského a kultúrneho života, z toho troch in memoriam. Štátne vyznamenania si 15 žien a 15 mužov preberalo z jeho rúk v koncertnej sále Slovenskej filharmónie v bratislavskej Redute. Ide o historicky najväčší počet štátnych vyznamenaní.
Kiska ocenil výkony i ľudí, ktorí vzbudzujú hrdosť
Kiska vo svojom prejave zdôraznil, že ocenil ľudí, vďaka ktorým je Slovensko lepším, krajším, múdrejším, slušnejším, spravodlivejším miestom. Ocenení podľa neho najlepšie reprezentujú hodnoty, na ktorých stojí slovenská spoločnosť. Priznal, že rozhodovanie bolo ťažké. „Tých, ktorí by si dnes ocenenie zaslúžili, je na Slovensku viac. Známych či neznámych občanov krajiny, na ktorých môžeme byť hrdí,“ poznamenal Kiska.
Prezident sa podľa svojich slov rozhodol oceniť nielen výnimočné individuálne výkony, ale ľudí, ktorí vzbudzujú hrdosť, podnecujú lásku k Slovensku a napĺňajú príbeh Slovenska sebavedomím, rešpektom a citom. „Skutočných lídrov, ktorí ukazujú, ako prekonávať prekážky a inšpirovať ostatných. Ľudí, ktorí pomáhajú tvoriť, chrániť a rozvíjať identitu Slovenskej republiky,“ priblížil. Po udeľovaní cien sa Jozef Viskupič pochválil fotkou, na ktorej sedia na neformálnom pivku spolu s prezidentom či organizátorom festivalu Pohoda.
Spadnuté vyznamenania
Samozrejme, čo by to bolo za oficiálnu akciu, keby sa nestal nejaký milý trapas. Ani pri udeľovaní štátnych vyznamenaní to nebolo inak. Ocenenie sa vyšmyklo z rúk Jane Dubovcovej, ktorej pomohli so zbieraním Magdaléna Vášáryová a Ladislav Snopko. Cenu museli pomáhať pozbierať aj lekárke Márii Jankovskej. Kiska jej ju ako džentlmen pomohol zdvihnúť zo zeme.
Josef Abrhám
Josef Abrhám sa narodil vo vtedajšom Protektoráte Čechy a Morava v Zlíne a je pravnukom slovenského evanjelického farára a spisovateľa Jozefa Hollého. Prvé herecké skúsenosti získal pri štúdiu u Andreja Bagara na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, z ktorej po dvoch rokoch prestúpil na pražskú Divadelnú fakultu Akadémie múzických umení. Začínal v Divadle na Vinohradoch a pred kamerou debutoval v treťom ročníku na DAMU vo filme Strop v réžii Věry Chytilovej.
Z filmov je známy najmä ako milovník žien či legendárny falošný čašník. Ako herec získal niekoľko ocenení. Najznámejšou televíznou úlohou vyhľadávaného herca sa stala rola záletného lekára a neskôr primára chirurgického oddelenia Arnošta Blažeja v seriáli Nemocnice na kraji města. „Tej roly sa už nezbavím. Do smrti budem pre divákov Blažej,“ vyjadril sa Abrhám. Je ženatý s herečkou Libušou Šafránkovou, s ktorou stvárnil pár aj v niekoľkých filmoch. Za Josefa Abrháma prišla ocenenie prevziať jeho neter Katarína Holá. Abrhám sa kvôli náhlemu zhoršeniu zdravotného stavu nemohol udeľovania zúčastniť.
Veronika Velez-Zuzulová
Najúspešnejšia lyžiarka modernej histórie Slovenska v alpských disciplínach, predovšetkým však v slalome a obrovskom slalome, reprezentovala našu krajinu na štyroch zimných olympijských hrách, naposledy v juhokórejskom Pjongčangu.
