Nervozita hrozivo narastá: NATO sa obáva najhoršieho scenára! Trump môže Alianciu výrazne poškodiť

Európski spojenci v NATO sa obávajú, že americký prezident Donald Trump by po prípadnej porážke republikánov v utorkových voľbách do Kongresu mohol výrazne pritvrdiť voči Severoatlantickej aliancii. Podľa piatich diplomatov NATO, s ktorými hovoril americký portál Politico, by sa prezident mohol pokúsiť kompenzovať oslabenie svojho politického vplyvu v Spojených štátoch rozhodnutiami v zahraničnej politike.

Medzi najvážnejšie scenáre patrí ďalšie sťahovanie amerických vojakov z Európy, obmedzenie amerických príspevkov do spoločných rozpočtov aliancie či komplikácie pri dodávkach zbraní Ukrajine. Diplomati však zdôrazňujú, že zatiaľ ide o možné dôsledky volieb, nie o konkrétne rozhodnutia Bieleho domu.

Porážka republikánov môže zmeniť Trumpove priority

V utorok 3. novembra sa v Spojených štátoch konajú voľby do Kongresu, v ktorých Američania rozhodujú o obsadení všetkých 435 kresiel Snemovne reprezentantov a približne tretiny Senátu. Ak by demokrati získali kontrolu nad jednou alebo oboma komorami, Trump by mohol mať počas zostávajúcej časti svojho prezidentského mandátu väčšie problémy s presadzovaním domácich politických priorít. Práve tento scenár vyvoláva medzi európskymi spojencami obavy, že prezident by sa následne mohol ešte výraznejšie sústrediť na zahraničnú politiku, v ktorej disponuje širšími právomocami.

„To, čo sa zvyčajne deje prezidentom na konci funkčného obdobia, je kombinácia ventilovania frustrácie a dobrodružstva v zahraničnej politike,“ povedal pre Politico vysokopostavený európsky predstaviteľ z oblasti obrany. Dodal, že kritika NATO sa podľa neho stala trvalou súčasťou Trumpovho pohľadu na svet. Jeden z aliančných diplomatov zároveň pripustil, že nepriaznivý volebný výsledok by mohol amerického prezidenta výrazne rozhnevať a jeho postoj k európskym spojencom ešte viac vyostriť.

Podľa diplomatov by sa prípadná Trumpova nespokojnosť nemusela prejaviť iba ostrými vyhláseniami. Prezident by mohol pristúpiť aj ku konkrétnym krokom, ktoré by ovplyvnili fungovanie NATO a rozdelenie bezpečnostných záväzkov medzi Spojenými štátmi a Európou. Najväčšie obavy vyvoláva pripravované preskúmanie americkej vojenskej prítomnosti na európskom kontinente.

Z Európy môžu odísť ďalšie tisíce vojakov

Pentagón už niekoľko mesiacov preveruje rozmiestnenie amerických ozbrojených síl v Európe. Podľa dokumentov, ktoré získala agentúra Reuters, má ministerstvo obrany do 6. novembra pripraviť najmenej štyri varianty ďalšieho postupu. Tie majú byť predložené ministrovi obrany Peteovi Hegsethovi, pričom celé preskúmanie by sa malo skončiť v decembri.

Traja diplomati NATO pre Politico uviedli, že sa obávajú rozšírenia plánovaného sťahovania amerických jednotiek. Trump by podľa nich mohol rozhodnúť o odchode ďalších tisícov vojakov, aby tým vyhovel časti svojich podporovateľov, ktorí presadzujú obmedzenie amerických vojenských záväzkov v zahraničí. Takýto krok by však zároveň mohol oslabiť bezpečnostné postavenie európskych spojencov.

Podľa Reuters sa v súčasnosti nachádza v Európe približne 80-tisíc amerických vojakov. Washington pri pripravovanom preskúmaní hodnotí nielen ich počet a rozmiestnenie, ale aj možnosti využívania vojenských základní, prístupu do vzdušného priestoru jednotlivých krajín či spolupráce spojencov pri amerických vojenských operáciách.

Americká administratíva zároveň posudzuje, do akej miery európske krajiny plnia svoje záväzky v oblasti obranných výdavkov. Dôležitým kritériom je aj ich ochota poskytovať Spojeným štátom potrebnú podporu pri vojenských operáciách mimo Európy. Trump už v minulosti kritizoval niektorých spojencov za nedostatočnú pomoc počas vojny proti Iránu.

Európa by americké vojenské kapacity nahrádzala len ťažko

Prípadné rozsiahlejšie sťahovanie amerických síl by pre NATO neznamenalo iba zníženie počtu vojakov. Spojené štáty poskytujú európskym spojencom aj množstvo špecializovaných vojenských kapacít, ktoré by bolo mimoriadne náročné v krátkom čase nahradiť.

