Nedeľa28. apríl 2024, meniny má Jarmila, zajtra Leo, Lea

Poslanci NR SR odmietali novely opozície: Toto dnes v parlamente neprešlo

Ilustračné foto
Ilustračné foto (Zdroj: topky)

BRATISLAVA - Tajné nahratie a zverejnenie nahrávok z dôverných rozhovorov bude naďalej trestané, aj keď odhaľuje trestný čin, napríklad korupciu. Poslanci Národnej rady SR totiž dnes odmietli novelu Trestného zákona z dielne OĽaNO. Jeden z navrhovateľov Igor Matovič nahral súkromný rozhovor s Radoslavom Procházkom zo Siete. Hovorí sa v ňom o platení faktúr bez dokladu.

Obyčajní navrhovali novelu preto, že existuje podľa nich kontroverzná skutková podstata trestného činu dôvernosti ústneho prejavu a iného prejavu osobnej povahy. Úskalia tohto trestného činu sa podľa OĽaNO ukázali pri snahe trestne stíhať režisérku Zuzanu Piussi v súvislosti s jej dokumentárnym filmom Nemoc tretej moci.

Podobne to je podľa OĽaNO aj pri nemožnosti zverejniť nahrávku s Radoslavom Procházkom. Tá podľa obyčajných usvedčuje Procházku z protiprávneho konania v súvislosti s financovaním jeho prezidentskej kampane. OĽaNO poukazuje aj na utajené nahrávky z káuz Gorila a Sasanka, ktoré sa objavili na verejnosti. Podľa obyčajných vo všetkých prípadoch mali nahrávky napomáhať odhaleniu korupčného konania, hoci vznikli rôznymi spôsobmi, prípadne unikli na verejnosť "nedopatrením".

Matovičovo hnutie chcelo, aby nebol trestne stíhaný ten, kto zhotoví nahrávku a zverejní ju s cieľom prekaziť pripravovaný či páchaný trestný čin, alebo s cieľom oznámiť spáchaný trestný čin. Rovnako by nemal byť podľa návrhu trestne stíhaný ten, kto nahrá a zverejní nahrávku verejného činiteľa. "Pričom sa vyhotovený záznam alebo jeho časť musí týkať ohrozovania alebo poškodzovania verejného záujmu zo strany tohto verejného činiteľa," píše sa v návrhu novely zákona.

"Ochrana osobnostných práv verejného činiteľa a zásah do jeho cti a ľudskej dôstojnosti vrátane výnimočných prípadov zásahov do jeho súkromia musí v prípade konfliktu s ochranou verejného záujmu ustúpiť," tvrdia obyčajní.

Slovenskí europoslanci naďalej nebudú môcť vystupovať v pléne

Slovenskí europoslanci nebudú môcť vystupovať v pléne slovenského parlamentu. Poslanci NR SR totiž odmietli novelu rokovacieho poriadku z dielne Jozefa Viskupiča (OĽaNO).

Poslanec chcel zmeniť zákon tak, aby europoslancom umožnil najmenej raz za kalendárny rok predniesť v pléne NR SR správu o svojej činnosti. Podľa neho by to pomohlo zvýšiť účasť ľudí na voľbách do europarlamentu. Takýto návrh sa pokúšal presadiť Viskupič ešte vlani v lete. Vtedy povedal, že ak by jeho novela neprešla, vtedajší šéf parlamentu Pavol Paška (Smer-SD) sľúbil, že europoslanci budú môcť svoju prácu prezentovať aj bez zmeny zákona.

Novela Rokovacieho poriadku NR SR vlani neprešla, noví europoslanci prejavili záujem o vystupovanie v pléne slovenského parlamentu. O priestor požiadali Pašku listom. Ten reagoval, že majú dostatočný priestor najmä na pôde Výboru NR SR pre európske záležitosti.

Obyčajným nevyšiel ani pokus obmedziť verejným funkcionárom sediacim na viacerých stoličkách platy. OĽaNO navrhovalo, aby verejný činiteľ, ktorý zastáva viacero verejných funkcií, poberal za ich vykonávanie len jeden plat. Samotný funkcionár mal mať možnosť vybrať si, ktorý plat z ktorej funkcie bude brať. 

Zámer uľahčiť vyšším súdnym úradníkom prechod do advokácie neprešiel

Vyšším súdnym úradníkom sa prechod do advokácie uľahčovať nebude. Plénum dnes nepodporilo návrh novely zákona o advokácii od Miroslava Kadúca (OĽaNO), ktorý chcel zaviesť možnosť započítať si do praxe advokátskeho koncipienta aj čas strávený prácou vyššieho súdneho úradníka.

