Tragédia v Krakove 
Donald Trump 
Rusi na MS 
Ministerstvo ŽP 
Adéla Jergová 
Vladimír Putin 
Robert Fico 
Energopomoc 
Vojna na Ukrajine 
POMPEJE - Takmer dve tisícročia ležali nedotknuté pod vrstvami sopečného materiálu. Archeológovia v starovekých Pompejach odkryli pozoruhodný nález, ktorý odhaľuje fascinujúce detaily zo života obyvateľov mesta pred jeho zničením. V jednom z domov objavili pozostatky drevenej skrine, ktorá ukrývala kozmetické pomôcky, šperky, ochranné amulety aj desiatky bronzových mincí. Predmety pravdepodobne patrili žene, ktorej každodenný život náhle prerušila katastrofálna erupcia sopky Vezuv v roku 79 nášho letopočtu.
Ako informuje český portál Novinky.cz, vzácny objav pochádza z takzvaného domu Cornelia Maxima, ktorý sa nachádza na niekdajšej rušnej ulici Via dell'Abbondanza v centre Pompejí. Podľa oficiálneho vyhlásenia Archeologického parku Pompeje sa odborníkom podarilo preskúmať priestory, ktoré zostávali viac ako storočie ukryté pred zrakmi verejnosti. Nález poskytuje jedinečné svedectvo o osobnom živote ľudí, ktorí museli počas ničivej erupcie opustiť svoje domovy.
Predmety, ktoré žena používala každý deň
Dom Cornelia Maxima nebol pre archeológov úplne neznámy. Jeho priečelie odkryli už v roku 1912, no niektoré zadné miestnosti zostali nepreskúmané až do súčasnosti. K ich odhaleniu došlo počas rozsiahleho reštaurátorského projektu, ktorého cieľom je zachovať a lepšie preskúmať historické stavby v Pompejach.
Práve v jednej z miestností odborníci narazili na pozostatky drevenej skrine. Hoci samotné drevo sa vplyvom času a sopečnej katastrofy nezachovalo v pôvodnej podobe, stopy v archeologických vrstvách umožnili výskumníkom čiastočne zrekonštruovať jej vzhľad. Obsah skrine bol ešte zaujímavejší.
Medzi nálezmi sa nachádzala pinzeta, malá miska určená na miešanie líčidiel či nádobka na vonné oleje. Archeológovia objavili aj kadidelnicu, ktorá slúžila na prevoňanie domácnosti, a viacero nádob vyrobených z bronzu, skla a keramiky. Súčasťou nálezu boli dokonca malé olovené závažia, ktoré mohli súvisieť s obchodnými alebo každodennými činnosťami obyvateľov domu.
„Pompeje nie sú len miestom veľkých umeleckých diel. Sú tiež miestom, kde nám aj zdanlivo obyčajné predmety pomáhajú odhaľovať ľudský rozmer minulosti,“ uviedol pre agentúru Reuters riaditeľ archeologického parku Gabriel Zuchtriegel.
Záhadný náhrdelník mal chrániť pred nešťastím
Jedným z najpozoruhodnejších predmetov je náhrdelník pozostávajúci z najmenej 24 drobných príveskov. Jednotlivé ozdoby boli vyrobené z keramiky, kostí, skla a horského krištáľu. Ich podoba pritom nebola náhodná. Niektoré zobrazovali božstvá, iné ľudské ruky či nohy. Nechýbali ani motívy šišiek a hrozna. Podľa archeológov mohlo ísť o takzvané crepundia, teda ochranné amulety, ktoré v starovekom Ríme často dostávali malé deti.
Ich úlohou nebolo iba odháňať nešťastie. Drobné prívesky pri pohybe vydávali zvuky, a preto mohli slúžiť aj ako hrkálky. Rodičom tak pomáhali zachytiť pohyb dieťaťa. Takéto šperky si však niektorí Rimania ponechávali aj po dosiahnutí dospelosti. V spoločnosti, kde sa ľudia často sťahovali ďaleko od svojich rodín, mohli predstavovať vzácnu spomienku na detstvo, domov či blízkych. Nie je preto vylúčené, že aj náhrdelník nájdený v Pompejach mal pre svoju majiteľku osobitnú citovú hodnotu.
