WASHINGTON - Čo sa odohráva v mysli človeka, keď sa blíži koniec jeho života? Lekár Christopher Kerr, ktorý sa dlhodobo venuje starostlivosti o nevyliečiteľne chorých, tvrdí, že mnohí pacienti v tomto období zažívajú mimoriadne živé sny a vízie. Ich obsah sa podľa neho často opakuje a spája ich jeden pozoruhodný motív. Ľudia údajne v týchto chvíľach vídajú svojich zosnulých blízkych, ktorí im počas života poskytovali bezpodmienečnú lásku.
Ako informoval portál LADbible, Kerr uskutočnil viac ako 1 500 rozhovorov s pacientmi na sklonku života, aby lepšie pochopil ich psychické a duchovné zážitky. O svojich poznatkoch nedávno hovoril aj v podcaste The Diary of a CEO moderátora Stevena Bartletta, kde priblížil, čo ľudia opisujú v období, keď sa ich život blíži ku koncu.
Zosnulí blízki sa objavujú v snoch mnohých pacientov
Podľa Kerra sa veľmi intenzívne sny alebo vízie objavujú približne u 90 percent pacientov, ktorých skúmal. Ich obsah pritom často súvisí s ľuďmi, ktorí už zomreli, no pre pacienta mali v živote veľký význam. „Prevažujúcou témou je, že vidia ľudí, ktorých milovali a stratili. A veľmi konkrétne ide o tých, ktorí ich milovali bezpodmienečne a úprimne. Tí, ktorí takúto lásku neposkytovali, sa v týchto zážitkoch neobjavujú,“ vysvetlil lekár.
Kerr sa domnieva, že takéto vízie môžu umierajúcim prinášať útechu v období, ktoré býva pre nich aj ich rodiny mimoriadne náročné. Predstava opätovného stretnutia so zosnulými blízkymi podľa neho môže mať pre pacientov hlboký emocionálny význam. „Ak by som umieral, najväčšiu útechu by mi prinieslo, keby som videl svojich zosnulých príbuzných,“ uviedol.
Nejde o obyčajné sny, tvrdí odborník
Lekár, ktorý sa venuje aj neurobiológii, upozorňuje na intenzitu týchto zážitkov. Pacienti podľa neho často opisujú svoje vízie ako mimoriadne realistické, akoby sa udalosti skutočne odohrávali. Keď ich mali ohodnotiť na stupnici od nuly do desiatich podľa toho, nakoľko skutočne im zážitok pripadal, podľa Kerra opakovane uvádzali najvyššiu hodnotu.
Odborník zároveň tvrdí, že tieto skúsenosti sa podľa jeho pozorovaní líšia od delíria, teda stavu zmätenosti, pri ktorom môže človek nesprávne vnímať svoje okolie. Kým delírium býva spojené so strachom, nepokojom či úzkosťou, pacienti opisujúci vízie na sklonku života podľa neho častejšie pociťujú pokoj a útechu. To však neznamená, že všetci pacienti prežívajú iba príjemné zážitky. Približne 12 percent ľudí, s ktorými Kerr hovoril, uvádzalo aj znepokojujúce alebo nepríjemné sny.
Ani tie však podľa lekára nemusia byť nevyhnutne bezvýznamné. Práve naopak, niektoré z nich môžu pacientom pomôcť spracovať náročné skúsenosti a priniesť im emocionálnu úľavu. „To, čo sme nepochopili, je, že práve tieto zážitky môžu byť niekedy najviac transformačné. Sú to tie, pri ktorých ľudia nachádzajú uzdravenie,“ povedal Kerr.
Ľudia na sklonku života
Lekár sa v rozhovore venoval aj predstavám, ktoré má spoločnosť o umieraní. Jednou z nich je presvedčenie, že ľudia v posledných chvíľach života intenzívne premýšľajú nad svojimi chybami a ľutujú rozhodnutia z minulosti. Kerr však tvrdí, že vo svojej praxi sa s takýmto javom stretáva oveľa zriedkavejšie, než by sa mohlo zdať. Podľa neho sa predstavy o tom, že umierajúci neustále bilancujú svoje zlyhania, nemusia zhodovať s tým, čo skutočne prežívajú jeho pacienti.
Odmieta tiež rozšírenú predstavu, že samotné umieranie musí byť nevyhnutne sprevádzané silnou bolesťou. Podľa jeho slov môže byť tento proces menej bolestivý, než si mnohí ľudia predstavujú. Kerr zároveň naznačuje, že skúsenosti ľudí na konci života môžu byť oveľa rozmanitejšie, než sa bežne predpokladá. Jeho pozorovania ponúkajú pohľad na to, ako pacienti vnímajú posledné obdobie svojho života, sami osebe však nedokazujú, čo sa deje po smrti ani či majú tieto vízie nadprirodzený pôvod.