PREKVAPENIE v Slnečnej sústave: Našli kandidáta na novú trpasličiu planétu! Je naozaj obrovský

Ako informoval britský denník The Sun, novoodhalené teleso dostalo predbežné označenie 2026 ED 183. Odhady naznačujú, že jeho priemer sa môže pohybovať od približne 595 do 1 497 kilometrov. V prípade potvrdenia hornej hranice by tak bolo širšie, než je dĺžka Veľkej Británie. Hoci ide o mimoriadne zaujímavý nález, astronómovia upozorňujú, že objekt zatiaľ nie je oficiálne klasifikovaný ako trpasličia planéta.

Skrýval sa medzi miliardami ďalších

Za objavom stojí astrofyzik Matthew Holman z Harvardovej univerzity, ktorý analyzoval údaje získané prostredníctvom teleskopu Vera C. Rubin. Tento mimoriadne výkonný astronomický prístroj sa nachádza na vrchole hory v Čile, vo výške približne 2 680 metrov nad morom. Holman využil špecializovaný počítačový program, pomocou ktorého skúmal rozsiahle množstvo pozorovaní zozbieraných teleskopom počas roka 2026.

Softvér vyhodnocoval miliardy zaznamenaných objektov a hľadal medzi nimi telesá, ktoré menia svoju polohu na oblohe. Práve počas tejto analýzy sa objavil neznámy objekt s označením 2026 ED 183. Keď Holman uvidel výsledky, jeho prvou reakciou bolo nadšenie zmiešané s nedôverou. Objav ho natoľko prekvapil, že okamžite začal preverovať, či nejde o chybu v údajoch alebo vo výpočtoch.

Našli ďalšie dôkazy

Po prvotnom odhalení sa Holman spojil s vedcom Mariom Jurićom, s ktorým začali preverovať dostupné astronomické záznamy. Ich cieľom bolo zistiť, či sa nový objekt objavil aj na starších snímkach oblohy. Spoločnou analýzou sa im podarilo identifikovať ďalších 20 pozorovaní telesa, ktoré siahali až do marca 2026.

Tieto záznamy poskytli vedcom ďalšie informácie o jeho pohybe a pomohli potvrdiť, že nejde iba o náhodný výsledok počítačovej analýzy. Objav však zároveň otvoril otázku, ako je možné, že takýto veľký vesmírny objekt zostával tak dlho nepovšimnutý.

Prečo ho astronómovia neobjavili skôr?

Odpoveď súvisí predovšetkým s tým, kde sa teleso nachádza na oblohe a aké náročné je jeho sledovanie. Jedným z problémov je oblasť Mliečnej cesty, v ktorej sa na pozadí nachádza obrovské množstvo hviezd. Rozpoznať medzi nimi pomaly sa pohybujúci objekt je pre astronómov mimoriadne komplikované.

„Ľudia zvyčajne nehľadajú objekty v oblasti Mliečnej cesty, pretože je tam toľko hviezd, že je veľmi ťažké nájsť pohybujúce sa telesá,“ vysvetlil Holman, ktorý pôsobí ako pedagóg na Harvardovej univerzite. Ďalším dôvodom je poloha objektu na južnej oblohe. Veľká časť astronomických pozorovaní sa totiž tradične uskutočňuje teleskopmi zameranými na severnú oblohu. Kombinácia týchto faktorov spôsobila, že teleso mohlo zostať dlho skryté aj napriek svojim potenciálne veľkým rozmerom.

Môže sa zaradiť k Plutu a ďalším trpasličím planétam

Ak sa potvrdí, že 2026 ED 183 spĺňa požadované podmienky, mohlo by získať oficiálny štatút trpasličej planéty. Takéto objekty predstavujú osobitnú kategóriu vesmírnych telies, ktoré obiehajú okolo Slnka a majú dostatočnú gravitáciu na to, aby nadobudli približne guľovitý tvar. Na rozdiel od klasických planét však nedokázali gravitačne vyčistiť okolie svojej obežnej dráhy od ďalších porovnateľných objektov.