Počas šestnástich sezón v pretekoch Svetového pohára stála tridsaťkrát na stupňoch víťazov, z toho päť ráz tieto preteky opanovala. V celkovom hodnotení slalomu bola dva razy druhá a dva razy tretia. A spolu s ďalšími tromi slovenskými zjazdármi sa na majstrovstvách sveta v roku 2017 postarala aj o prekvapivé, no zaslúžené druhé miesto Slovenska v tímovej súťaži. Za Zuzulovú prišiel ocenenie prevziať jej otec Timotej. Zuzulová v rozhovore pre Denník N priznala, že momentálne pracuje ako čašníčka v reštaurácii, ktorú majú s manželom vo Francúzsku.
Richard Stanke
Od detstva pôsobil v rozhlasovej detskej dramatickej družine. Prvý raz daboval už ako sedemročný a jeho prvé stretnutie s kamerou bolo v inscenácii Červená lentilka. Záujem o herectvo ho po krátkom čase strávenom štúdiom žurnalistiky priviedol na VŠMU v Bratislave. Pôsobil v mnohých známych slovenských filmoch. Televíznych divákov neskôr zabával v improvizačnej relácii Partička. Svoj hlas prepožičal mnohým postavám v dabingu.
V novembri 2016 sa Richard Stanke stal držiteľom výročnej ceny Literárneho fondu za postavu biskupa Eduarda Vergérusa v inscenácii Fanny a Alexander s prihliadnutím na dabingovú postavu vo filme Dobrodružstvá Hucka Finna a za réžiu Rozprávok bratov Grimmovcov. Angažuje sa aj v dianí vo verejnom priestore, v Asociácii súčasného divadla alebo pri udalostiach, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú a menia charakter krajiny, v ktorej žijeme. Objavil sa a so svojím prejavom vystúpil aj na niekoľkých protestoch Za slušné Slovensko po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Ján Kuciak
V jeho talente sa snúbila trpezlivosť, precíznosť, špičková investigatívna novinárska práca. Bol skromný, málo ľudí ho poznalo ako novinára. Pôsobil v redakcii spravodajského webu Aktuality.sk. Odmalička mal silný zmysel pre spravodlivosť, v odkrývaní podstaty zla odvážne pokračoval vo svojom povolaní. Uvedomoval si, že odhaľovať prepojenia medzi vysokou politikou a organizovaným zločinom môže byť nebezpečné.
Jána Kuciaka a jeho priateľku Martinu Kušnírovú zavraždili v ich dome vo Veľkej Mači 21. februára 2018. Vražda súvisela s jeho prácou. Spolu so svojou snúbenicou chceli žiť v lepšej krajine. Úkladná vražda prebudila Slovensko. Desaťtisíce ľudí sa postavili za spoločenské a politické zmeny. Za to, aby sme odkaz Jána Kuciaka napĺňali úsilím o lepšie Slovensko. Pre rodinu Kuciakovcov znamená každé ocenenie veľmi veľa. „Ale chcem, aby to znamenalo veľa aj pre Slovensko, aby sa stále poukazovalo na to, že ešte nič nie je vyriešené,“ povedal Kuciakov otec s tým, že Slovensko nesmie zabudnúť.
Cenu prevzal spolu so Zlaticou Kušnírovou. Ocenenie vníma ako veľké gesto od prezidenta. „Aspoň on si ako jeden z mála politikov uvedomuje, čo sa vlastne stalo a prečo sa to stalo. Keby Pán Boh dal a osvietil rozum aj tým ostatným, že by rozmýšľali ako on, pretože deti nám to nevráti, ale spravodlivosť by mala zvíťaziť a zlo by malo byť ozaj potrestané, aby ich smrť nebola zbytočná, aby naše slzy neboli zbytočné,“ uviedla Zlatica Kušnírová.
Daniela Hantuchová
Viacnásobná najlepšia tenistka Slovenska, víťazka siedmich turnajov WTA v dvojhre a deviatich v štvorhre Daniela Hantuchová sa narodila v Poprade. Vďaka nej získalo Slovensko jedno z troch doterajších víťazstiev v Hopmanovom pohári a v roku 2002 aj doposiaľ jediné víťazstvo v najvyššej súťaži reprezentačných družstiev v ženskom tenise, vo Fed Cup-e. Okrem toho je držiteľkou tzv. kariérneho Grand Slam-u, keď postupne zvíťazila v zmiešanej štvorhre na všetkých štyroch najdôležitejších turnajoch na svete.