V skrini zostali aj peniaze
Popri kozmetických pomôckach a šperkoch archeológovia objavili aj 38 bronzových mincí. Boli uložené v malej schránke vyrobenej z rastlinného materiálu, ktorej zachované pozostatky odborníci plánujú podrobiť ďalšiemu výskumu. Prítomnosť mincí naznačuje, že obyvatelia domu počas katastrofy nestihli odniesť všetky svoje cennosti.
Zatiaľ však nie je jasné, čo sa s nimi stalo. Mohli sa pokúsiť utiecť pred padajúcim popolom a sopečným materiálom, no rovnako mohli patriť medzi obete ničivej erupcie. Archeológovia zatiaľ nedokážu určiť ani totožnosť ženy, ktorej predmety pravdepodobne patrili. „Nedokážeme s istotou zrekonštruovať identitu ľudí, ktorí v dome žili, ale tieto fragmenty nám približujú ich každodenný život,“ uviedol Zuchtriegel podľa talianskej tlačovej agentúry ANSA.
V dome nežili chudobní ľudia
Výskum odhalil aj ďalšie podrobnosti o samotnej nehnuteľnosti. Steny miestnosti, v ktorej sa skriňa nachádzala, zdobili maľby vytvorené v takzvanom štvrtom pompejskom štýle. Tento typ dekorácie bol charakteristický pre obdobie pred zničením mesta. Bohatá výzdoba naznačuje, že majitelia domu mali pomerne dobré spoločenské postavenie.
Archeológovia zároveň zistili, že v čase výbuchu Vezuvu prebiehali v budove stavebné úpravy. Je preto možné, že jej obyvatelia plánovali rekonštrukciu alebo zveľadenie svojho bývania. Tieto plány však náhle prerušila katastrofa, ktorá pochovala celé mesto.
Popri vzácnych predmetoch objavili odborníci aj jeden pomerne nezvyčajný nález. V jednej z amfor, teda keramických nádob používaných na skladovanie a prepravu rôznych surovín, sa nachádzali kostrové pozostatky dvoch drobných hlodavcov, pravdepodobne myší. Aj tento detail podľa archeológov pripomína, že každodenný život v starovekom meste sa v mnohom podobal tomu dnešnému. Obyvatelia Pompejí sa totiž zjavne museli vyrovnávať aj s nepríjemnými návštevníkmi v domácnostiach.
Ulica hojnosti bola pulzujúcim srdcom Pompejí
Dom, v ktorom sa vzácne predmety našli, stál na jednej z najvýznamnejších komunikácií starovekého mesta. Via dell'Abbondanza, v preklade Ulica hojnosti, merala takmer 900 metrov a spájala hlavné fórum s východnou časťou Pompejí až po mestské hradby. V časoch najväčšieho rozkvetu tu panoval čulý ruch. Nachádzali sa tu obchody, remeselnícke dielne, hostince, verejné kúpele aj domy majetnejších obyvateľov.
Okoloidúci sa mohli zastaviť aj v takzvaných termopóliách, ktoré predstavovali starovekú obdobu dnešného rýchleho občerstvenia. Predávali sa v nich teplé jedlá a nápoje. Názov ulice pochádza z reliéfu na fontáne neďaleko fóra, ktorý zobrazoval ženskú postavu s rohom hojnosti, tradičným symbolom prosperity a blahobytu.
Takmer dve tisícročia čakala na svoje odhalenie
Pompeje zničila erupcia Vezuvu v roku 79 nášho letopočtu. Sopečný popol a ďalší materiál zasypali budovy, ulice aj predmety, ktoré obyvatelia pri úteku nestihli zachrániť. Práve táto katastrofa však paradoxne umožnila zachovať množstvo výnimočných svedectiev o živote v starovekom Ríme. Najnovší objav ukazuje, že aj obyčajná drevená skriňa môže po takmer dvoch tisícročiach rozprávať pozoruhodný príbeh.
Kozmetické potreby, ochranný náhrdelník či niekoľko desiatok mincí dnes pripomínajú život neznámej ženy, ktorá sa jedného dňa musela vyrovnať s katastrofou nepredstaviteľných rozmerov. Či sa jej podarilo zachrániť, zostáva záhadou. Predmety, ktoré po sebe zanechala, však archeológom umožňujú nahliadnuť do sveta, ktorý sa v priebehu jediného dňa navždy zmenil.
