BRATISLAVA – Slovenská lekárska komora (SLK) vyzvala ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nominantka Smeru-SD), aby stiahla návrh zákona o stratifikácii nemocníc z utorkovej (26. 11.) schôdze Národnej rady (NR) SR. Predstavitelia komory opakovane zdôrazňujú, že zákon o stratifikácii je len čiastkový, nie je v praxi realizovateľný ani dostatočne odborne pripravený. SLK chce v priebehu troch mesiacov vytvoriť základnú líniu novej komplexnej reformy slovenského zdravotníctva.
„Problémom je kolabujúci ambulantný sektor. Stratifikácia nič nevyrieši preto, lebo v nemocniciach chýba personál. Okrem toho je zle pripravený rozpočet,“ menuje prezident SLK Marian Kollár. Poukázal na to, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR chce reformu nemocníc robiť podľa vzoru Dánska, ale rozpočet na zdravotníctvo je oproti dánskemu päťkrát nižší.
SLK preto tiež požiadala Kalavskú, aby nesúhlasila s návrhom rozpočtu pre zdravotníctvo na rok 2020. Podľa Kollára je zlé, že Kalavská nedokáže presvedčiť ministra financií o jeho zvýšení. Na pondelkovom rokovaní predstavitelia SLK predostreli ministerstvu aj problémy so zazmluvňovaním výkonov a optimalizáciou siete.
„Ak chceme zlepšiť fungovanie nemocníc, musíme v prvom rade začať robiť reformu ambulancií, aby nemocnice neboli preťažované. No aj všetci hlavní odborníci sa zhodli na tom, že pre túto zmenu v ambulantnom sektore nie je personál,“ povedal. Pripomenul, že v rezidentskom programe je momentálne na celom Slovensku zapojených 150 lekárov. Ministerka podľa neho na pondelkovom rokovaní so SLK neprikladala pripomienkam lekárov dostatočný význam.
SLK chce vo svojom návrhu presadiť veľký rozpočet pre zdravotníctvo
SLK podľa Kollára vo svojom návrhu komplexnej reformy chce presadiť veľký rozpočet pre zdravotníctvo a venovať sa všetkým aktérom zdravotníckeho systému, teda poisťovniam, poskytovateľom, sieti, distribútorom, fungovaniu zdravotníctva po finančnej stránke aj z hľadiska doplnenia zdravotníckych pracovníkov. Chcú pritom využiť všetky materiály a analytické súbory, ktoré sú k dispozícii vrátane tých, ktoré boli pripravené k návrhu stratifikácie, avšak Kollár zdôrazňuje, že nesmú byť skreslené. Napríklad informácie, že Slovensko má najviac akútnych lôžok a najviac nemocníc v strednej Európe, podľa neho skreslené sú.
Ministerstvo zdravotníctva SR podľa jeho hovorkyne Zuzany Eliášovej spolupracovalo na projekte stratifikácie s odborníkmi aj analytikmi a jeho predstavitelia ho vysvetľovali všetkým politickým stranám v parlamente. Návrh sú podľa Eliášovej pripravení v utorok predložiť do prvého čítania. Podporu návrhu v pondelok vyjadrilo viacero odborníkov.
Predseda Smeru-SD Robert Fico zopakoval, že strana má voči stratifikácii nemocníc stále výhrady. Parlament mal reformu nemocníc už na októbrovej schôdzi, napokon o nej však nehlasoval a presunul ju na ďalšie zasadnutie. O stiahnutie návrhu ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú požiadali preto, že návrh nemal dostatočnú politickú podporu.
Výbor pre zdravotníctvo v pondelok neodsúhlasil rozpočet pre rezort
Poslanci parlamentného výboru pre zdravotníctvo v pondelok v prítomnosti ministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej (nominantka Smeru-SD) neodsúhlasili rozpočet pre rezort na nasledujúci rok. Riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky (IZP) Martin Smatana poslancom Národnej rady (NR) SR vysvetlil, že pri príprave tohtoročného rozpočtu vychádzali zo zostatkov na účtoch z minulého roka. K nemu následne pripočítali očakávané nárasty, napríklad valorizáciu miezd a infláciu či nové typy záchraniek alebo tiež náklady spojené s dlhodobou starostlivosťou. Podľa výpočtov potrebujú mať zaokrúhlene 4,2 miliardy eur.
Priznal, že v sume nie je vykrytá všetka strata nemocníc ani dofinancovanie neatraktívnych ambulancií. Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR však dúfa, že ak návrhy prejdú hlasovaním v parlamente, zvyšné financie sa do rezortu dostanú.
Podľa Krajčího sa tento rok dofinancovalo viac, ako bolo potrebné
Podpredseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Marek Krajčí (OĽaNO) poukázal na to, že tento rok sa dofinancovalo viac, ako bolo potrebné. Dôvodom bolo hospodárenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Predpokladá, že na budúci rok bude potrebné dofinancovanie minimálne vo výške 85 miliónov eur. Problém vidí aj v znížení kapitálových výdavkov, a to o 31 miliónov eur.
To, že v rezorte zdravotníctva nebude dosť peňazí, si myslí aj členka výboru Jana Cigániková (SaS). Ako konštatovala, nepáči sa jej najmä to, že štát za svojich poistencov, ktorí sú ekonomicky neaktívni, zaplatí 400 eur, čo je o 33 miliónov eur menej ako v roku 2019.