„Najvzácnejšie ocenenie, čo som za celý život dostala. Bolo to veľmi emotívne a v pár minútach mi hlavou prebehla celá kariéra,“ opísala Hantuchová, ktorú zároveň teší, že malá krajina ako Slovensko má toľko známych, múdrych a šikovných ľudí. „Veľmi si vážim, že môžem byť v takejto skupine,“ poznamenala.
Miroslav Žbirka
Muzikantská dráha speváka, skladateľa a gitaristu začala už v 15-tich so skupinou Modus klub, potom to boli orchestre Vlada Hronca a Gustáva Offermana. Neskôr s Jankom Lehotským obnovili skupinu Modus a prišla prvá úspešná štvorročná etapa. Žbirka má na konte množstvo hitov a spolupracoval s Jánom Štrasserom, Marikou Gombitovou, s Lacom Lučeničom a Dušanom Hájekom založili skupinu Limit. Žbirka bol za éry Československa prvým slovenským zlatým slávikom za rok 1982.
Dodnes patrí k najznámejším a najúspešnejším slovenským spevákom. Jeho hity sú známe všetkým generáciám. V októbri 2015 predstavil v Prahe aj Bratislave nový dvojalbum Miro, tiež nahrávaný v Abbey Road. V septembri 2016 koncertoval na turné Road To Abbey Road. Je milovníkom kapely The Beatles. Vyznamenanie speváka prekvapilo. „Bude to možno znieť zvláštne, ale je to zároveň povzbudenie do ďalšej práce. Uvedomil som si, že to celé malo aj iný zmysel, ako som pôvodne predpokladal, keď sme začínali,“ dodal.
Jana Dubovcová
Dubovcová vyštudovala právo v Bratislave. Pôsobila ako právnička, justičná čakateľka, sudkyňa a podpredsedníčka Okresného súdu v Banskej Bystrici. V historicky prvých voľbách na funkciu ombudsmana SR v roku 2002 bola kandidátkou SDKÚ a Asociácie slovenských nezávislých sudcov. V parlamentných voľbách 2010 bola na kandidátke SDKÚ. Kvôli kandidatúre do parlamentu rezignovala na funkciu sudkyne, predsedníčky senátu a predsedníčky okresného súdu.
O dva roky nahradila Pavla Kandráča vo funkcii verejného ochrancu práv. Tento post zastávala do marca 2017. Počas kariéry v súdnictve Dubovcová získala Medzinárodnú cenu Svetovej banky Jill Gill's Memorial za prácu na zavedení náhodného prideľovania spisov sudcom a súdneho manažmentu a optimalizáciu súdnej sústavy a taktiež najvyššie ocenenie Transparency International za anketu o korupcii na súde a zavádzanie programu náhodného výberu sudcu na všetky súdy. V apríli 2014 jej veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku Theodor Sedgwick udelil cenu Human Rights Defender.
Magdaléna Vášáryová
Vášáryová sa narodila do učiteľskej rodiny. Otec bol stredoškolský učiteľ literatúry a matka vyučovala nemčinu. V roku 1971 absolvovala štúdium sociológie v Bratislave. Filmový svet zaujala temperamentná dievčina s naivným detským výrazom už vo veku šestnásť rokov v snímke Senzi mama (1964). Hrala v niekoľkých divadlách a bola predstaviteľkou hlavných úloh v mnohých filmoch a televíznych inscenáciách.
Známy americký režisér Jay Pakula chcel Magdu Vášáryovú obsadiť do snímky podľa adaptácie bestselleru Williama Styrona o hrôzach koncentračného tábora Sofiina voľba z roku 1982. Po Nežnej revolúcii v roku 1989 sa začala venovať politike. Na začiatku 90. rokov minulého storočia prijala ponuku prezidenta Václava Havla na funkciu veľvyslankyne ČSFR v Rakúsku. Bola iniciátorkou a zakladateľkou Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v Bratislave. V roku 1999 neúspešne kandidovala na post slovenskej hlavy štátu.
