NEW YORK – Myslíte si, že mikroplasty sa nachádzajú iba v plastových fľašiach či morských plodoch? Omyl! Vedci ich objavili aj v potravinách, ktoré bežne konzumujeme ako zdroj bielkovín. Výsledky výskumu ukázali, že najviac drobných plastových častíc obsahovali obaľované krevety, rastlinné nugetky a kuracie nugetky. Odborníci zároveň upozorňujú, že problém sa netýka iba konkrétnych značiek či obchodov.
Mikroplasty sa stali prakticky neoddeliteľnou súčasťou nášho životného prostredia. Nachádzajú sa vo vode, vzduchu aj potravinách a podľa vedcov sa im dnes len veľmi ťažko vyhneme.
Výskumníci z Torontskej univerzity v spolupráci s organizáciou Ocean Conservancy preto preskúmali 111 vzoriek zo 16 kategórií potravín bohatých na bielkoviny.
Analyzovali morské plody, mäso aj rastlinné alternatívy. Mikroplasty objavili až v 88 percentách skúmaných vzoriek.
Tieto tri potraviny dopadli najhoršie!
Výsledky ukázali, že množstvo mikroplastov sa medzi jednotlivými výrobkami výrazne líšilo.
Najhoršie dopadli obaľované krevety, v ktorých vedci zaznamenali priemerne 370 plastových častíc na jednu porciu. Na druhom mieste skončili rastlinné nugetky so 73 časticami na porciu.
Tretiu priečku obsadili obľúbené kuracie nugetky, ktoré obsahovali priemerne 62 mikroplastových častíc. Medzi výraznejšie kontaminované výrobky patrili aj rybie prsty.
Na opačnom konci rebríčka sa nachádzali kuracie prsia, v ktorých vedci objavili priemerne iba dve častice na porciu.
Relatívne nízke hodnoty zaznamenali aj pri bravčovom mäse, tofu či minimálne spracovaných rybách.
Problémom môže byť spracovanie potravín
Výskumníci zistili, že vysoko spracované výrobky obsahovali v prepočte na gram potraviny významne viac mikroplastov než minimálne spracované produkty.
Dôvodom môže byť samotný výrobný proces. Pri krájaní, mletí, obaľovaní alebo ďalších úpravách totiž potraviny prichádzajú do kontaktu s rôznymi zariadeniami a materiálmi.
Zaujímavé však je, že vedci nenašli významné rozdiely medzi jednotlivými značkami ani medzi potravinami zakúpenými v bežných supermarketoch a obchodoch so zdravou výživou.
Ani nákup drahších či prírodných produktov teda automaticky nezaručuje nižší obsah mikroplastov.
Výskumníci zároveň upozornili, že kontaminácia môže vzniknúť už pred spracovaním potravín, napríklad v dôsledku znečistenia životného prostredia.
Ročne môžeme zjesť tisíce plastových častíc
Vedci výsledky laboratórnych analýz spojili s údajmi o stravovacích návykoch dospelých Američanov.
Odhadli, že priemerný dospelý človek v USA môže prostredníctvom skúmaných bielkovinových potravín prijať približne 11 500 mikroplastových častíc ročne.
Pri použití najvyšších nameraných hodnôt by teoretický odhad mohol dosiahnuť až 3,8 milióna častíc za rok.
Odborníci však zdôrazňujú, že ide o modelové výpočty, nie o presné množstvo mikroplastov, ktoré skutočne skonzumuje každý človek.
Čo mikroplasty spôsobujú v našom tele?
Mikroplasty sú drobné plastové častice menšie ako päť milimetrov. Vedci ich už identifikovali v rôznych ľudských tkanivách vrátane krvi či pľúc.
Ich možné účinky na zdravie sú predmetom intenzívneho výskumu. Niektoré experimentálne štúdie naznačujú súvislosť so zápalovými procesmi či poškodením buniek. Zatiaľ však nie je dostatočne objasnené, aké zdravotné následky má dlhodobé prijímanie množstiev mikroplastov, ktoré sa bežne nachádzajú v potravinách.
Samotná prítomnosť plastových častíc preto automaticky neznamená, že konkrétne jedlo spôsobuje ochorenie.
Máme sa vzdať obľúbených jedál?
Odborníci neodporúčajú v panike vyradiť všetky potraviny, v ktorých boli mikroplasty zistené.
Výsledky však podporujú myšlienku uprednostňovať menej spracované potraviny a dbať na pestrý jedálniček.
Dôležité je tiež obmedzovať zbytočné používanie plastov, najmä pri skladovaní a ohrievaní horúcich jedál.
Vedci pripomínajú, že mikroplasty sú problémom celého potravinového systému, nie iba jednej značky či konkrétneho výrobku. Na presnejšie určenie ich zdravotných rizík budú potrebné ďalšie výskumy.