CORNWALL - Okolo Mount Everestu sa rozrástli kríky a trávy, ktoré by mohli zapríčiniť povodeň. O zvýšenej vegetácii v tejto oblasti experti vedia už dlhšie. Zatiaľ nie je potvrdené, či skutočne spôsobia záplavy. Podľa vedcov však vegetácia absorbuje viac svetla a ohrieva pôdu, čím dochádza k otepľovaniu regiónu.
Vplyv malej, no významnej vegetácie medzi oblasťou stromov a oblasťou snehu môže vyústiť do záplav v Himalájach a na Mount Evereste, tvrdia vedci. O zvýšenom výskyte vegetácie sa dozvedeli prostredníctvom satelitov. Kríky a tráva údajne rastú v najvyššej zóne umožňujúcej rast rastlín, takzvanej subnivalenčnej zóne.
Vedci z Exeterskej univerzity študovali snímky z rokov 1993 až 2018, ktoré poskytol satelit Landsat od NASA. Himalájske jazerá sa od začiatku storočia roztápajú dvojnásobne rýchlejšie než kedykoľvek predtým, za posledné štyri desaťročia z nich zmizla viac ako štvrtina ľadu. Výskum naznačil, že ekosystémy jazier sú vysoko citlivé na zmeny vegetácie.
"Je dôležité monitorovať a porozumieť stratám ľadu vo všetkých horských systémoch. Subnivalenčné ekosystémy pokrývajú oveľa väčšiu oblasť než trvalý sneh a ľad, vieme o nich len veľmi málo," uviedla Karen Andersonová z Inštitútu životného prostredia a trvalej udržateľnosti v anglickom Cornwalle.
Zatiaľ nie je známe, ako by vegetácia mohla ovplyvniť roztápanie ľadu. Štúdie ale naznačujú, že kríky a tráva absorbujú viac svetla a ohrievajú okolitú pôdu, čím dochádza k rapídnemu otepľovaniu. "Bola by to zlá správa pre Himaláje. Subnivalenčná zóna je miestom, kde sa drží sezónny sneh a ak bude príliš teplo, hrozí, že sa zvýši rýchlosť topenia a následne záplav," dodala vedkyňa.