O rok neskôr sa vrátila k diplomacii, pôsobila na poste veľvyslankyne SR v Poľskej republike. Pôsobila vo funkcii štátnej tajomníčky ministerstva zahraničných vecí a niekoľko rokov bola členkou strany SDKÚ. Je zakladateľkou a predsedníčkou Správnej rady Via Cultura (NGO), zakladateľkou Inštitútu pre kultúrnu politiku, od roku 2013 predsedníčkou najstaršieho slovenského spolku žien Živena a internetového časopisu Kultúrny kyslík. Je vydatá za herca, humoristu a dramatika Milana Lasicu.
Veronika Rácková
Veronika Rácková sa narodila v okrese Nové Zámky. Po štúdiu lekárstva v Prahe a ročnom pôsobení na internom oddelení v nemocnici v Bánovciach nad Bebravou emigrovala, aby sa mohla stať rehoľnou sestrou Misijnej kongregácie služobníc Ducha Svätého a naplno sa venovať misijnej činnosti. Od roku 2010 pôsobila v oblasti mesta Yei v Južnom Sudáne.
V noci 16. mája 2016, pri návrate z nemocnice, kam odviezla tehotnú pacientku očakávajúcu dvojičky, na ňu zaútočili vojaci Sudánskej ľudovej oslobodeneckej armády a postrelili ju. „Nemôžem opustiť ľudí v Sudáne, pretože ich milujem.“ Na farskom cintoríne sv. Jozefa Lutaya zostane jej telo navždy. So zemou a ľuďmi, ktorým slúžila celým svojím srdcom a životom.
Dagmar Burešová
Dagmar Burešová vyštudovala na Právnickej fakulte Karlovej univerzity. Po štúdiách nastúpila do advokátskej komory a špecializovala sa na pracovné právo. Česká advokátka obhajovala ostravských baníkov v sporoch o odškodné po úrazoch, ako aj disidentov stíhaných normalizačným režimom. Do politiky Burešová vstúpila hneď v decembri 1989, stala sa ministerkou za Občianske fórum. V prvých slobodných voľbách v roku 1990 kandidovala za OF, bola ministerkou spravodlivosti a predsedníčkou Českej národnej rady.
Z vysokej politiky odišla v roku 1992. V období normalizácie obhajovala vyše stovku ľudí. Zastupovala tiež Libušu Palachovú, matku Jana Palacha. Išlo o spor s poslancom Vilémom Novým, ktorý o Palachovom upálení v januári 1969 vyhlasoval klamstvá. Burešová sa rozhodla za česť upáleného študenta bojovať, aj keď vedela, že nemôže vyhrať. Burešovú sledovala a vypočúvala Štátna bezpečnosť vyše dvadsať rokov a hrubo jej zasahovali do života. Elegantnú advokátku volali aj medzi eštebákmi „Dáma“. Advokátsku prax ukončila Burešová zo zdravotných dôvodov v roku 2008. Zomrela v Prahe 30. júna 2018. Za Burešovú ocenenenie prevzala jej dcéra Katarína Špitálska.
Dušan Mitana
Mitana začal študovať žurnalistiku v Bratislave, po roku však prestúpil na VŠMU, kde sa venoval filmovej a televíznej dramaturgii. Po skončení štúdia dva roky pracoval ako redaktor literárneho časopisu Romboid. Od roku 1975 žije ako profesionálny spisovateľ v Bratislave. Píše prózu, poéziu, eseje a venuje sa filmovej a televíznej scenáristike. Knižným debutom Psie dni (1970) sa Dušan Mitana zaradil do silnej generácie spisovateľov, ktorí v tom desaťročí razantne vstúpili do slovenskej literatúry. Patrí ku kultovým slovenským spisovateľom a jeho diela zasiahli viaceré generácie. Vyslúžil si povesť búrliváka, provokatéra a rebela.
Udeľovanie štátnych vyznamenaní
Na ceremoniáli sa zúčastnil predseda Národnej rady SR Andrej Danko, predseda vlády Peter Pellegrini, predsedníčka Ústavného súdu SR Ivetta Macejková, poslanci Národnej rady SR, viacerí ministri a ďalší predstavitelia verejného života.