Analytička Jennifer Kavanaghová z amerického inštitútu Defense Priorities upozornila, že európske armády sú od Washingtonu závislé najmä v oblasti elektronického boja, protivzdušnej obrany, spravodajstva a prieskumu. Významnú úlohu zohrávajú aj americké tankovacie lietadlá, ktoré umožňujú bojovým strojom operovať na veľké vzdialenosti, a logistické kapacity potrebné na presuny vojsk a vojenského materiálu.

Americká legislatíva pritom stanovuje určité obmedzenia pri znižovaní počtu vojakov v Európe. Podľa Politica ide o hranicu 76-tisíc príslušníkov ozbrojených síl, pričom rozsiahlejšie zníženie ich počtu podlieha ďalším zákonným podmienkam. Kavanaghová však upozornila, že nie je úplne jasné, ako by sa tieto pravidlá uplatňovali v prípade sporu medzi prezidentom a Kongresom.

Čiernohorský minister obrany Dragan Krapović zároveň pripomenul, že podobné obavy z možného odchodu Spojených štátov z NATO sa objavovali už v minulosti. Washington však napriek opakovaným sporom s európskymi spojencami alianciu neopustil. Minister preto upozornil, že nemožno automaticky predpokladať uskutočnenie najhorších scenárov.

Ohrozené môžu byť aj dodávky zbraní Ukrajine

Európski diplomati sa neobávajú iba znižovania americkej vojenskej prítomnosti. Podľa Politica by Trump mohol pristúpiť aj k obmedzeniu príspevkov Spojených štátov do spoločných rozpočtov NATO alebo skomplikovať fungovanie mechanizmov, prostredníctvom ktorých európske krajiny zabezpečujú vojenskú pomoc Ukrajine.

Jedným z nich je program PURL, teda Prioritized Ukraine Requirements List. Umožňuje európskym spojencom a ďalším partnerom financovať nákup amerických zbraní a vojenského vybavenia pre ukrajinskú armádu. Program vznikol ako spôsob, ako pokračovať v dodávkach americkej výzbroje aj v situácii, keď Washington zmenil svoj prístup k financovaniu vojenskej pomoci Kyjevu.

Ak by americká administratíva jeho fungovanie obmedzila, mohlo by to podľa diplomatov skomplikovať získavanie niektorých zbraňových systémov a munície, ktoré Ukrajina potrebuje na obranu proti ruskej agresii. Zatiaľ však neexistuje potvrdenie, že by Trump rozhodol o zastavení programu alebo pripravoval konkrétne obmedzenia.

Obavy spojencov súvisia aj s tým, že Washington sa usiluje dosiahnuť diplomatické riešenie vojny na Ukrajine. Európske krajiny pritom zdôrazňujú, že prípadná mierová dohoda musí zohľadňovať bezpečnostné záujmy Ukrajiny aj širšiu bezpečnosť kontinentu.

Varovanie pred veľkou dohodou s Putinom

Osobitné znepokojenie vyvoláva možnosť, že Spojené štáty začnú otázku svojej vojenskej prítomnosti v Európe spájať s rokovaniami o ukončení vojny na Ukrajine. Bývalá hovorkyňa NATO a súčasná analytička britského bezpečnostného inštitútu RUSI Oana Lungescuová upozornila, že takéto prepojenie by mohlo zásadne ovplyvniť bezpečnostné postavenie európskych krajín.

„Existuje riziko, že všetky tieto otázky – preskúmanie rozmiestnenia amerických síl, Ukrajina a európsky bezpečnostný poriadok – budú nejakým spôsobom považované za súčasť oveľa väčšej dohody s Putinom, čo by vytvorilo veľmi nebezpečnú situáciu pre bezpečnosť Európy,“ povedala Lungescuová pre Politico. Jej vyjadrenie zverejnil aj samotný inštitút RUSI.

Podľa analytičky by sa v takom prípade mohlo stať, že Washington začne zachovanie časti svojich vojenských síl v Európe podmieňovať prijatím širšej dohody s Ruskom. Európske krajiny by sa tak mohli dostať pod tlak, aby podporili riešenie, s ktorým nemusia úplne súhlasiť.

Lungescuová však nehovorila o už prijatom rozhodnutí amerického prezidenta. Upozornila na možné riziko, ktoré by vzniklo, ak by sa vojenské rozmiestnenie amerických síl, budúcnosť Ukrajiny a bezpečnostné usporiadanie Európy stali súčasťou jedného vyjednávacieho balíka.