Kadúc pripomenul, že v súčasnosti sa podľa zákona do praxe advokátskeho koncipienta započíta prax sudcu, asistenta sudcu Najvyššieho súdu SR, justičného čakateľa, prokurátora, právneho čakateľa prokuratúry a notárska prax.

"Je zrejmé, že sa úplne zabudlo na vyšších súdnych úradníkov. Títo profesionáli často samostatne vybavujú agendu jednak porovnateľnú s agendou sudcu a jednak porovnateľnú s agendou advokátskeho koncipienta či advokáta. Práve preto je celkom nepochopiteľné a zrejme aj diskriminačné, prečo im nie je umožnené započítanie ich praxe vyššieho súdneho úradníka tak ako ostatným profesiám," vysvetľoval poslanec.

Hranica, od ktorej exekútor siahne na nehnuteľnosť, sa zvyšovať nebude

Exekútor bude mať aj naďalej možnosť siahnuť na nehnuteľnosť dlžníka, ak peňažná pohľadávka dosahuje minimálne 2000 eur. Poslancovi NR SR Igorovi Hraškovi (OĽaNO) sa dnes nepodarilo zvýšiť túto hranicu na 10.000 eur, keďže plénum nepodporilo jeho návrh novely Exekučného poriadku.

Hraško chcel takto zmierniť nežiaduce dôsledky spojené s výkonom exekúcie. Argumentoval tým, že úlohou štátu v procese exekúcie je stanoviť také pravidlá, aby bola pohľadávka uspokojená adekvátnymi spôsobmi a v súlade s dobrými mravmi. "Podstatou problému je, že napriek existencii rôznych spôsobov výkonu exekúcie sa v praxi stále objavujú prípady, keď dlžník príde o svoje obydlie pre exekvovanú pohľadávku, ktorá je v porovnaní s hodnotou jeho obydlia často nepomerne nižšia," upozorňoval poslanec.

Hranicu 10.000 eur vysvetľoval tým, že v závislosti od jednotlivých krajov v SR predstavuje štvrtinu až tretinu ceny bytu s rozlohou 50 štvorcových metrov. Na druhej strane súčasná nízko stanovená minimálna hranica 2000 eur "neraz spôsobuje značný nepomer medzi vymáhanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti".

Zámer trestať spreneveru aj pri inej majetkovej hodnote nezískal podporu

Skutkovú podstatu trestného činu sprenevery sa o pojem "iná majetková hodnota" rozširovať nebude. Plénum NR SR dnes totiž nepodporilo návrh novely Trestného zákona od Miroslava Kadúca a Evy Horváthovej (obaja OĽaNO), ktorí majú pocit, že súčasný právny stav rieši spreneveru nedostatočne.

Iná majetková hodnota predstavuje podľa OĽaNO najmä majetkové práva a záväzky (napríklad pohľadávky), ďalej peňažné prostriedky uložené na účte v banke, ale tiež výsledky tvorivej ľudskej činnosti ako autorské dielo či know-how.

Konkrétne ide o prípady, v ktorých bola páchateľovi zverená vec, ktorá však svojím charakterom nespadá pod definíciu veci v zmysle Trestného zákona. "Na základe tohto nedostatku tak nie je možné posúdiť spáchaný skutok ako trestný čin sprenevery, resp. orgány činné v trestnom konaní spáchaný skutok neposudzujú vôbec ako trestný čin, a to aj napriek jeho škodlivosti a rozsahu spáchanej škody," argumentovali Kadúc a Horváthová.

Podľa súčasného zákona sa vecou rozumie hnuteľná alebo nehnuteľná vec, byt alebo nebytový priestor, zviera, ovládateľná prírodná sila alebo energia, alebo cenný papier bez ohľadu na jeho podobu. Za vec sa tiež považuje nehmotná informácia, dáta výpočtovej techniky alebo obrazový záznam na technickom nosiči. Trestný zákon však opomína pojem "iná majetková hodnota" a jeho význam, ktorý je v slovenskom právnom poriadku ustálený v oblasti tak občianskeho, ako aj obchodného práva. "Sme presvedčení, že iné majetkové hodnoty sú z hľadiska hodnotového významu rovnoprávne s vecami, a preto je potrebné chrániť ich aj na trestnoprávnej úrovni," dodali poslanci.

Nahlásiť chybu

Odporúčame

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Stream naživo

Predpredaj.sk - Tu sa rodia zážitky

Celý program

Ďalšie zo Zoznamu