Udeľovanie vyznamenaní, najmä štátnych, je významnou formou uznania zásluh občanov SR aj iných štátov. Ide o morálne a spoločenské ocenenie vynikajúcich jednotlivcov, výnimočne aj vojenských útvarov a vojenských zväzkov, ktoré majú zástavu. Právo udeľovať štátne vyznamenania patrí k tradičným kompetenciám hláv štátov. Štátne vyznamenania sú rady (vyššie) a kríže (nižšie). Prezident udeľuje aj Rad Andreja Hlinku, Kríž Milana Rastislava Štefánika a Medailu prezidenta SR.
Zoznam ocenených
Rad Bieleho dvojkríža II. triedy
Josef Abrhám (herec)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, divadelného a filmového umenia a za všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou.
Dagmar Burešová (advokátka a politička)
- štátne vyznamenanie in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti práva a spravodlivosti a za všestranný rozvoj vzťahov medzi Českou republikou a Slovenskou republikou
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
Klára Orgovánová (psychologička a splnomocnenkyňa vlády SR pre rómske komunity)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o ochranu ľudských práv a slobôd
Svetozár Naďovič (generálmajor)
- štátne vyznamenanie, vojenský druh, za mimoriadne zásluhy o obranu a bezpečnosť Slovenskej republiky
Katarína Zavacká (právnička, vedkyňa)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj v oblasti právnych vied
Ľubomír Longauer (maliar, grafik a vysokoškolský pedagóg)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, výtvarného umenia a dizajnu
Darina Kárová (dramaturgička Divadla Andreja Bagara v Nitre a riaditeľka festivalu Divadelná Nitra)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry a divadelného umenia a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Alexej Fulmek (novinár a riaditeľ vydavateľstva Petit Press)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o budovanie demokratickej spoločnosti a o rozvoj vydavateľskej činnosti
Veronika Velez-Zuzulová (športovkyňa)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Jana Juráňová (dramaturgička, scenáristka a spisovateľka)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj literárnej činnosti
Zuzana Žirková (športovkyňa)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Richard Stanke (herec)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o rozvoj v oblasti kultúry, divadelného a filmového umenia
Ján Kuciak (investigatívny novinár)
- štátne vyznamenanie in memoriam za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie a o rozvoj v oblasti žurnalistiky
Dušan Mitana (spisovateľ)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, prozaickej tvorby a literárnej činnosti
Daniela Hantuchová (športovkyňa)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti športu a za šírenie dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Peter Hunčík (psychiater, publicista a spisovateľ)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a rozvoj literárnej činnosti
Jana Dubovcová (verejná ochrankyňa práv, politička a bývalá sudkyňa)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva a spravodlivosti
Ladislav Snopko (politik)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o budovanie demokratickej spoločnosti a o rozvoj v oblasti kultúry
Magdaléna Vášáryová (herečka)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o rozvoj v oblasti kultúry, divadelného a filmového umenia, medzinárodných vzťahov a za šírenia dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí
Pribinov kríž I. triedy
Miroslav Žbirka (hudobník)
- štátne vyznamenanie za za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti populárnej hudby
Marián Valko (vedec)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké výsledky v oblasti fyzikálnej chémie
Jana Želibská (maliarka a grafička)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti výtvarného umenia
Mária Omastová (vedkyňa)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké výsledky v oblasti chémie polymérov
Veronika Rácková (lekárka a misionárka)
- štátne vyznamenanie in memoriam za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti prevencie zdravia a misionárskej činnosti
Gyula Zalabai (šľachtiteľ)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké výsledky v oblasti šľachtiteľstva
Roman Patkoló (hudobník)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti interpretačného umenia
Radoslav Danilák (výrobca a projektant počítačových čipov)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky v oblasti podnikania a informačných technológií
Mária Jasenková (lekárka)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti zdravotníctva, detskej onkológie a paliatívnej starostlivosti
Zuzana Kumanová (etnografka a historička)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o sociálny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti etnografie a histórie
Pavel Cheben (vedec v oblasti integrovanej optiky a fotoniky)
- štátne vyznamenanie za mimoriadne zásluhy o hospodársky rozvoj Slovenskej republiky a významné vedecké a technické výsledky v oblasti integrovanej optiky a fotoniky