Pentagón vyzýval spojencov, aby zmiernili vyjadrenia o Rusku

Napätie medzi Washingtonom a európskymi spojencami sa prejavuje aj v ďalších otázkach. Agentúra Reuters 30. októbra informovala, že predstavitelia Pentagónu v uplynulých týždňoch vyzývali niektoré krajiny NATO, aby zmiernili svoje verejné vyjadrenia o hrozbe zo strany Ruska.

Podľa štyroch zdrojov oboznámených s rozhovormi sa americké upozornenia týkali aj Litvy, Lotyšska a Estónska. Predstavitelia Washingtonu mali pobaltským spojencom vysvetľovať, že príliš ostrá rétorika môže podľa nich zvyšovať napätie a komplikovať bezpečnostnú situáciu v Európe.

Jedným z amerických predstaviteľov, ktorí túto otázku otvorili, bol podľa Reuters námestník ministra obrany pre politické záležitosti Elbridge Colby. Ten sa zároveň významne podieľa na preskúmaní americkej vojenskej prítomnosti v Európe.

Colby mal počas jedného z rozhovorov upozorniť, že európski predstavitelia by nemali Rusko zbytočne provokovať. Ako príklad nevhodnej rétoriky údajne spomenul vyjadrenia, podľa ktorých je ruský prezident Vladimir Putin zahnaný do kúta.

Reuters však zdôraznil, že podľa jeho zdrojov americké upozornenia neboli formulované konfrontačne. Pentagón sa k obsahu súkromných rozhovorov so spojencami odmietol vyjadriť. Nie je preto možné potvrdiť, že by išlo o oficiálnu zmenu americkej politiky voči Rusku.

Biely dom kritiku odmieta

Americká administratíva odmieta tvrdenia, že Trump svojím prístupom oslabuje Severoatlantickú alianciu. Zástupkyňa tlačovej hovorkyne Bieleho domu Olivia Walesová pre Politico uviedla, že prezident podľa nej urobil pre NATO viac než ktorýkoľvek z jeho predchodcov.

„Prezident Trump urobil pre NATO viac než ktokoľvek iný,“ vyhlásila Walesová. Poukázala pritom na záväzok členských krajín zvýšiť výdavky na obranu a širšie bezpečnostné účely na päť percent hrubého domáceho produktu do roku 2035. Pripomenula tiež Trumpove snahy dosiahnuť ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine.

Biely dom zároveň zdôrazňuje, že európski spojenci musia prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť. Trump opakovane kritizoval krajiny, ktoré podľa neho dlhodobo nedostatočne investovali do obrany a spoliehali sa na americké bezpečnostné záruky.

Podľa Walesovej prezident naďalej považuje za problém aj nedostatočnú podporu niektorých spojencov počas vojny proti Iránu. Washington preto pri ďalšom rozhodovaní o vojenskej prítomnosti v Európe zohľadňuje nielen obranné výdavky jednotlivých štátov, ale aj ich ochotu spolupracovať pri amerických vojenských operáciách.

Rozhodujúce budú najbližšie týždne

Výsledok utorkových volieb do Kongresu môže ovplyvniť aj ďalšie smerovanie americkej zahraničnej politiky. Ak by republikáni stratili väčšinu v jednej alebo oboch komorách, Trump by mohol čeliť väčším obmedzeniam pri presadzovaní domácej agendy. Európski diplomati sa preto obávajú, že prezident by mohol svoju pozornosť presunúť na oblasti, v ktorých má širšie rozhodovacie právomoci.

Podľa Politica sa v súvislosti s prípadnou výraznou porážkou republikánov objavujú aj špekulácie o možných personálnych zmenách v Pentagóne vrátane budúcnosti ministra obrany Peta Hegsetha. Neexistuje však potvrdenie, že by prezident pripravoval jeho odvolanie alebo že by minister plánoval odchod z funkcie.

Pre európskych spojencov bude preto dôležité nielen to, ako dopadnú kongresové voľby, ale aj aké rozhodnutia prijme americká administratíva v nasledujúcich týždňoch. Pentagón má do 6. novembra pripraviť varianty ďalšieho rozmiestnenia amerických jednotiek v Európe a celkové preskúmanie sa očakáva do decembra.

Práve tieto rozhodnutia ukážu, či sa obavy diplomatov naplnia. Zatiaľ zostáva potvrdené iba to, že Washington pripravuje nové usporiadanie svojej vojenskej prítomnosti a od európskych spojencov očakáva väčší podiel na zabezpečovaní obrany kontinentu. Rozsah prípadného sťahovania vojakov, zmeny vo financovaní NATO ani možné obmedzenia pomoci Ukrajine však dosiaľ neboli definitívne oznámené.