TAJOMSTVÁ starovekého Egypta vychádzajú na povrch! Českí archeológovia odkryli zabudnuté hrobky

Ako informuje český portál Novinky.cz, na výskume pohrebiska v Sakkáre neďaleko egyptskej Káhiry pracuje tím Českého egyptologického ústavu Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej pod vedením Miroslava Bártu. Odborníci postupne odkrývajú hrobky, ktoré archeológovia skúmali už v 19. storočí, no neskôr ich opäť pohltil púštny piesok. Význam ich práce ocenil aj egyptský minister cestovného ruchu a pamiatok Šeríf Fathí, ktorý archeologickú lokalitu osobne navštívil.

Našli kaplnku, ktorú predchádzajúci archeológovia neobjavili

Jedným z najdôležitejších výsledkov výskumu je odkrytie obetnej kaplnky Ichetnefret, matky vysokopostaveného egyptského hodnostára Ptahšepsesa. Jej existencia zostávala neznáma aj napriek tomu, že oblasť bola predmetom archeologického záujmu už pred viac ako 160 rokmi.

V rokoch 1858 až 1860 tu pôsobil francúzsky archeológ Auguste Mariette, ktorý preskúmal približne 160 hrobiek pochádzajúcich z rôznych období Starej ríše. Kaplnku však počas svojich vykopávok neodhalil. Českým odborníkom sa teraz podarilo preniknúť do tejto časti pohrebného komplexu a zdokumentovať výzdobu, ktorá poskytuje vzácne informácie o rodine významného úradníka.

Mimoriadnu pozornosť vzbudili takzvané nepravé dvere. V staroegyptskej náboženskej tradícii predstavovali symbolický priechod medzi svetom živých a ríšou zosnulých. Prostredníctvom nich mal duch mŕtveho symbolicky prijímať obetné dary. Na objavených nepravých dverách je vyobrazená Ichetnefret spolu so svojím manželom Sabuom a synmi Ptahšepsesom a Raneferom. Výzdoba tak archeológom pomáha lepšie pochopiť rodinné väzby a spoločenské postavenie jednotlivých členov vplyvnej rodiny.

Vplyvný úradník sa oženil s faraónovou dcérou

Ústrednou postavou pohrebného komplexu je Ptahšepses, ktorý patril medzi najvýznamnejších hodnostárov obdobia piatej egyptskej dynastie. Počas svojho života zastával vysoké úrady za vlády štyroch panovníkov. Jeho postavenie bolo natoľko výnimočné, že sa podľa zachovaných historických prameňov stal prvým známym mužom nekráľovského pôvodu, ktorý uzavrel manželstvo s egyptskou princeznou. Jeho manželkou bola Chamaat, dcéra faraóna Veserkafa, zakladateľa piatej dynastie.

Takéto spojenie nepredstavovalo iba osobnú udalosť. Sobáš s členkou panovníckej rodiny mohol výrazne posilniť spoločenské postavenie úradníka a jeho príbuzných. Práve skúmanie podobných rodinných väzieb umožňuje egyptológom lepšie porozumieť tomu, akým spôsobom sa v starovekom Egypte získaval a upevňoval politický vplyv.

Monumentálna hrobka ukrývala ďalšie prekvapenia

Nové poznatky priniesol aj výskum hrobky Ptahšepsesovho otca Sabua. Rozsiahla stavba má pôdorys približne 54 × 28 metrov a v minulosti dosahovala výšku okolo piatich metrov. Jej architektúra prezrádza vysoké postavenie zosnulého. Vonkajšie steny totiž zdobia prvky pripomínajúce priečelia kráľovských palácov, čo bolo významným symbolom spoločenskej prestíže.

Vnútri obetnej kaplnky sa zachovali reliéfy zobrazujúce Sabua a jeho syna Ptahšepsesa pri sledovaní sprievodov ľudí prinášajúcich obetné dary. Podobné vyobrazenia neboli iba dekoráciou. Súviseli s náboženskými predstavami Egypťanov, podľa ktorých bolo potrebné zabezpečiť zosnulému dostatok obetín aj po smrti. Pre dnešných archeológov však predstavujú aj dôležitý historický prameň, pretože zachytávajú dobové oblečenie, spoločenské hierarchie a náboženské zvyklosti.

Vedci skúmajú aj počiatky rodinkárstva a lobingu

Podľa vedúceho expedície Miroslava Bártu prinášajú výskumy v Sakkáre nové dôkazy o fungovaní egyptskej spoločnosti počas piatej dynastie. Výsledky podľa neho pomáhajú objasňovať nielen vývoj pohrebných praktík a mumifikácie, ale aj mechanizmy, ktorými si vplyvné rodiny zabezpečovali významné postavenie.

V tlačovej správe Českého egyptologického ústavu upozornil, že nové nálezy poskytujú poznatky aj o raných podobách nepotizmu, teda uprednostňovania príbuzných pri obsadzovaní významných funkcií, a o presadzovaní záujmov prostredníctvom osobných kontaktov.

Výskum tak naznačuje, že rodinné prepojenia a budovanie vplyvných vzťahov zohrávali významnú úlohu v spoločnosti už pred tisíckami rokov. Tieto závery však vychádzajú z odborného skúmania historických prameňov a archeologických nálezov. Neznamenajú, že staroveký Egypt fungoval podľa rovnakých politických či právnych pravidiel ako súčasné štáty.

V hrobke objavili aj pozostatky múmie

Ďalším významným výsledkom výskumu je nález vápencového sarkofágu s pozostatkami samotného Ptahšepsesa. Archeológovia ho objavili v podzemnej pohrebnej komore, do ktorej viedla zostupná chodba z východnej strany hrobky. Hoci vykrádači hrobku navštívili už v staroveku a odniesli si šperky i ďalšie cennosti, časť múmie zostala zachovaná. Egyptskí antropológovia následne preskúmali pozostatky a dospeli k záveru, že vysokopostavený úradník zomrel vo veku viac ako 60 rokov.

Na pomery starovekého Egypta išlo o pomerne vysoký vek. Výsledky analýzy navyše zodpovedajú informáciám zachovaným v nápisoch opisujúcich jeho život. Samotná Ptahšepsesova hrobka zaberá plochu viac ako 900 štvorcových metrov. Pri jej opätovnom lokalizovaní odborníci využili satelitné snímky v kombinácii s terénnym archeologickým prieskumom. Tieto podrobnosti uvádza Český egyptologický ústav vo svojej správe z 27. októbra 2026.

Objavy ocenil aj egyptský minister

Úspech českej expedície zaujal aj egyptské úrady. Minister cestovného ruchu a pamiatok Šeríf Fathí počas návštevy archeologickej lokality ocenil výsledky výskumu a význam spolupráce domácich odborníkov so zahraničnými vedeckými pracoviskami. Podľa ministra nálezy dokazujú, že egyptské archeologické lokality stále ukrývajú množstvo neodhalených historických pamiatok.

Českí egyptológovia pritom svoju prácu v Sakkáre nekončia. V nasledujúcom období sa chcú venovať ďalšiemu skúmaniu a reštaurovaniu objavených hrobiek, pričom budú pátrať aj po ďalších zabudnutých častiach rozsiahleho pohrebiska. Každý nový nález môže priniesť ďalšie odpovede na otázky o živote, náboženstve a mocenských vzťahoch v jednej z najvýznamnejších civilizácií ľudských dejín.