BRATISLAVA – Štefan Harabin tvrdí, že ešte nerozmýšľa nad tým, či bude znova kandidovať na post predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR, s ktorým sa automaticky spája aj stolička predsedu Súdnej rady SR.
„Neuvažoval som o tejto otázke,“ povedal Harabin s tým, že na najvyššom súde teraz riešia množstvo podaní niektorých nebankových inštitúcií a on musel riešiť presuny sudcov, aby vôbec zabezpečil chod súdu. Okrem toho podľa Harabina museli riešiť situáciu po tom, ako prezident odvolal troch sudcov NS SR nad 65 rokov, z ktorých dvaja predsedali kolégiám.
„Fakt som sa nerozhodol, ani som sa nemohol rozhodnúť, lebo som nad tým ani neuvažoval,“ dodal na margo možnej opätovnej kandidatúry. Jeho päťročné funkčné obdobie sa skonči 22. júna. Tvrdí, že ani z oprávnených navrhovateľov ho ešte nikto nekontaktoval, či by dal súhlas s kandidatúrou. Voľby treba vyhlásiť najneskôr 45 dní pred ich konaním.
Člen súdnej rady Dušan Čimo má však podozrenie, že niektoré personálne otázky, ktoré sa na ostatných rokovaniach súdnej rady riešili, by už mohli súvisieť s očakávanou voľbou predsedu NS SR na ďalšie obdobie, o ktorom bude hlasovaním rozhodovať súdna rada. Čimovi sa nepozdáva preraďovanie ľudí z okresných súdov priamo na najvyšší súd.
„Z môjho pohľadu sú to predovšetkým trafiky určitým sudcom, ktorí sú názorovo spriaznení alebo sú názorovo príbuzní súčasnému vedeniu najvyššieho súdu,“ povedal Čimo. Špeciálne upozornil na prípad dvoch členiek súdnej rady. Prezidentku Združenia sudcov Slovenska Danu Bystriansku v decembri na Harabinov návrh dočasne pridelili na NS SR z Okresného súdu Košice I.
V pondelok zas súdna rada rozhodovala o ďalšom dočasnom pridelení topoľčianskej okresnej sudkyne Aleny Šiškovej na NS SR, kde už takto pôsobí od apríla 2013. „Sú tiež členkami súdnej rady – budú sa podieľať na rozhodovaní o osobe predsedu najvyššieho súdu na ďalšie obdobie. Takže uvidíme podľa toho, či sa rozhodne doktor Harabin kandidovať znovu. Ale určite sa tam prinajmenšom vkráda podozrenie, že sa tu kupujú hlasy,“ dodal Čimo.
Spomenuté členky súdnej rady Čimove úvahy odmietli, Šišková ich komentovať nechcela. Bystrianska hovorí, že jej pridelenie na NS SR súvisí s jej odbornou prípravou a kariérnym rastom. „Ja som tiež sudca, ja nie som profesionálna prezidentka združenia sudcov. Ja už som povedala, že som prejavila záujem o odborný rast v tejto forme – pôsobením v Bratislave,“ povedala Bystrianska. Dodala, že desať rokov dávala prednosť práci pre sudcovské združenie. „Je to len o tom, v žiadnom prípade v tom nie je z mojej strany žiadna vypočítavosť,“ dodala.
Harabin tvrdí, že spomínané preradenia ani teoreticky nemôžu smerovať k voľbám šéfa NS SR. „Predsedu najvyššieho súdu volí súdna rada, je tam potrebný určitý počet hlasov, sú tam potrebné určité návrhy, musí byť určitý program – tak ako, no nehnevajte sa,“ povedal Harabin.
V roku 2007 bol Harabin kandidátom na ústavného sudcu, ale prezident ho nevybral. Teraz Harabin podľa vlastných slov záujem o takýto post neprejavil. „Tam by som celkom nemohol uplatňovať svoje skúsenosti v oblasti trestného práva – to by bolo tak maximálne na štvrtinu,“ povedal. Momentálne nemá inú ambíciu, okrem tej, že chce pojednávať. Na NS SR, ktorému predsedá, je aj šéfom senátu v trestnoprávnom kolégiu.