Medzi päť oficiálne uznaných trpasličích planét slnečnej sústavy patria Ceres, Pluto, Haumea, Makemake a Eris. Najznámejším príkladom je Pluto, ktoré bolo dlhé desaťročia považované za deviatu planétu slnečnej sústavy. V roku 2006 však astronómovia upravili definíciu planéty a Pluto bolo preradené medzi trpasličie planéty. Aj novoodhalené teleso by sa mohlo zaradiť do tejto skupiny, ak ďalšie merania potvrdia jeho fyzikálne vlastnosti.

Je objekt viditeľný zo Zeme?

Napriek svojim možným obrovským rozmerom nie je 2026 ED 183 pozorovateľný voľným okom. Podľa Holmana však môže byť dostatočne jasný na to, aby ho dokázali zachytiť aj veľmi skúsení amatérski astronómovia s kvalitným vybavením. Podmienkou je, aby presne vedeli, na ktoré miesto oblohy majú svoje teleskopy nasmerovať. Vedci zároveň upozorňujú, že samotná jasnosť objektu ešte neumožňuje spoľahlivo určiť jeho skutočný priemer. Na presnejšie merania si preto budú musieť počkať.

Hoci prvé odhady naznačujú, že ide o mimoriadne veľké teleso, jeho definitívne zaradenie zatiaľ nie je možné. „V tejto chvíli je to stále iba kandidát. Naozaj potrebujeme zistiť, aký je fyzicky veľký, a to bude pravdepodobne trvať niekoľko mesiacov,“ upozornil Holman. Rozsah odhadovaného priemeru je totiž pomerne široký. Medzi dolnou a hornou hranicou je rozdiel približne 900 kilometrov.

Práve presnejšie určenie rozmerov bude jedným z rozhodujúcich krokov pri posudzovaní, či teleso spĺňa kritériá trpasličej planéty. Vedci tak zatiaľ hovoria o kandidátovi, nie o definitívne potvrdenom členovi tejto kategórie.

Dostane nové meno? 

Ak sa teleso podarí oficiálne zaradiť medzi trpasličie planéty, jeho súčasné označenie by mohlo v budúcnosti nahradiť vlastné meno. Podľa britského denníka sa uvažuje o pomenovaní inšpirovanom gréckou mytológiou. Holman prezradil, že už dostal viacero návrhov od ľudí, ktorých objav zaujal. Niektoré navrhované mená však už používajú iné vesmírne objekty. 

„Ľudia mi už poslali e-mailom niekoľko návrhov a niektoré z nich už patria iným objektom,“ uviedol astrofyzik. Zatiaľ nie je jasné, kto bude mať pri výbere konečného mena rozhodujúce slovo. Holman pripustil, že by ho potešilo, keby mohol prispieť vlastným návrhom, no zároveň zdôraznil, že ide o rozsiahly vedecký projekt, na ktorom sa podieľa množstvo ľudí.

Čo sa môže ukrývať na povrchu záhadného telesa?

Nový objav vzbudil záujem aj medzi vedcami, ktorí sa priamo nepodieľali na jeho odhalení. Docentka Michele Bannisterová označila teleso za mimoriadne zaujímavé a zamyslela sa nad tým, aké prekvapenia by mohlo priniesť jeho budúce skúmanie.

Nevylúčila napríklad, že by sa na jeho povrchu mohli nachádzať útvary podobné tým, ktoré vedci pozorovali na Plute. „Možno, ak tam niekedy vyšleme vesmírnu sondu, zistíme, že má dusíkový ľadovec podobne ako Pluto. Bolo by úžasné to vidieť,“ uviedla Bannisterová. Zároveň však upozornila, že zatiaľ ide iba o hypotetické možnosti. „V tejto chvíli vieme iba to, že je veľký. Všetko ostatné o jeho fyzikálnych vlastnostiach bude ešte nejaký čas predmetom špekulácií,“ dodala.

Astronómovia preto plánujú pokračovať v pozorovaniach, ktoré by mohli postupne odhaliť presnejšie rozmery, vlastnosti a charakter nového telesa. Objav 2026 ED 183 ukazuje, že ani po desaťročiach intenzívneho skúmania slnečnej sústavy nemusia mať vedci zmapované všetky jej veľké objekty. Výkonnejšie teleskopy a moderné počítačové metódy im totiž umožňujú odhaľovať aj telesá, ktoré sa doteraz ukrývali medzi nespočetným množstvom hviezd.