PRAHA - To, čo si každý deň dávame na tanier, neovplyvňuje iba našu hmotnosť, kondíciu či hladinu cholesterolu. Jedálniček môže výrazne súvisieť aj s tým, ako funguje náš mozog, akú máme náladu, ako sa dokážeme sústrediť či ako dobre si pamätáme informácie. Nadbytok cukru a nevhodných tukov môže mať na mentálnu kondíciu nepriaznivý vplyv. Na súvislosti medzi stravou a fungovaním mozgu upozornil portál prozeny.cz.
Mozog patrí medzi energeticky najnáročnejšie orgány v tele. Na svoju činnosť preto potrebuje neustály prísun energie a živín. To, čo pravidelne konzumujeme, môže ovplyvňovať chemické procesy v mozgu, a tým aj naše správanie, náladu, schopnosť sústrediť sa či pamäť. Jedným z dôležitých mechanizmov je dopamín. Ide o neurotransmiter, ktorý sa podieľa na pocitoch odmeny, radosti a motivácie. Pomáha nám tiež vytvárať návyky a podporuje správanie, ktoré chceme opakovať.
Práve preto môže byť niektoré jedlo také lákavé. Potraviny s vysokým obsahom jednoduchých cukrov a tukov dokážu výrazne aktivovať systém odmeny v mozgu. Čím silnejšiu reakciu vyvolajú, tým väčšia môže byť chuť siahnuť po nich znova.
Jedlo môže v tomto smere fungovať podobne ako iné látky alebo činnosti, ktoré vytvárajú pocit odmeny. Podľa výskumu citovaného v pôvodnom článku môžu potraviny bohaté na jednoduché cukry a tuky zvýšiť hladinu dopamínu až o 140 percent oproti bežnej úrovni. Ako uvádza National Geographic, podobný mechanizmus súvisiaci so systémom odmeny sa pozoruje aj pri nikotíne.
Problémom sú aj ultraprocesované potraviny
Moderný jedálniček obsahuje veľké množstvo potravín, ktoré prešli rozsiahlym priemyselným spracovaním. Často obsahujú napríklad glukózové sirupy, modifikované škroby, stužené tuky, konzervačné látky, farbivá, stabilizátory či umelé arómy.
Takéto výrobky sú navyše často navrhnuté tak, aby kombináciou tuku, cukru, soli a ďalších zložiek čo najsilnejšie stimulovali naše chuťové a odmeňovacie mechanizmy. Aj preto môže byť ťažké prestať jesť chipsy, sladkosti či fastfood, hoci už nemáme hlad. Dlhodobá konzumácia ultraprocesovaných potravín sa zároveň spája s vyšším rizikom viacerých zdravotných problémov vrátane cukrovky, metabolických ochorení a chorôb srdca a ciev.
Cukor dodá energiu, no efekt nemusí trvať dlho
Jednoduché cukry môžu po konzumácii spôsobiť rýchle zvýšenie hladiny glukózy v krvi. To môže krátkodobo priniesť viac energie a podporiť sústredenie. Ak však k podobným výkyvom dochádza často, môžu nasledovať únava, ospalosť, podráždenosť či problémy s pamäťou.
Dlhodobo vysoký príjem cukru môže navyše súvisieť so zníženou citlivosťou buniek na inzulín. Takzvaná inzulínová rezistencia môže nepriaznivo ovplyvňovať aj procesy spojené s učením a fungovaním mozgu. Výskum zároveň skúma jej súvislosť s niektorými neurodegeneratívnymi ochoreniami.
Nie všetky tuky sú nepriateľom
Pri tukoch je dôležité rozlišovať ich druh. Nen nasýtené mastné kyseliny, medzi ktoré patria napríklad omega-3 a omega-6, sú dôležité pre správne fungovanie organizmu. Nachádzajú sa napríklad v rybách, orechoch, semienkach a rastlinných olejoch. Tieto tuky sa podieľajú na zdraví mozgových buniek a môžu mať priaznivý vplyv aj na imunitu a náladu. Dostatočný príjem kvalitných tukov sa spája aj s nižším rizikom niektorých psychických problémov.
Naopak, nadmerná konzumácia nasýtených a najmä transmastných tukov môže pôsobiť opačne. Nájdeme ich napríklad v niektorých údeninách, cukrovinkách, trvanlivom pečive, instantných jedlách či priemyselne spracovaných polotovaroch. Ak ich prijímame priveľa, môžu nepriaznivo ovplyvňovať kognitívne funkcie, teda napríklad pamäť, pozornosť a schopnosť premýšľať. Strava preto nie je dôležitá iba pre vzhľad či telesné zdravie. To, čo pravidelne jeme, môže ovplyvňovať aj to, ako sa cítime a ako náš mozog funguje.
